Rúško is the new Boh alebo filmom proti lobotómii
Eva Križková 22/3/2020

Po internete koluje množstvo filmových tipov, lebo pozerať online, to je jedna z mála vecí, ktoré sa teraz dajú robiť. A tak som sa rozhodla tiež prispieť svojou alternatívou filmovej koronaponuky.

Hneď na úvod by som rada upozornila, že naozaj súhlasím s prísnymi karanténnymi opatreniami a že som bola jedna z prvých, komu sa nepozdávalo zľahčovanie situácie a doma som zostala sedieť skôr ako to bolo cool. Hneď v prvých dňoch som posadila zeleninu, prečítala dlho odkladanú literatúru a napiekla kváskový chlieb. Viem o klimatickej zmene a trápi ma už nejaký ten čas. Mám dokonca tú česť pracovať s ľuďmi, ktorí na každodennej báze vzdelávajú v tejto oblasti a popularizujú naliehavosť tejto témy. A predsa, chytá ma existenciálna úzkosť zo statusov a vyjadrení o tom, ako treba koronavírusu poďakovať, že nám otvoril oči a vrátil nás do lona prírody a kruhov rodín. A tiež, nezačali sme rúško používať tak trochu ako nového Boha? Nikto nevie, či nás naozaj účinne chráni pred vírusom, a predsa sa k nemu obraciame s iracionálnym odovzdaním, aj keď tento rituál praktizujeme každý po svojom a do rôznej miery ortodoxne.

Ale teda k veci. Myslím si, že je dôležité, aby sme nevyužívali obdobie karantény na útek pred problémami reality, pretože tie si nás počkajú, a keď sa vytratí z ovzdušia vírus, pridusia nás s novou intenzitou. Bohužiaľ, toto nie sú prázdniny. Časy sú ťažké a my si zaslúžime aj komédie a rodinné seriály. To, čo nám však skôr pomôže prežiť, je audiovizuálna dávka reality. A pritom nemusí ísť vždy o dokumenty.

Začnem tak trochu selfpromom a upozorním vás na projekty z dielne dokumentárneho festivalu Jeden svet, na ktorého príprave sa podieľam.

Hluché dni

Ešte niekoľko dní si môžete zdarma pozrieť na DAFilms víťaza minulého ročníka festivalu – Hluché dni. Dokumentárny film Pavla Pekarčíka vás nepozorovane zavedie do každodennej reality ľudí žijúcich na okraji našej väčšinovej spoločnosti. Nielen, že ide o Rómov, navyše sú to deti, a to dokonca nepočujúce deti. Napadlo vám niekedy, ako sa človek s takýmto osudom môže presadiť v súčasnej spoločnosti? Je to vôbec možné? A teraz pozor… napadlo vám, čo bude s týmito ľuďmi, až sa k nim dostane pandémia?

Ďakujeme za dážď

Okrem toho pripravil Jeden svet v spolupráci s oddelením globálneho vzdelávania organizácie Človek v ohrození1 6 kvalitných dokumentov aj s metodikami na domáce vzdelávanie. Ide o filmy, ktoré poskytuje Jeden svet za normálnych okolností učiteľom na používanie pri školskej výuke. Teraz si ich môže prakticky ktokoľvek pozrieť doma. Pointou však je, aby sme ich pozerali asociatívne a pokúsili sa zamyslieť nad ich prepojením s našou súčasnosťou. Tak napríklad Ďakujeme za dážď neprináša len tému klimatickej zmeny, ktorá nás už čoskoro zasiahne pravdepodobne viac než v týchto dňoch koronavírus, ale tiež reflektuje správanie sa spoločnosti, schopnosť reakcie na globálny problém a hodnotu solidarity vo vyhranenej existenčnej situácii. Podobne aktuálny je každý zo 6 ponúknutých filmov. A nebojte, nejde o žiadne inštruktáže či propagandistické videá, ale o hodnotné dokumentárne diela, ktoré, kým sa dostali k nám, vychytali ocenenia na viacerých svetových festivaloch.

Dokumenty ináč pozerám každý deň, keďže v tomto období spolu s Dianou Fabiánovou zostavujeme program jesenného Jedného sveta. Verte, že je to každodenné osvieženie formou prefackania mysle. Online väčšina z nich zatiaľ nie je, ale zopár sme ich z predvýberu museli vyradiť, keďže už sú na Netflixe či HBO. Smutné pre Jeden svet, skvelé pre vás v čase korony. Tak napríklad Game changers vás presvedčia, že nemusíte kupovať mrazničky, aby ste si uskladnili mäso až do konca karantény. Mäso je naozaj prežitok a nejedia ho už ani špičkoví kulturisti.

Napadlo vám niekedy, odkedy začal tento korona-ošial, zamyslieť sa, čo sa asi zatiaľ deje na blízkom východe? Mňa áno, pretože odkedy som videla filmy ako The Cave alebo For Sama, nemôžem na toto neutíchajúce peklo na zemi prestať myslieť. Ak ste v Čechách, Pre Sámu si teraz môžete vďaka českému Jednému svetu pozrieť na Dafilms.cz.

Nie je to tak dávno, čo sme sa ako Slovensko nepridali k Istanbulskému dohovoru. Ako sa toto národné presvedčenie odráža v našich karanténnych domácnostiach? Koľko percent žien je teraz na Slovensku bitých namiesto krčmových stolov? Ak si chcete naštartovať mysle týmto smerom, nič nepokazíte napríklad Dívkou v řece. Zdá sa mi však, že tejto téme sa (hlavne u nás) venuje prekvapivo málo filmárov.

Aj ja si občas potrebujem oddýchnuť od dokumentárneho spôsobu rozprávania, a tak som si od kamarátky nechala odporučiť špionážnu minisériu Bez vědomí na HBO (Viete, že momentálne sú cez O2 zdarma neobmedzené dáta na používanie cez aplikáciu v telefóne?). Fantastický vizuál pripomínajúci britské kriminálky zo 70. a 80. rokov, podmanivá hudba a kruto súčasná kritika spoločnosti zasadená do československého Novembra ’89. Depka, ktorá nenudí. A začnete po nej čítať trochu pozornejšie noviny a aktívnejšie kontrolovať aj rubriky mimo tých, ktoré sa venujú koronavírusu.

Príbeh služobníčky

V piatok o 10:00 prelietal nad celým Slovenskom monsignor Peter Brodek s relikviou Kristovej krvi, aby žehnal Slovákom v týchto neľahkých chvíľach. A ja som si spomenula na seriál Príbeh služobníčky, v ktorom sa rúška nosia ako jedna z mnohých ochranných pomôcok proti neregulovaným sociálnym kontaktom. Ak sa nič nezmenilo, v apríli by nás mala na Netflixe čakať nová séria. Praise Be.

Colectiv

A keď už máte naladené na HBO, povinný je nový rumunský dokument Colectiv, pohybujúci sa na hranici detektívky a nemocničného hororu. Nastavuje zrkadlo nefunkčnému zdravotníctvu v Rumunsku, ale poslúži skvelo aj na vysvetlenie udalostí posledných dní na Slovensku. Ak vám treba viac motivácie, prečítajte si chválospev Miloša Krekoviča na Nku. V každom prípade, rumunská kinematografia už vyše desaťročia patrí k tomu najlepšiemu. Tak uvidíte. Mne tento masterstuck súčasnej dokumentaristiky pripomenul, že oči treba mať otvorené dokorán a nečakať, ako sa veci vyvinú, lebo už včera mohlo byť neskoro. Som si istá, že tam vonku v online priestore je toho kopec, o čom neviem alebo som na to zabudla. Budem vďačná za vaše odporúčania. Hlavne pozerajme. Kriticky, informovane, asociatívne, avšak nie konšpiračne.

Rúška patria na ústa a nie na oči!


1 Organizátorom Medzinárodného festivalu dokumentárnych filmov je nezisková organizácia Človek v ohrození. Festival patrí medzi aktivity Oddelenia globálneho vzdelávania: www.globalnevzdelavanie.sk