Chľast (Druk, r. Thomas Vinterberg, Dánsko, 2020, 117 min)

V poslednej dobe sa celkom často (nielen filmoví) tvorcovia, hlavne tí európski, vracajú k problematike alkoholizmu. Napadá mi populárna tragikomédia velikána súčasnej ruskej drámy Ivana Vyrypajeva Opití alebo napríklad úspešná česká dráma Ůsměvy smutných mužů Dana Sváteka (2018). Možno sa len domnievať, čím to je. Skutočne sa alkoholizmus stáva smrteľnou chorobou? Skutočne si ľudia začínajú uvedomovať, že vodkou prepitá noc je to isté, ako si „do kábla“ šľahnúť heroín?

Thomas Vinterberg bude navždy spätý s hnutím DOGMA 95. Hnutie radikalizovalo spôsob natáčania a do veľkej miery trvalo ovplyvnilo tvár európskeho filmu. Bola to taktiež štartovacia čiara pre najzásadnejších severských filmárov našich čias – Larsa von Triera Idioti (Idioterne, r. 1998) a Vinterberga, ktorý naštartoval svoju kariéru majstrovským dielom Rodinná slávnosť (Festen, r. 1998). Vinterberg sa podobne ako von Trier vo svojej tvorbe sústredí predovšetkým na surové charakterové štúdie, často vložené do modelovej situácie, resp. veľmi komorného prostredia. Tak ako jeho súčasník von Trier, aj on sa neskôr hnutiu vzdialil a začal používať „čistejšie“ prostriedky. Upratanejší vizuál však iba pomohol zväčšiť lupu, pod ktorou sa ako neurochirurg hrabe v najhlbších útrobách ľudskej duše. A teraz vraj komédia. Komédia? Od Vinterberga? Ste tu prvýkrát, pravda?

Chľast nám predstavuje štyroch kamarátov „do dažďa“, kolegov učiteľov. Nejako z ich vystupovania tušíme, že vzrušenie sa z ich života dávno vytratilo a slepo čakajú novú inšpiráciu. Na narodeninovej oslave jeden z nich spomenie filozofa Finna Skårderuda a jehoštúdiu, v ktorej tvrdí, že človek by si mal denne udržovať hladinu alkoholu, aby bol šťastnejší, otvorenejší a tak všeobecne živší (toto nie je fikcia, táto štúdia skutočne existuje). Chlapom sa tento nápad zapáči a rozhodnú sa nezvyčajnú teóriu vyskúšať v praxi a celkom „vedecky“ si aj viesť zápisky z nadobudnutého poznania. V podstate základ na dobrú komédiu. Ale čo keď je démon alkoholu silnejší? Čo keď začne prebúdzať aj nežiaduce účinky a rozbíjať rodiny?

Vinterberg je majster svojho remesla predovšetkým vďaka výnimočnej práci s temporytmom a strihom. Chľast štartuje naozaj ako láskavá tragikomédia a bez zbytočného citového vydierania alebo prehnaného sentimentu (čomu sa nie každý film s tematikou ako alkoholizmus vyhne) zrazu otočí vozidlo smerom do pekla. Skoro ako večer s priateľmi, keď jeden povie to prekliate: „A nedáme si poldeci?“

Zmeny správania, fyzická premena niektorých protagonistov (takých uveriteľných opilcov ste naozaj nevideli) sa nám dávkuje postupne a pomaly, až si jednoducho uvedomíme, že „páni kluci“ sa stávajú alkoholikmi. Práve v tomto momente prichádza jedna z najlepšie natočených scén filmu – štvorica po opici v tichosti sedí za stolom a mlčky zdieľa pocit zlyhania a hanby. Vinterberg spolu s nami robí svojím postavám intervenciu a v tom istom momente sledujeme ich snahu vrátiť sa do normálneho života. Pretože predsa len na tom živote niečo bude.

Je absolútne jasné že Mads Mikkelsen v tejto role exceluje. Jeho charakteristický stoický pohľad a minimálna mimika opäť raz presne útočia na kľúčové body jeho postavy až sa jej nakoniec v dych berúcom závere celkom poddá a obaja sa stanú jedným. Je úžasné pozorovať herca, ako sa mení zo životom znudeného profesora na pôžitkára s espritom mladého chlapca a napokon na zlomeného „ožrana“. Spolu s ním excelujú rovným dielom aj ostatní účastníci zájazdu, predovšetkým Vinterbergov korunný princ Thomas Bo Larsen a Magnus Millang, ako ten, čo chlapom predstaví šialenú teóriu.

Chľast je priam knižnou definíciou tragikomédie. Ako človek, čo má sám problém s alkoholom, vnímal som možno o dosť senzitívnejšie momenty, keď bude mnohým z vás skôr do smiechu ako do plaču, ale ja som divný človek, mňa si nevšímajte. Čítať však tento film ako ódu na alkoholizmus mi pripadá trochu spiatočnícke a vlastne celkom nepresné. Protagonisti filmu totiž nachádzajú zmysel života v živote. V živote so všetkými jeho nuansami, kladmi aj zápormi.

Ale ak si myslíte, že film sa končí happyendom, tak ste vo Vinterbergovom svete naozaj asi prvýkrát.