Tohtoročný Febiofest reaguje na všadeprítomné zlo
Adam Straka 21/3/2019

Rozhovor s Ondrejom Starinským

Medzinárodný festival filmových klubov Febiofest sa uskutoční už počas najbližších dní, konkrétne v dňoch 20. – 26. marca. Spolu s dramaturgom festivalu Ondrejom Starinským (OS) sme sa rozprávali o očakávaných novinkách, výbere programu či pozícii Febiofestu na mape slovenských festivalov.

AS: Ondrej, okrem festivalovej dramaturgie na Febiofeste pracuješ ako dramaturg pre RTVS a ako výkonný riaditeľ festivalu 4 živly. Na slovenskej filmovo-festivalovej mape sa teda orientuješ. Čím je podľa teba Febiofest jedinečný v porovnaní s ostatnými slovenskými festivalmi?

OS: Febiofest ponúka veľmi rôznorodý program. V sekcii Kinový klub dnes sú predpremiéry súčasných najvýznamnejších autorov alebo filmy, ktoré sa u nás nedostanú do distribúcie. V ďalšej sekcii Planet Dark uvádza sa nachádzajú rôzne hororové snímky, aj žánrové či archívne. V sekcii Bez limitov ponúkame viaceré filmy, ktoré inovatívne pristupujú k filmovej narácii alebo forme. Okrem tejto veľkej slobody pri výbere programu sa Febiofest odlišuje Industry programom. Už štvrtým rokom sa na ňom prezentujú pripravované slovenské filmy medzinárodným festivalovým selektorom a sales agentom. Spomedzi ostatných slovenských festivalov sa podobná industry časť etablovala iba na Fest Anča, kde však ide výlučne o animované filmy.
Taktiež sa už dá povedať, že sa Febiofest stal najlepším filmovým festivalom v Bratislave. Po poslednom roku som o tom presvedčený.

AS: Práve po poslednom ročníku Febiofestu sa avizovali viaceré zmeny smerujúce k zreteľnému zlepšeniu celého festivalu. Ktoré z týchto zmien si divák všimne počas tohto ročníka?

OS: Čo sa týka zlepšení, ide o prvý rok, kedy si diváci môžu zakúpiť cinepass. Je to krok smerom k mladším divákom, keďže uľahčuje prístup k filmom pre online komunitu. Za pozitívum považujem aj nárast sprievodných podujatí v minulých rokoch – napríklad premietania so živou hudbou, prednášky k filmom či tematické diskusie.

AS: Jednou z tematických diskusií na tomto ročníku bude aj debata k filmu o neúspešnej kandidatúre Michala Horáčka Máme na víc – a bude sa odohrávať presne v polovici medzi prvým a druhým kolom prezidentských volieb na Slovensku. Celkovo sa Febiofest pravidelne profiluje v istom hodnotovom duchu, čo bolo vidieť aj minulý rok, kedy kvôli prebiehajúcim protestom Za slušné Slovensko zrušili niektoré premietania. Naopak, iný väčší slovenský festival sa minulý rok od podobných tém dištancoval. Myslíš, že sa festivaly majú aktívne vyjadrovať k politickým a spoločensky aktuálnym témam?

OS: To, ako sa festivaly a organizácie k týmto témam postavia, je na každom osobitne. Tých premenných je veľké množstvo a sú omnoho zložitejšie. Závisí to od miesta, kde sa festival odohráva, od ľudí, ktorí ho organizujú, atď. Zreteľný hodnotový postoj nášho festivalu ohľadom spoločenských tém vnímam. Pri Febiofeste to považujem za organickú súčasť – či už z hľadiska organizačného tímu, alebo atmosféry, ktorá tu počas festivalu panuje.

AS: Po prvýkrát má Febiofest aj tému, ktorá zastrešuje celý festival: Zlo sa vo filme neskryje. Ako tento leitmotív ovplyvňoval dramaturgiu programu?

OS: Iba čiastočne. Sú isté nosné filmy, ktoré sa touto témou zaoberajú. Ide napríklad o spomínanú hororovú sekciu alebo filmy ako Triumf vôle či Diktátor. Mať hlavnú tému festivalu je dobré aj pre vonkajšiu komunikáciu a propagáciu.
S nápadom na tému zla prišiel umelecký riaditeľ Přemek Martinek v reakcii na súčasnú spoločenskú situáciu, istého typu zla a nenávisti, ktoré visia vo vzduchu. Či už ide o priestor na sociálnych sieťach, vraždu novinára z minulého roku, nepokoje na Blízkom východe, Trumpa v Amerike, Bolsonara v Brazílii, Brexit…

AS: Ďalšou z významných noviniek je aj spojenie Febiofestu s podujatím Visegrad Film Forum.

OS: Spojenie Febiofestu a VFF bolo na spadnutie už niekoľko rokov, keďže sa obe akcie uskutočňovali v podobnom čase. Osobne som dohodu medzi Martinkom a výkonným riaditeľom VFF Jakubom Viktorínom uvítal, keďže som okrem 4 živlov asi pred štyrmi rokmi na VFF pracoval a veľmi som si toto podujatie obľúbil. Príde mi napokon logické a prospešné, pokiaľ sa podobné filmové akcie spájajú a nekonkurujú si – obzvlášť pri malom trhu, ktorý tu máme.
Z tohto spojenia vzíde aj účasť jedného z najvýznamnejších hostí festivalu – ukrajinského režiséra Sergeja Loznicu. Na jeho mene sme sa dohodli spolu s VFF, ktoré sa ho pokúšalo dostať do Bratislavy už pred tromi-štyrmi rokmi. Vtedy sa to nepodarilo, no tento rok okrem masterclassu na pôde Filmovej a televíznej fakulty VŠMU Loznica osobne uvedie päť svojich filmov, ktoré máme v programe.

AS: Na ktorú sekciu si mal zo svojej funkcie dramaturga festivalu najväčší dosah?

OS: Prítomný som bol pri tvorbe veľkej časti festivalového programu, no najviac asi pri Slovenskej filmovej krajine. Keďže pracujem v RTVS, mal som prehľad o pripravovaných slovenských filmoch aj termínoch, kedy budú vyrobené. Z tohto som neskôr vychádzal pri ich oslovovaní. Osobne považujem tohtoročný výber za veľmi slušný. Premietať sa budú viaceré kvalitné dokumenty (napr. Dobrá smrť, Stratený domov), teda filmy, ktoré by sa nestratili ani v rámci širšieho európskeho kontextu. Je tam aj film Lada svetom – Na žiguli cez Himaláje, ktorý je možno trochu ľahší, no veľmi vtipný a umne vystavaný cestopis. Ďalším zaujímavým filmom pre detského diváka je Mohyla Andreja Kolenčíka o Milanovi Rastislavovi Štefánikovi. Pôvodne ide o trojdielny televízny seriál, no tvorcovia pripravili aj celovečernú verziu.

AS: Je zrejmé, že dramaturg slovenskej sekcie nemôže byť z dôvodu početnosti domácich titulov príliš vyberavý. Aj tak sa ťa však opýtam na kľúč, podľa ktorého si tieto filmy selektoval. Je ním koprodukcia s RTVS?

OS: Zväčša áno. Je to aj tým, že dokumentárne filmy na Slovensku často nemajú okrem Audiovizuálneho fondu a televízie iné možnosti financovania. V hranej tvorbe sa táto možnosť rozširuje o komerčné televízie. V niektorých prípadoch sme sa rozhodli vybrať aj filmy, čo televízia nekoprodukuje a za ich kvalitou si stojíme. Je to napríklad nový dokument Zuzany Piussi Obliehanie mesta, v ktorom je, mimochodom, prítomná spomínaná téma zla, ale aj minoritne slovenské projekty ako český film Chvilky alebo poľská Milosť.

AS: Zostaňme chvíľku pri spolupráci s českým prostredím. Súbežne so slovenským Febiofestom sa uskutoční aj český Febiofest. Nakoľko aktívna je spolupráca medzi festivalmi? Funguje tam prepojenie v rámci výberu filmov alebo sprievodných podujatí?

OS: Aj keď sa niektoré filmy vyskytnú na oboch, každý festival si ich vyberá samostatne. Vzájomne si však pomáhame v niektorých praktických oblastiach, akými sú napríklad vypožičanie titulkov k daným filmom a pod. V minulých rokoch sa táto spolupráca prejavila hlavne v zdieľaní významných hostí. Pokiaľ sa českému Febiofestu podarilo získať známe meno, bola možnosť jeho pricestovania do Bratislavy oveľa pravdepodobnejšia. Tento rok sa týmto spôsobom zúčastní režisér Peter Strickland. Minulý rok to boli napríklad Leos Carax, Kornél Mundruczó či Arnaud Desplechin.

AS: Febiofest po prvom týždni v Bratislave pokračuje do regiónov, v ktorých sa bude premietať okresaný výber toho, čo bolo na bratislavskej časti. Čo uvidia diváci v ďalších pätnástich slovenských mestách?

OS: Výber filmov v putovnom pokračovaní festivalu sme podľa nás vyskladali z najlepších filmov a filmov, ktoré sú na to technicky prispôsobené (to znamená, že sú otitulkované a pod.). Určite sa bude premietať otvárací film celého festivalu Punk je hned! od Jura Šlauku, ale aj poľský hit Klérus od Wojteka Smarzowského či najočakávanejšie filmy zo sekcie Klubový film dnes. Kompletný program pre regióny sa zverejní čoskoro na webovej stránke festivalu febiofest.sk.

AS: Na záver by som sa ťa chcel opýtať na iné filmové festivaly. Ktoré zo slovenských či svetových sú ti najsympatickejšie?

OS: Na Slovensku sa mi veľmi páči spôsob, akým funguje Fest Anča. Organizátorom tohto festivalu sa podarilo postupne vybudovať celoeurópsky pojem v rámci animovaných festivalov podobne, ako sa to na poli dokumentárneho filmu podarilo v Jihlave. Rovnako sa Fest Anči podarilo vytvoriť vlastný imidž a tvár, čo mi pri mnohých iných slovenských festivaloch chýba.
Momentálne sa mi príliš nedarí cestovať na svetové festivaly. Párkrát som bol na Berlinale, ktoré je fajn, no pravidelne doplácajú na nepríjemné počasie. Z ostatných festivalov sú mi z počutia veľmi sympatické festivaly z balkánskeho prostredia – Transylvánsky filmový festival či MFF Sarajevo.

eyelet 7546
array(0) { }