Na úteku pred podozrivou Misery
Erik Binder 21/5/2019

Z CYKLU WE LOVE 90’S

Pre Kinečko ide možno o netradičnú tému, ale trilery deväťdesiatych rokov sú obľúbené ako pre mňa, tak aj pre redaktorku Petru Sedlákovú. Spoločne o nej diskutujeme pri rôznych príležitostiach už zopár rokov. Nájsť kľúč pre špecifickejší výber nebolo jednoduché, no najlogickejšie sa ukázalo postupne predstavovať filmy po rokoch vzniku, teda od roku 1990 po rok 1999, vždy v konštantom počte tri. Keďže triler v sebe zahŕňa aj rôzne iné žánre (sci-fi, horor, historické diela, prípadne čisto politické trilery), rozhodli sme sa venovať takpovediac „čistokrvným“ zástupcom žánru s kriminálnou, resp. detektívnou zápletkou zo súčasnosti. Neuniknú nám notoricky známe a kritikou oceňované filmy, ale nechceme zabudnúť ani na „snímky v tieni“ či na „guilty pleasure“ sekciu, pretože pri takých kvázi napínavých trileroch sa nielen dobre zabavíme, ale aj sa o nich vtipnejšie píše.

Prečo práve roky deväťdesiate a nie napríklad dekáda jej predchádzajúca alebo súčasná? Súvisí to popravde najmä s tým, že som počiatkom deväťdesiatok začal vnímavejšie sledovať kinematografiu v televízii a mohol som si už dovoliť chodiť aj do kina – prvýkrát to bolo, myslím, za 6 Kčs. Otvoril sa trh, z ktorého sa na nás začalo všetko valiť ako obrovská lavína a mnoho domácností si zadovážilo si mohlo dovoliť video prehrávač, neskôr aj DVD. Práve v tejto dobe sa stávajú veľmi obľúbené knihy Johna Grishama a v Hollywoode ihneď začínajú nakrúcať ich adaptácie renomovaní tvorcovia s tým najhviezdnejším možným obsadením. Za všetky spomeňme Toma Cruisea a Firmu (The Firm, 1993, r. Sydney Pollack). V novom tisícročí – až na občasné výnimky ako film Porota (Runaway Jury, 2003, r. Gary Fleder) – je Grisham už akosi mimo hľadáčika filmárov. Počiatkom roku 1990 sledujeme aj nástup tzv. puzzle filmov, čiže diel s komplikovanejšími zápletkami, kde nie je nič až do prekvapivého konca jasné (a často ani po ňom). Trilery tejto dekády tak sú menej priamočiare ako tie z rokov osemdesiatych – viď More lásky (Sea of Love, 1989, r. Harold Becker). Komplikovanejšie zápletky nadväzujú na napínáky typu Angel Heart (1987, r. Alan Parker) so značne šokujúcim záverom, ktorý prevracia všetko dosiaľ videné naruby a odmieta happy end. Začínam teda rokom 1990, kedy toho vzniklo skutočne veľa interesantného a ak v prehľade nenájdete svoj obľúbený titul, verte, že aj nad ním sme dlho premýšľali…

Nr. 1.1.: Podozrenie (Presumed Innocent, USA, 1990, r. Alan J. Pakula)

Harrison Ford si zahral postavu vyšetrovateľa, ktorý musí riešiť spletitý prípad vraždy svojej krásnej kolegyne a zároveň tajnej milenky v podaní Grety Scacchi. Získavaním stále nových a nových dôkazov však začne padať tieň podozrenia práve naňho. Z Podozrenia, nakrúteného na motívy knihy Scotta Turowa, sa stáva nesmierne napínavá súdna dráma, kde je každý podozrivý, každý má nejaký motív, vyšetrovanie začne tlačiť na otlaky aj tým na vyšších miestach a na konci nás čaká jedno veľké prekvapenie. Snímku nakrútil skúsený americký režisér a špecialista na konšpiračné trilery Alan J. Pakula. V sedemdesiatych rokoch patrili jeho filmy Klute (1971), Pohľad spoločnosti Parallax (The Parallax View, 1974) a Všetci prezidentovi muži (All the President’s Men, 1976) k špičke Nového Hollywoodu a revizionistického prístupu ku klasickým žánrom. V roku 1982 zožal najviac slávy za Sophiinu voľbu (Sophie’s Choice, 1982), v deväťdesiatych rokoch sa vrátil do trilerových vôd a nestretávame sa s jeho tvorbou naposledy. Podozrenie sa začalo na našich televíznych obrazovkách vysielať nedlho po svojom vzniku a diváci, lační po hollywoodskych hviezdach a amerických mainstreamových filmoch, v ňom aj vďaka spomínanému koncu padli na riť. Niet sa čo diviť, nebol som na tom o nič lepšie. Aj napriek tejto skutočnosti nejde o tovar na jedno použitie. Podozrenie v sebe ukrýva množstvo detailov, ktoré na prvé zhliadnutie váš mozog jednoducho nevstrebe.

Nr. 1.2.: Nebezpečný útek (Narrow Margin, USA, 1990, r. Peter Hyams)

Nebezpečný útek nepatrí možno medzi tie najlepšie trilery, ale prostredie vlaku, kde sa takmer celý dej odohráva, herecké výkony a napínavý scenár robia z tohto titulu presne ten typ filmu, aký si s radosťou pozriete pred polnocou na televíznom kanáli a vôbec vám neprekáža, že ste ho videli už niekoľkokrát. Film bol hitom u nás aj na videu, ale, samozrejme, nie až takým veľkým ako nemecký porno seriál Josefina Mutzenbacher. Ale zbytočne neodbočujme. Carol Hunnicatová sa stane v istom hoteli náhodným svedkom vraždy, ktorú zhodou okolností vykonal mafiánsky boss menom Leo. Mafia sa tak vydáva po jej stopách, aby zabránila nejakou „nešťastnou náhodou“ jej príchodu na súdny proces. Harry Caunfiled z oddelenia okresného prokurátora má za úlohu túto atraktívnu ženu ochraňovať a v bezpečí ju dopraviť vlakom z kanadských hôr do Vancouveru. V hlavných úlohách sa predstavili Gene Hackman a Anne Archer. Peter Hyams patrí k režisérom s veľmi nevyrovnanou kariérou, Nebezpečný útek však spoločne s Kozorožcom 1 (Capricorn One, 1977), Sudcovou nocou (The Star Chamber, 1983) alebo 2010: Druhou vesmírnou odyseou (2010: The Year We Make Contact, 1984) patrí k highlightom jeho tvorby. Pripomeňme, že ide o remake rovnomenného filmu Richarda Fleischera z roku 1952.

Nr. 1.3.: Misery nechce zomrieť (Misery, USA, 1990, r. Rob Reiner)

Na motívy románu Stevena Kinga nakrútil režisér Rob Reiner jednu z najlepších adaptácií Misery. Slávny spisovateľ detektívok má autonehodu uprostred zasneženej krajiny, kde ho zachráni (na prvý pohľad dobrosrdečná) osamelá žena v stredných rokoch, ktorá je zároveň vášnivá fanúšička jeho prózy a špeciálne postavy menom Misery. Spisovateľ sa u ženy na pár dní ubytuje, kým budú opäť prechodné cesty. Problém nastáva v okamihu, keď sa rozhodne nechať Misery v najnovšom románe zomrieť… Klaustrofobický triler v úvodných desiatkach minút diváka chlácholí vidieckou idylkou a vyhriatym kozubom v dome, aby ho následne udrel „kladivkom po hlave“. To je však ešte v poriadku oproti tomu, čo čaká pána tvrdohlavého. V hlavných a možno aj životných úlohách sa predstavili inokedy sympaťáčka Kathy Bates (Titanic, 1997, r. James Cameron) a „vždy maximálne cool“ James Caan (Dogville, 2003, r. Lars von Trier). Rob Reiner mal v rokoch 1984-1992 veľmi silné tvorivé obdobie, kedy postupne nakrútil klasiky svetovej kinematografie: Toto je Spinal Tap (This Is Spinal Tap, 1984) (neuveríte vlastným očiam a ušiam), Stoj pri mne (Stand by Me, 1986) (môže byť), Princezná nevesta (The Princess Bride, 1987) (tú až tak rád nemám), Keď Harry stretol Sally (When Harry Met Sally…, 1989) (to musíte vidieť) a Pár správnych chlapov (A Few Good Men, 1992) (Cruise a Nicholson, no neberte to…). Odvtedy iba málokedy vybočil z priemeru.

Podozrenie
Nebezpečný útek
Misery nechce zomrieť