Po znovuotvorení kín lokálne distribučné spoločnosti nelenia a do februárovej ponuky prinášajú až dvadsaťdva nových titulov. Okrem aktuálneho výberu dávam do pozornosti aj austrálsku drámu Justina Kurzela Nitram (2021) inšpirovanú skutočnými udalosťami, ktoré v roku 1996 vyústili do masakra v Port Arthure v Tasmánii, či historickú snímku dánskej režisérky Charlotte Sieling Margrete – kráľovná severu (2021). Ceny českej filmovej kritiky sa budú udeľovať 5. februára a ocenenie francúzskej Filmovej umeleckej akadémie César o dvadsať dní neskôr. Ak plánujete výlet do Berlína, odporúčam ísť v dňoch 10. – 20. 2., keď bude prebiehať 72. ročník Berlinale.

Aalto: Architektúra emócií (r. Virpi Suutari)
Fínsko, 2020, dokumentárny, životopisný, 102 min, Filmtopia (3. február)

Podmanivá filmová výprava Aalto: Architektúra emócií preniká do kreatívnych procesov slávneho fínskeho architekta a kľúčovej postavy škandinávskeho dizajnu, v ktorého diele sa prelína funkcionalizmus s organickými prvkami inšpirovanými prírodou. Fínska dokumentaristka, scenáristka a bývalá umelecká riaditeľka helsinského festivalu DocPoint Virpi Suutari po prvýkrát odhaľuje intímny milostný príbeh Alvara Aalta a jeho manželky, architektky Aino. Snímka prezentuje unikátne a ikonické budovy tohto výnimočného tvorivého dua rozmiestnené po celom svete – od rodného Fínska cez knižnicu v Rusku, študentský internát MIT v americkom štáte Massachusetts, dom súkromného zberateľa neďaleko Paríža až po pavilón v Benátkach. Film vypovedá o histórii modernizmu, a tak prirodzene pojíma aj osobnosti ako Le Corbusier, Walter Gropius, László Moholy-Nagy či Frank Lloyd Wright.

Ľudia krvi (r. Miroslav Bambušek)
Česko, Slovensko, 2021, dráma, 85 min, ASFK (3. február)

Český dramatik, divadelný a filmový režisér Miroslav Bambušek prichádza do našej distribúcie s celovečerným hraným debutom Ľudia krvi. V dráme o našej prítomnosti si jedného z protagonistov, Otta Hilleho (Miloslav König), najmú, aby zaviedol starého Leopolda Švarca (Miloslav Mejzlík) do krajiny jeho predkov, pretože na sklonku života chce prejsť bolestným očistcom k zmiereniu s tým, čo celý život skrýval. Počas púte sa vracia do rozpadnutej nemeckej dediny Vitín – centra celého príbehu. Tu sa stretáva aj s prízrakom svojho starého otca Otfrieda (Karel Dobrý). Leopold sa vracia do roku 1945 a stáva sa svedkom udalostí z česko-nemeckého pohraničia – príčin svojich nočných môr a desov. „Žijeme vo svete plnom otázok, na ktoré nechceme hľadať odpovede, pretože sú nepríjemné a náročné. Tým si vytvárame ,mentálne Sudety‘ a o tejto čiernej diere sa radšej domnievame, že v nej a za ňou nič nie je,“ povedal pre web Českej televízie Bambušek. Titul vznikal šesť rokov a bol nakrúcaný v severných i západných Čechách, na južnej Morave, v Poľsku a na Azorských ostrovoch. Digitálny záznam dopĺňa ručná kľuková 35 mm kamera.

Utiecť (r. Jonas Poher Rasmussen)
Dánsko, Francúzsko, Švédsko, Nórsko, USA, Slovinsko, Estónsko, Španielsko, Taliansko, Fínsko, 2021, dokumentárny, animovaný, 93 min, Film Europe (3. február)

Uznávaný 36-ročný akademik Amin Nawabi už dvadsať rokov skrýva bolestné tajomstvo. Pred svadbou sa oň chce podeliť s budúcim manželom, no má strach, že tak zničí život, ktorý si ťažko vybudoval. O svoj príbeh mimoriadnej cesty detského utečenca z Afganistanu sa zväčša prostredníctvom animácie po prvýkrát podelí s režisérom Jonasom Poherom Rasmussenom, Aminovým blízkym priateľom a spolužiakom zo strednej školy. Hybridný animovaný dokument Utiecť prostredníctvom srdečných rozhovorov medzi Jonasom a Aminom vypovedá o nezabudnuteľnom príbehu sebapoznávania. Dánsky režisér a scenárista získal za túto dojímavú a hlboko humánnu snímku už 123 nominácií a 62 ocenení z celého sveta – napríklad z festivalov v Los Angeles či New Yorku, tri Európske filmové ceny alebo Veľkú cenu poroty na Sundance. Utiecť je intímny portrét trvalých tráum vyzývajúci divákov k empatii so zúfalstvom a utrpením utečencov.  

Prirodzené svetlo (r. Dénes Nagy)
Maďarsko, Lotyšsko, Francúzsko, Nemecko, 2021, dráma, 103 min, Film Europe (17. február)

Počas druhej svetovej vojny slúži maďarský farmár István Semetka (Ferenc Szabó) ako desiatnik v špeciálnej prieskumnej jednotke partizánov v okupovanom Sovietskom zväze. Na ceste do odľahlej dediny sa jeho rota ocitá pod nepriateľskou paľbou. Veliteľ je mŕtvy, nastal neovládateľný chaos, a tak Semetka musí prekonať strach a prevziať velenie. Celovečerný hraný debut maďarského filmára Dénesa Nagya Prirodzené svetlo však nie je triviálny vojnový titul. Víťaz Strieborného medveďa na minuloročnom Berlinale, nasiaknutý živým hmlistým svetlom, hovorí o temnom pochode vojakov, ktorí neustále čelia morálnym dilemám.

Sila (r. Martin Mareček)
Česko, 2021, dokumentárny, 92 min, Film Expanded (24. február)

Ako by mala vyzerať mužská sila v 21. storočí? Kamil Fila je otec, filmový publicista, zástanca progresívnych hodnôt a rodovej rovnosti. Vo virtuálnom priestore vystupuje ako neúnavný diskutér a bojovník za spravodlivejšiu spoločnosť, v súkromí prežíva bolestné rozpory medzi presvedčením a konaním. Filmová fikcia a skutočný život sa vzájomne zrkadlia a Kamil hľadá svoje lepšie ja medzi kinosálou, posilňovňou a početnými milostnými vzťahmi. Ako sa stať lepšou verziou samého seba, keď sa strácame vo vlastnom živote? Titul Martina Marečka Sila zachytáva päť náročných rokov v živote Kamila Filu, počas ktorých čelí partnerským problémom, depresii aj hraničným fyzickým experimentom na vlastnom tele. Výsledkom je zdrvujúco úprimná spoveď o vnútornom konflikte a kríze stredného veku, ale aj obecnejšia reflexia o premenách a podobách maskulinity nového milénia. Časozberná snímka českého scenáristu a dokumentaristu Martina Marečka získala cenu za najlepší strih na MFDF Ji.hlava a stala sa najsledovanejším filmom online verzie festivalu.

Tove (r. Zaida Bergroth)
Fínsko, Švédsko, 2020, životopisná dráma, 116 min, Film Europe (24. február)

Koniec druhej svetovej vojny prináša fínskej maliarke, ilustrátorke a spisovateľke Tove Jansson (Alma Pöysti) nový pocit umeleckej a spoločenskej slobody. Očarujúce príbehy muminovských postavičiek, ktoré rozprávala vystrašeným deťom v protileteckých krytoch, jej rýchlo začnú prinášať celosvetovú slávu a finančnú nezávislosť. V čase, keď stretne divadelnú režisérku Vivicu Bandler (Krista Kosonen) a objavuje pravú lásku, začína tiež nachádzať svoju umeleckú identitu, no jej túžba po slobode je vystavená skúške. O fínsko-švédskej životopisnej dráme Tove režisérky Zaidy Bergroth si môžete prečítať viac v článku Zuzany Goleinovej.[1]

[1] V článku pracujem s oficiálnymi anotáciami a inými dostupnými informáciami o vybraných filmoch.