Predbežne ohlásené filmy v hlavnej súťaži Berlinale
Adam Straka 31/1/2018

68. ročník Medzinárodného filmového festivalu v Berlíne začína čoskoro (15.-25.2. 2018) a festivaloví fanúšikovia sa už dozvedeli takmer konečnú nomináciu filmov  v hlavnej súťaži. Prvé filmy boli ohlásené už na začiatku decembra, väčšiu časť filmov festivaloví dramaturgovia oznámili v druhej polovici januára. Kinečko Vám v kategórii Novinky ponúka krátky prehľad o každom nominovanom filme, ktorý bude pravidelne aktualizovaný.
(Náhľadová snímka je z filmu Transit od Christiana Petzolda)

Jedným z viacerých významných mien v hlavnej súťaži je nemecký tvorca Christian Petzold. Jeho posledná účasť na Berlinale bola odmenená cenou za najlepšiu réžiu za film Barbara (2012), ktorý bol po celý čas trvania festivalu označovaný za najväčšieho favorita na Zlatého medveďa. Rovnako ako v jeho predchádzajúcom filme Pheonix (2014) sa Petzold snímkou Transit vracia do obdobia druhej svetovej vojny. Hlavný hrdina Georg uteká do Francúzska, kde si z dôvodu prenasledovania nacistami mení identitu. V príbehu podobnému Remarqueovej tvorbe hrá v hlavnej úlohe Franz Rogowski, pre ktorého je to druhá účasť čoby predstaviteľa hlavnej postavy vo filmoch odprezentovaných v hlavnej súťaži 68. ročníka Berlinale.

O prvé zviditeľnenie na medzinárodnej scéne sa pokúsi švédsky režisér Måns Månsson so snímkou Toppen av ingenting (Nehnuteľnosť), ktorú vytvoril so svojim režisérskym kolegom Axelom Petersénom. Petersén sa už do festivalového povedomia dostal v roku 2011, kedy za film Avalon získal cenu FIPRESCI na festivale v Toronte. Film Toppen av ingenting rozpráva príbeh 68-ročnej ženy, ktorá zdedila dom v centre Štokholmu. Namiesto zlatej bane je však budova skôr prekliatím.

Francúzsky režisér Cédric Kahn sa po 14-tich rokoch vracia na Berlinale filmom La priére (Modlitba). O Kahna sa zvýšil záujem po španielskom festivale v San Sebastián z roku 2015, kde za film Vie sauvage získal špeciálnu cenu poroty. V La priére otvára Kahn tému náboženstva ako spôsobu liečby: drogovo závislý Thomas sa spolu s ostatnými pacientmi izoluje v horách a všetku energiu venuje modlitbám.

Dlhometrážnym debutom sa na berlínskom festivale uvedie Rumunka Adina Pintille. S jej posledným krátkym filmom súťažila na jihlavskom festivale v roku 2011, po ktorom sa odmlčala na dlhých sedem rokov. Aj napriek jej dokumentaristickej minulosti je jej debut Touch me not (Nedotýkajte sa ma) hraný film. Medzi krajinami majúce podieľ na vzniku snímky je zastúpená aj Česká republika.

Premiéra na jednom z najvýznamnejších európskych festivalov čaká bratov Zellnerovcov. Nathan a David sa zviditeľnili filmom Kumiko, the Treasure Hunter, s ktorým boli na Sundance v roku 2014.  Práve na Sundance mala premiéru ich najnovšia snímka Damsel, kde získali skôr rozporuplné reakcie. V hlavných úlohách „western-komédie“ sa objaví Robert Pattinson či Mia Wasikowska.

Je otázne, aký veľký boj (a či vôbec) sa odohral pri získaní debutového filmu Marcela Martinessiho medzi Benátkami a Berlinale. V roku 2016 totiž Martinessi získal cenu za najlepší krátky film práve na festivale v Benátkach, tohto roku sa objaví v hlavnej súťaži v Berlíne. Na filme Les herederas (Dedičky) spolupracovalo 6 štátov, najvyšší podiel patrí Martinessovmu rodnému Paraguaju, významnú účasť má na filme Nemecko a Uruguaj.

Pravidelnú účasť iránskej kinematografie tento rok zaobstará film Maniho Haghighiho, pre ktorého je to už tretia návšteva nemeckého festivalu (v roku 2012 získal Netpac Award). Vo filme Khook (Prasa) hrá Leila Hatami, známa aj z oscarovej snímky Rozchod Nadera a Simin (2011).

Cenu za najlepší debut v roku 2014 si z Berlinale odniesol mexický režisér Alonso Ruizpalacios za film Güeros. Pochopiteľne vysoké očakávania sa vyskytujú aj po oznámení účasti filmu Museo (Múzeum). V ňom Ruizpalacious odkazuje na skutočnú udalosť, ktorá sa odohrala v 80-tych rokoch: krádež hispánskych artefaktov z múzea v Mexico City. Inšpiráciu čerpali tvorcovia z filmu Badlands (1973) Terrencea Malicka. V hlavnej úlohe sa objaví známy mexický herec Gael García Bernal (No, Amores Perros).

Quiberon je bretónska prímorská oblasť, kam zasadila príbeh nemecká režisérka Emily Atef svojej najnovšej snímky s názvom 3 Tage in Quibéron (3 dni v Quiberone). Atef získala za pripravovaný projekt cenu Eurimages Co-Production Development Award na Berlinale v roku 2015, predtým sa zúčastnila napríklad Týždňa kritikov v Cannes (2008) alebo Bratislavského filmového festivalu (2006) s filmom Molly’s Way. Diváci sa môžu tešiť na drámu v čiernobielom šate z prostredia odvykacej kliniky.

Po nadmieru úspešnom roku 2016, kedy filipínsky režisér Lav Diaz súťažil s dvoma filmami na dvoch rôznych filmových festivaloch (Berlinale aj Benátky), pričom z Berlína si za film Hele Sa Hiwagang Hapis odniesol cenu Alfreda Bauera a z Benátok rovno Zlatého leva za film Tá, ktorá odišla, sa Diaz vracia „anti-muzikálom“ Ang panahon ng halimaw (Sezóna diabla). Od najnovšieho filmu sa dá opäť očakávať výrazné narušenie konvencií spájaných s filmovým médiom či široký existenciálny presah.

Na Berlinale zvyknutá poľská režisérka Malgorzata Szumowska prichádza s filmom Twarz. Jej posledná návšteva na festivale skončila Cenou za réžiu za film Telo. Ide o jej tretiu účasť v hlavnej súťaži.

Domáci diváci a kritici budú určite vkladať veľké očakávania do snímky Das schweigende Klasenzimmer od Larsa Kraumeho. Ten sa totiž v roku 2015 preslávil na domácom poli filmom Štát vs. Fritz Bauer, za ktorý získal divácku cenu v Locarne a na Nemeckých filmových cenách v roku 2016 získal spolu s množstvom ďalších ocenení aj to najvyššie. Film bude uvedený v sekcii Berlinale Special.

Ďalší z domácich režisérov Philip Gröning uvedie snímku Mein Bruther heißt Robert und ist ein Idiot. Gröning zaujal v roku 2013 v Benátkach, kedy si za film Policajtova žena odniesol Špeciálne ocenenie.

Isabelle Huppert načne svoju každoročnú účasť na najznámejších svetových festivaloch vo filme Benoita Jacquota s názvom Eva. Francúzsky režisér sa ocitol v nemilosti domáceho festivalu v Cannes, kde sa naposledy predstavil v roku 2004 v sekcii Un certain Regard. Jeho zatiaľ posledný počin Denník komornej (2015) mohli diváci vidieť na festivale v Berlíne, rok predtým prezentoval Tri srdcia v Benátkach.

Pozornosť si určite zaslúži i talianska režisérka Laura Bispuri, ktorá sa v roku 2015 predstavila so svojim debutom Navždy pannou v hlavnej súťaži Berlinale. Vážna téma postavenia žien v talianskej spoločnosti sa dá očakávať aj v jej najnovšom filme Figlia Mia, v ktorom hrá známa herečka Valeria Golino.

Ruskú kinematografiu bude zastupovať snímka Dovlatov Alexeja Germana, syna známeho režiséra s rovnakým menom. Diváci sa môžu tešiť na vizuálne bohatú biografickú snímku o spisovateľovi Sergejovi Dovlatovovi. German na seba upozornil v Benátkach za film Papierový vojak (2008), odkiaľ si odniesol 2 ceny – za réžiu a výnimočný technický prínos. Vizuálna stránka jeho posledného filmu Pod elektrickými oblakmi (2015) bola ocenená aj na jeho prvej účasti na berlínskom festivale.

Gus Van Sant sa po neúspechu v Cannes z roku 2015 vracia na Berlinale so svojim filmom Don’t Worry, He Won’t Get Far on Foot. Naposledy si z Berlinale odniesol Zvláštne uznanie za film Zasľúbená krajina (2013), berlínsky diváci si ho však najviac spájajú s filmom Dobrý Will Hunting (1998), ktorý v Berlíne započal svoju trasu k úspechom.

Nemecký režisér Thomas Stuber sa prvý krát predstaví v hlavnej súťaži so svojim filmom In den Gängen. Pred 9 rokmi sa ocitol v jednej z vedľajších sekcií na Berlinale s filmom Teenage angst a pred troma rokmi zaujal nemeckých kritikov filmom Herbert. V hlavných ulohách svojho najnovšieho filmu obsadil známych nemeckých hercov Franza Rogowskeho (predtým napríklad vo filme Victoria) a Sandru Hüller, ktorá naposledy zažiarila v hlavnej úlohe oceňovaného filmu Toni Erdmann.

Štvrtý krát bude jeho film v hlavnej súťaži, druhý krát bude otvárať festival a prvý krát v histórii bude týmto otváracím filmom animovaná snímka. Wes Anderson s jeho Isle of Dogs (neoficiálny preklad: Psí ostrov) nadviaže na predchádzajúci úspech na Berlinale v podobe Ceny poroty za film Grandhotel Budapešť (2014). Isle of Dogs sa spôsobom spracovania, humoru a voľby hlavných hrdinov z jeho predchádzajúcich filmov podobajú najviac snímke Fantastic Mr. Fox. Diváci tak môžu opäť čakať príbeh o odvahe a túžbe poraziť ľudské karikatúry.