O cenách, programovaní a vkuse
Tomáš Hudák 23/1/2018

Zimné mesiace už tradične patria rebríčkom najlepších filmov a výročným cenám. Diskusia sa pritom príliš často točí okolo otázok, ktorý film (by) mal vyhrať a ktorý film si to nezaslúži(l). Zdá sa mi, že takéto diskusie ukazujú, ako málo je pojem vkusu súčasťou nášho uvažovania.

Myslím, že by bolo načase pochopiť, že víťaz Oscara, alebo Zlatej palmy, alebo rebríčka Cahiers du cinéma nie je najlepším filmom roka bodka, ale najlepším filmom roka podľa istej skupiny ľudí. A táto skupina má nejaký vkus. Neraz je zostavovaná práve tak, aby bol jej vkus konštantný a aspoň do istej miery predvídateľný – či už ide o festivalových dramaturgov, poroty, alebo redakcie časopisov. (Nezabúdajme, čím je skupina väčšia a rôznorodejšia, tým viac sa vkus priemeruje, čo do istej miery vysvetľuje rozdiel medzi festivalmi a cenami akadémií.)

Ako sa stalo, že s niektorými cenami sa spája väčšia prestíž ako s inými a ako do tohto celého vstupuje promo, je na samostatnú dekonštrukciu. Nebráni nám to však vzpierať sa tejto hre a prestať písať o tom, ktorý film by mal získať Oscara, lebo to skrátka nedáva zmysel. Táto cena je odrazom vkusu, predstáv a myšlienok istej skupiny ľudí a ak ja nie som nastavený podobne, prečo by ma to malo trápiť? Možno výsledky zoberiem na vedomie, možno niektorým filmom dám šancu, ale z vlastnej skúsenosti viem, že naše vkusy sa až tak neprekrývajú a tak idem radšej inam. Možno to stojí trochu úsilia, ale pokúsim sa nájsť si festivaly a kritikov, ktorí majú podobní vkus a nechám sa radšej prekvapiť od nich.

Áno, festivaly sú usporiadané v istej hierarchii, pretože sú súčasťou filmového priemyslu a teda obchodu, no zároveň nezabúdajú ani na vkus a ani my, diváci by sme nemali. Možno ide o diplomaciu, no každý festivalový dramaturg vám povie, že ak má festival viacero (súťažných) sekcií, nejde o rozdelenie filmov do prvej alebo druhej kategórie. Na blížiacom sa Berlinale nie sú filmy v sekcii Forum horšie ako tie v súťaži, iba sú iné. A ľudia, ktorých zaujíma tento typ filmov, vedia kam majú ísť. To je podstata – dostať každý film k tomu správnemu publiku. Každý festival a každá sekcia má trochu iné publikum a delenie na horší a lepší v tomto prípade nie je na mieste. Nikto vám o filme vo Fóre nepovie, že bol dobrý a preto mal byť v súťaži; nikto vám o filme z Locarna napovie, že mal byť na lepšom festivale, lebo je pre Locarno príliš dobrý. Môže sa viac hodiť na iný festival, ale to nie je to isté.

Nezabúdajme, že podstatou kurátorstva (to všadeprítomné slovo!) v tomto kontexte nie je nachádzanie najlepších filmov, ale hľadanie toho správneho miesta pre každý jeden film. Preto je normálne, ak dramaturg povie: „Tento film je výborný, ale k nám sa nehodí.“ Alebo naopak: „Tento film možno nie je geniálny, ale je zaujímavý a funguje v kontexte s inými našimi filmami.“ Najhoršia vec, ktorú dramaturg alebo kritik môže povedať, je, že filmy sa delia iba na dobré a zlé.

Nemôžem hovoriť za všetkých, ale keď som v pozícii dramaturga, snažím sa rozmýšľať práve takto. Neviem, či sa mi to darí a viem, že robím chyby, no snažím sa budovať miesto, kam ľudia môžu prísť a vedieť, aký typ filmu tam nájdu. Nie miesto, kam ľudia chodia, aby videli všehochuť „najlepších filmov roka“. To neznamená, že filmy nie sú rôznorodé, alebo že sa nesnažím prekvapiť, no musí byť prítomná isté línia. Samozrejme, v jej nachádzaní a definovaní pomáhajú vzory. Preto akcie ako IFFR Live a Oberhausen on Tour majú pre mňa symbolický charakter – ukazujú, čím sa inšpirujeme a k čomu ašpirujeme, v skratke hovoria, kde sa nachádza náš vkus.

(Autor je dramaturg bratislavského Kina inak, ktoré je súčasťou A4 – priestoru súčasnej kultúry)

Blue My Mind, v Kine Inak 27. jan / 20h
La Holanddesa, v Kine Inak 26. jan / 21h
Nico, 1988, v Kine Inak 28. jan / 15h
Amateurs, v Kine Inak 27. jan / 16h
Nina, v Kine Inak 28. jan / 19h
Pin Cushion, v Kine Inak 26. jan / 17h