Môj neznámy vojak / Můj neznámý vojín – Anna Kryvenko (Česko / Slovensko / Lotyšsko, 2018)
Poeticko-politická montážna esej Môj neznámy vojak od Anny Kryvenko ponúka divákovi množstvo doposiaľ nepoužitých archívov z augusta 1968 v okupovanom Československu, ktorých fragmenty autorka snová do pôsobivo evokačného strihového tvaru. Vizuálne reprezentácie a naratívy kolektívnych i privátnych dejín a autorská mentálna kontemplácia v ňom tvoria nexus sprítomnený v kreatívnom komentári a polymorfnej kryštalickej zmesi audiovizuálnych impulzov. Kryvenko pracuje s archívmi na neobyčajne vysokej úrovni. Pomocou intelektuálnej a asociatívnej montáže vytvára pozoruhodné juxtapozície apropriovaných obrazov. Takto uchopená téma sovietskej okupácie ’68 tu ešte nebola.
Anna Kryvenko je ukrajinská režisérka žijúca v Prahe. Vyštudovala v Centre audiovizuálnich studií na FAMU a programovo sa zaoberá tvorbou strihových autorských dokumentov. Môj neznámy vojak je jej celovečerný debut, v ktorom je konfrontovaná súčasnosť ukrajinskej imigrantky v Česku s naratívom sovietskej okupácie bývalého Československa vojskami Varšavskej zmluvy.
Subjektivizované rozprávanie primárne vystužuje po rokoch objavený príbeh režisérkinho prastrýka Borisa Komarova, sovietskeho okupanta. Ani on – sirota, mladý profesionálny vojak, ktorého rodinou bola najmä armáda, ani jeho mladá družka, nevedeli kam náhle odchádza na misiu a kedy sa vráti. Silne traumatizovaný po návrate z Československa domov len mlčal a nedlho na to spáchal samovraždu. Aby mladá vdova netrpela, režisérkina babička chcela bolesť sestry zmierniť a Komarova navždy vymazať z pamäte trúchliacej vystrihnutím jeho postavy zo všetkých fotografií, čím však ešte viac poukázala na chýbajúci „element”. Tento bizarný motív bol podkladom pre vznik filmu.
Obrazy reprezentujúce doslova vystrihnutú pamäť našla Kryvenko po takmer polstoročí a začala pátrať v rodinnej histórii. Môj neznámy vojak je okrem iného záznamom tejto investigatívy. V druhom pláne sa núkajú transhistorické paralely – svojou povahou až nepríjemne explicitné – medzi Ruskou federáciou anektovaným Krymom (o ukrajinskej revolúcii na Majdane nakrútila Kryvenko svoj predposledný film – internetovú found footage strihovú koláž Potichu jako kometa z roku 2008) a sovietskou okupáciou bývalého Československa. Akcentovaný je pritom dejinný paradox: ani jedna z týchto dvoch krajín dnes už neexistuje.
K autoreferenčnej línii Kryvenko pripája napríklad menej známy príbeh Rusky privydatej do Košíc k istému slovenskému generálovi. Tá v dobe prvých dní okupácie prežila brutálnu šikanóznu pochodeň, keď ju protestujúci československí občania bili a nahú vláčili po košických uliciach. Optiku režisérky, rodinnej príslušníčky okupanta, takto ozvláštňuje aj odtabuizovanie excesívneho občianskeho besnenia vo vtedajšom Československu. Kontroverziu podporuje takisto osobný režisérkin súčasný mikropríbeh z pražskej električky, kde ju verbálne atakoval neznámy starec, pretože nerozoznal ukrajinský od ruského jazyka – aj pranierovanú Rusku spoznali v momente, keď prehovorila.
Koncept spomínaného paralelizmu dotvára téma propagandy. Kryvenko v komentári zmieňuje súčasnosť jej ovdovenej pratety žijúcej v Rusku, ideologicky masírovanej putinovskou mediálnou propagandou – podľa nej na Ukrajine melú do konzerv mäso z ruských detí. Analogicky k putinovskej propagande tu vystupuje propaganda sovietska. Ako je poznať aj z filmu, počas okupácie v sovietskych satelitoch šírila správy o pokojnom priebehu „bratskej pomoci” v niekdajšom Československu.
Kryvenko vstupuje na pole celovečerného filmu odvážnym počinom, v ktorom na povrch vynáša krehkú osobnú históriu. Režisérka je v nej citovo angažovaná, čo je zrejmé aj zo samotného rozprávania. Súkromné celuloidové archívy (nevedno, či sú priamo režisérkine alebo si ich osvojila) z dovolenky pri mori sa v závere prepájajú so subjektívnou kamerou, ktorá možno zosobňuje mŕtveho prastrýka ako sleduje ženskú postavu prechádzajúcu sa po pláži. Sem tam sa obzrie za nesmelou entitou v úzadí. A po vyludnenej pláži sa samozrejme prechádza Anna Kryvenko.
