Fotón je vedecká prednáška, film i galerijné dielo zároveň. Poľský vizuálny umelec Norman Leto vytvoril v podstate populárno-náučný film, ktorý však vyzerá úplne inak, ako sme zvyknutí. Môžu za to krásne digitálne animácie i presahy k esejistickosti.

Film sprostredkúva poznanie o živote a evolúcii, o fungovaní mozgu a na záver prichádza s víziou budúcnosti. Hlavná časť filmu sa venuje počiatkom vesmíru a života – od vlnenia cez vznik častíc a štruktúr až po prvé organizmy; no taktiež rozpínaniu vesmíru, alebo vzniku časopriestoru. Áno, všetko to začína iba akýmsi vlnením ešte predtým, ako vôbec vzniknú prvé kvarky alebo atómy. Celý tento proces nám Leto ukazuje prostredníctvom 3D animácií, zväčša abstraktných, z ktorých sa len časom stávajú ako tak rozpoznateľné štruktúry. Leto neraz vizuálne interpretuje niečo, čo sa len veľmi ťažko zobrazuje (napríklad zmena polarity), čím robí z vedeckej prednášky umelecké dielo.

Film však nie je iba súbor vedomostí, nenápadne otvára rôzne otázky a necháva už na diváka, aby si s nimi poradil. Jednou z nich je časový horizont. V priebehu niekoľkých desiatok minút vidíme procesy, ktoré v skutočnosti trvali miliardy rokov. Rozprávač robí posuny v čase v miliónoch rokov: „Práve sme prešli desať miliónov rokov za štyri minúty. Pardon, ale niekedy je dobré vidieť tieto veci z perspektívy vlákien DNA. Akože, nie iba ľudskej…“ Mimochodom, rozprávač často pracuje s jemným sarkazmom, čím neraz vytvára podnety na zamyslenie – napríklad v poznámke ohľadom vnímania farby. Animácie sú totiž do veľkej miery čiernobiele, pretože farba je závislá od vnímania pozorovateľa.

Druhá časť filmu už sleduje človeka, biologickú podstatu jeho správania ako jedinca i ako člena spoločnosti. Leto sa tak trochu presúva k inému typu dokumentu a začína sledovať deň v živote svojich rodičov. Na príklade svojho otca, ktorý trpí Parkinsonovou chorobu, ukazuje fungovanie mozgu – akoby sám hľadal vysvetlenie toho, čo sa s jeho otcom deje. Vysvetľuje, napríklad, fungovanie pamäte ako fyzickú zmenu v mozgu, alebo ako pár atómov v DNA môže zmeniť človeka. Stále sa vracia k najmenším časticiam a tomu, ako dokážu ovplyvniť omnoho väčšie celky.

Záver filmu je akousi dystopickou predpoveďou blízkej budúcnosti, ktorá je oproti zvyšku filmu založená na vedeckom poznaní o čosi voľnejšie (keďže vedci robia predpovede veľmi neradi). Uvažuje, ako sa môže vyvíjať technologický rozvoj a v kontexte predchádzajúcich častí filmu sa technológia stáva akousi novou biológiou. Kým predtým film hovoril o biologickej podstate spoločenských fenoménov, teraz hovorí o technologickej. Prichádza akoby nová forma evolúcie a to, čo sa vytváralo milióny rokov sa radikálne mení v priebehu niekoľkých desaťročí až storočí.

Fotón nám ukazuje, ako fascinujúca môže byť veda, ako krásne vedia byť molekuly a bunky. Je to film, ktorý diváka zahltí i pohltí, ktorý v divákovi ostáva vďaka svojej viacvrstvovej bohatosti a vizuálnej kráse.

Film Fotón premietne Kino inak A4 v stredu 7. februára o 20h.

(Autor textu je programový dramaturg Kina Inak.)