Charaktery sú prekvapivo ohnivé. Vravím prekvapivo, pretože oproti dejovej pointe preukazujú obrovskú mrštnosť a dynamiku. Pointa spočívajúca v slávnostnom prejave jedného z účastníkov rodinnej oslavy, pri ktorom vyjadrí traumu svojho detstva a obviní tak svojho otca zo spáchania hrôzostrašných činov znásilnenia, sa tiahne od polovice filmu až po jeho koniec. Samozrejme, bez uspokojivej reakcie. Spoločnosť po jeho slovách len ticho sedí a nikto sa nedostáva do patričného vytŕženia, ktoré by táto spoveď mala vyvolať. Syna to rovnako neprekvapuje a nesnaží sa príliš podporiť svoje vyjadrenie vášnivejším, údernejším tónom. Všetko prebieha v tichosti a dej sa posúva s akousi rozvahou vpred. Alebo ignoranciou? Áno, je to skôr ignorancia či ľahostajnosť zúčastnených voči pointe. K divákovi sa dostaví zreteľne nepríjemný pocit a odrazu mu je jasné, že sa ocitol v pekle. Nikto tu nehľadá riešenie situácie, odpovede na otázky a rozhrešenie sa nedostáva ani postavám – nahliadajúcim. Pozorujeme obludnosť vytrvalosti, s ktorou nikto nič nepodniká, všetci len sedia a dusia sa vo vlastnej šťave. Ak vám chutí nenásilná psychologická dráma, ktorá vás (bohužiaľ len cez obrazovku, nie cez plátno) zavedie do temných útrob ľudskej duše, Rodinná oslava (Festen, 1998) bude pre vás hotovou hostinou.
Môj učitel strihovej skladby, pán Vavrečka, vždy vraví niečo v zmysle, že tichu predchádza zvuk, inak by to ticho nezaznelo. Myslím, že je to veľmi užitočné a široko aplikovateľné poučenie, pretože človek nakoniec všetko spoznáva v kontrastoch. V Rodinnej oslave je najdôležitejší ten medzi tónom postáv a tónom deja.
Nie je na škodu pripomenúť si manifest Dogma 95, ktorý v polovici deväťdesiatych rokov predstavil Lars von Trier spolu s Thomasom Vinterbergom, režisérom Rodinnej oslavy, prvého filmu natočeného podľa zásad tohto filmárskeho hnutia. Po úspechu na 51. ročníku filmového festivalu v Cannes (Ceny poroty) začali podľa pravidiel Dogmy 95 natáčať aj nezakladajúci režiséri a do roku 2005 vzniklo celkom 35 filmov podľa manifestu:
- Natáčanie musí prebiehať v reálnom prostredí, bez použitia rekvizít, alebo scénografie, ktoré nie sú jeho prirodzenou súčasťou.
- Použitý zvuk musí byť vždy diegetický. Zvuky a hudba musia byť vždy súčasťou scény.
- Natáčanie z ruky. Pohyb, nehybnosť a stabilita musia byť vždy dosiahnuté držaním kamery v ruke.
- Film musí byť farebný a bez použitia špeciálneho osvetlenia. Ak prirodzené svetelné podmienky nie sú dostatočné, môže byť na kameru pripevnená jedna lampa.
- Optické efekty a filtre sú zakázané.
- Film nesmie obsahovať žiadnu povrchnú akciu (vraždy, kaskadérske kúsky atď.).
- Zmätenie geografického priestoru je striktne zakázané. Film sa odohráva tu a teraz.
- Žánrové filmy nie sú povolené.
- Jediným uznaným formátom je Academy 35mm.
- Režisér nesmie byť uvedený v titulkoch.
Manifest mal film „očistiť“ a podať divákovi informáciu pravdivého charakteru, zbaviť sa kúzelníckeho razenia filmovej tvorby a uprednostniť realitu. Tento myšlienkový model priniesol Vinterbergovi pozornosť filmového sveta, stal sa inšpiráciou a nakoniec módou, ktorú mnoho ďalších filmárov nasledovalo. Vinterberg sám už však filmy podľa Dogmy 95 netočí. Jeho posledný film Chľast (Druk, 2020) nevyužíva žiadne z princípov, ktoré manifest predstavuje, snáď okrem jedného – „ísť až na kosť“. Myšlienka „obnaženia“ problematického javu je neustále prítomná v jeho filmoch a ponúka nám vhľad do tém, ktoré obsahujú prirodzené dramatično. Rodinná oslava sa zaoberá otázkou rodiny, pravdy/pretvárky a morálky, ale ponecháva veľký priestor interpretácii – priestor, v ktorom divák rozvíja vlastné riešenia. Nežnejšiu verziu svojich tém a postojov realizuje Vinterberg v novom filme Chľast, ktorý spolu s Rodinnou oslavou môžete vidieť online v rámci filmovej prehliadky Scandi. Nazdravie a dobrú chuť!
