Slovensko po minuloročnom úspechu v podobe Krištáľového medveďa za film Piata loď opäť zarezonovalo na berlínskom filmovom festivale. V tomto prípade skrz český dokument produkovaný HBO a v réžii Jána Geberta – Až přijde válka.
Plná sála berlínskeho kina Cinestar sledovala film o pronacionálnom veliteľovi paramilitantnej skupiny Slovenskí branci. Pri záberoch rekrutovania nových vojakov, každodenných starostí vodcu skupiny Petra Svrčeka či ich konfrontáciách s verejnosťou bolo medzi divákmi cítiť znepokojenie nielen zo samotnej skupiny, ale i z filmu ako takého.
„Je to skur*vené HBO, budú to vidieť milióny!“ nechal sa počuť muž v strednom veku upozorňujúc na nechcené následky, ktoré môže film o nacionalisticky-orientovanej skupiny spôsobiť. Observačný spôsob totiž Petra Svrčeka nekonfrontuje. Divák vnímajúci hrozby spojené s existenciou Slovenských brancov nemá problém odčítať nebezpečenstvo skrývajúce sa pod charizmatickým vystupovaním hlavného protagonistu (alebo aspoň pod jeho snahou túto charizmu zúfalo vyvolať), no je otázne, koľkých si z toho „milióna“ divákov Svrček získa práve na základe takéhoto zobrazenia.
„V skutočnosti však Peter Svrček charizmatickým je,“ reagoval režisér a pokračoval: „práve tú charizmu som chcel zachytiť. Nakoniec, každý z diktátorov bol charizmatický.“ No problém s filmom si spolu s producentmi uvedomujú. Aj z toho dôvodu stopli pripravovanú distribúciu na Slovensku a prehodnocujú stratégiu pri uvádzaní snímky, ktorá by mohla byť sprevádzaná diskusiou.
Spôsob, akým sa Gebert k Slovenským brancom dostal je pomerne banálny. „On sa miluje, páčila sa im idea byť filmovaní,“ odznelo v súvislosti s vodcom i členmi brancov. V tomto bode vidieť rozdiel medzi brancami a ĽS-NS: zatiaľ čo sa kotlebovci pred kamerami schovávajú a (úspešne) vytvárajú okolo seba isté tajomno, z Petra Svrčeka vyžaruje ohromná sebestrednosť. Z tohto dôvodu taktiež film po jeho zhliadnutí nestopol, počas prvého zhliadnutia sa na ňom smial, neskôr síce napísal tvorcom, že im šírenie snímky pod hrozbou žaloby zakazuje, no napokon od tohto zákazu odstúpil. Sám Svrček vo filme nárast fašizmu nevidí.
Ako na pofilmovej diskusii odznelo, tento film nie je o Slovensku. Diváci potvrdzovali, že podobných skupín je viac a sú v celej Európe. No aj tak som sa ako Slovák pri filme a diskusii čoraz hlbšie ponáral do sedačky a neraz som si tvár schoval v dlaniach. Slovenskí branci síce nie sú typicky slovenským problémom, no slovenský vzťah k predaju zbraní (na diskusii odznela aj potvrdená informácia, že zbrane z teroristického útoku v Bataclane boli kupované na Slovensku), priateľského vzťahu štátnych inštitúcií a paramilitantnej skupiny (vo filme bola zaznamenaná udalosť spájajúca Maticu slovenskú a brancov) či otvorené dvere štátnych škôl lekciám o potrebe hrdosti k slovanským národom (v réžii brancov) sú slovenskými špecifikami. A presne tých sa diváci na Berlinale zdesili (a diváci HBO v celej Európe pravdepodobne zdesia) najviac.
Až přijde válka otvára mnoho otázok: Má obsahovať film o súčasnom zarážajúcom fenoméne priamy postoj zo strany tvorcov? Je správne ostať neutrálnym pozorovateľom a na hrozbu Slovenských brancov upozorňovať až pri diskusiách? A môže vôbec takáto diskusia vzniknúť pri „anonymnom“ vzhliadnutí na stránkach HBO?
Odpovede pribudnú postupne po odhalení stratégie producentov. Jedno však viem s určitosťou: Ján Gebert svojim filmom konfrontuje slovenskú spoločnosť ako málokto iný. Uvidíme, ako naň prívrženci brancov, ich odporcovia, politici a hlavne nezaujatí diváci zareagujú.