Postupné znovuzrodenie Benátok
Adam Straka 12/11/2018

Máloktorý filmový festival zažil v posledných rokoch natoľko výrazný progres, ako ten v Benátkach. Benátsky filmový festival sa na začiatku desiatych rokov tohto storočia nachádzal v zlom stave. Kvalita filmov z hlavnej súťaže bola podpriemerná a festival postupne zaostával za súbežne konajúcim sa Torontom.

Americká produkcia v Benátkach

Dominancia americkej tvorby na talianskom festivale je jej najzásadnejšou charakteristikou. Od roku 2010 mali filmy americkej produkcie v hlavnej súťaži najpočetnejšie zastúpenie1.
Povesť „brány do Európy pre americké filmy“ bola pritom na začiatku desiatych rokov naštrbená. V rokoch 2009 až 2011 sa tu s výnimkou Darrena Aronofského výrazne nezviditeľnil žiaden iný americký režisér. Pokiaľ by som ich stagnáciu na poli amerických filmov mali niečím podporiť, môžeme sa pozrieť na následný úspech „ich“ filmov na Oscaroch2. Okrem Darrena Aronofského (ktorý získal za svoj film Čierna labuť 5 nominácií a jedno víťazstvo), malo ostatných osemnásť amerických filmov dovedna iba šesť nominácií na zlatú sošku, z toho žiadne víťazstvo.

Rok 2012 z tohto hľadiska tiež nezaznamenal úplný zvrat, tri americké snímky v hlavnej súťaži a tri oscarové nominácie. Prelomový bol tento rok predovšetkým zníženým počtom filmov z USA v hlavnej súťaži. Oproti roku 2011 sa v súťaži nachádzalo o štyri americké tituly menej. Na novú stratégiu uprednostňovania kvality nad kvantitou poukazoval tiež príchod slávnych mien – Terrenca Malicka a Paula Thomasa Andersona. 

Od tohto roku sa viaceré veci zmenili. O rok neskôr získala v Benátkach nesúťažná snímka Alfonsa Cuaróna Gravitácia desať nominácií na Oscara a deväť víťazstiev, úspech zaznamenal aj anglický film Filoména (r. Stephen Frears). V nasledujúcich rokoch sem na celosvetovú premiéru poslali americkí producenti filmy ako Birdman (Alejandro G. Iňárritu), Spotlight (T. McCarthy), Dánske dievča (T. Hooper), Anomalisa (Charlie Kaufman), La La Land (Damien Chazelle) či Prvý kontakt (Denis Villeneuve). Zatiaľ posledné odovzdávanie Oscarov v tejto tradícii pokračuje. Rozporuplné víťazstvo Podoby vody (G. Del Torro) na benátskom festivale posunulo film do prednej línie boja o hlavnú cenu na Oscaroch, ktorú napokon aj vybojoval. Ďalším z úspešných filmov boli Tri billboardy kúsok za Ebbingom Martina McDonagha.
Benátsky filmový festival sa stal neoficiálnym začiatkom oscarovej sezóny.

Mimoamerické trendy

Zmena dramaturgickej stratégie v rokoch 2010 – 2018 sa nedotýka iba amerických filmov, i keď práve oni získavajú v mediálnom priestore najväčšiu odozvu. Nemenej zaujímavým sú meniace sa preferencie rôznych svetových kinematografií.

Pri väčšom odstupe v nazeraní na tieto ročníky sa javí rok 2012 ako najzásadnejší bod na časovej osi festivalu. Nie je to náhoda. Umelecký riaditeľ Alberto Barbera sa práve v tomto roku dostal na najvyššiu pozíciu. Aj keď sa vo viacerých textoch reflektujúcich benátsky festival hovorí o vysokej kvalite predovšetkým posledných dvoch rokov (2015 a 2016), z odstupu sa tento prerod začal už v roku 2012. Alberto Barbera nahradil Marca Müllera, ktorý bol vo vedení festivalu od roku 2004. Najsignifikantnejší je rozdiel v postupnom opúšťaní teritória ďalekej Ázie. Od roku 2004 do roku 2011 sa v hlavnej súťaži pravidelne vyskytovali snímky z Číny, Japonska, Taiwanu, Honk-Kongu, Južnej Kórei a ďalších. Priemerný počet filmov z týchto krajín bol na rok 4,25, pričom ani raz neklesol pod 3 filmy. V zlomovom roku 2012 sa v hlavnej súťaži vyskytli iba 2 tituly. Tento počet zostal rovnaký aj na najbližších dvoch ročníkoch. 72. ročník (rok 2015) načrtol nový trend, ázijská kinematografia mala na festivale iba jedného zástupcu a orientácia dramaturgov sa presmerovala na filmy z Latinskej Ameriky. Po dlhých rokoch, kedy sa ich filmy objavovali na festivale iba sporadicky (a nikdy ich počet nebol vyšší ako jeden), si v roku 2015 filmy z Venezuely a Argentíny odniesli dve najvyššie ocenenia. Jediný dvaja reprezentanti tejto časti sveta tak zaznamenali najlepší možný úspech. Dokonalý prerod v tejto sfére dokazuje pomer filmov z východnej Ázie a Latinskej Ameriky v roku 2016 – nula filmov z krajín ďalekej Ázie oproti štyrom filmom z krajín Latinskej Ameriky (k Venezuele sa pridalo Mexiko s dvomi snímkami a Čile). Teória stúpajúcej tendencie presadzovania latinsko-amerických filmov sa síce v roku 2017 neuplatnila (v hlavnej súťaži sa nevyskytol žiaden film), no pohľad na zatiaľ posledný ročník tento trend v horizonte posledných 6 rokov potvrdzuje. 75. ročník totiž opätovne uprednostnil Latinskú Ameriku, pričom jeden z dvojice snímok reprezentujúcich mexickú kinematografiu získal Zlatého leva (Roma, r.: A. Cuarón). Ázia mala zastúpenie japonským filmom Shinya Tsukamota Killing.

Spomedzi trojice najväčších filmových festivalov je ten benátsky v najlepšej kondícii. Okrem kombinácie spomenutých dvoch tendencií (vďaka ktorej mali v hlavnej súťaži dlhoočakávané filmy režisérov ako Damien Chazelle, Luca Guadagnino, Paul Greengrass, Alfonso Cuaron, bratia Coenovci,…) sa im podarilo zužitkovať krízu na festivale v Cannes a prilákať mená, ktoré by svoje filmy za normálnych okolností predstavili práve na francúzskej riviére. Jedná sa o tvorcov ako László Nemes, Jacques Audiard, Mike Leigh, Olivier Assayas, Yorgos Lanthimos a David Oelhoffen. Najefektívnejším rozhodnutím vedenia festivalu sa stal postoj k filmom z dielne Netlixu či Amazonu, ktoré dostali stopku v Cannes3.

 

1) Počas 9 ročníkov mali v hlavnej súťaži najviac filmov tri krajiny. S 48 titulmi vyhráva USA, pričom takmer každý tretí film odišiel s cenou. Pokiaľ chceme hľadať prekvapenie, je ním druhé miesto v najpočetnejšom zastúpení. To neprináleží domácemu Taliansku s 29 filmami, o jeden film viac mala francúzska produkcia.

2) Uvedomujem si rozporuplnú kvalitu Cien Akadémie, ich výsledky sa mi však zdali smerodajné, pretože benátsky festival sa vždy orientoval predovšetkým na najexkluzívnejšie americké tituly pravidelne odmeňované Oscarmi, čiže na celosvetovo najznámejšie filmy.

3) Nielen o tomto probléme sme písali už v článku o filmových seriáloch a ich festivalovom uvedení či krátkemu reportu tohto ročníka.