Na stope metafyzického incestu
Juraj Malíček 22/12/2019

Star Wars: Vzostup Skywalkera / Star Wars: The Rise of Skywalker
(r. J.J. Abrams, USA, 2019, 142 min)

Kľúčové slová: fanúšik, fanatik, láska, incest, sila, (nad)interpretácia, dobro, zlo, Yoda, Disney, George Lucas, J. J. Abrams, (anti)hrdina, popkultúra, zmysel, význam, a už je tých kľúčových slov priveľa a keďže sa vskutku nehotujem na tému aktuálnych Star Wars písať štúdiu, ale zostaneme pekne-krásne pri recenzii, berme ich, tie kľúčové slová, ako brainstorming, ako východiská, ako mémy, slovné prieniky, ktoré v tejto fáze potrebujem vidieť pred sebou, aby to, čo bude nasledovať, dávalo zmysel aspoň mne.

Som fanúšik nie fanatický, ale ortodoxný, čo znamená, že Hviezdne vojny milujem bez ohľadu na ich kolísavú kvalitu, čo znamená, že nič, ale vonkoncom nič okrem potenciálnej slepoty, mi nezabráni, aby som si ich kedykoľvek pozrel znovu, aby som sa k nim vracal a premýšľal o nich, aby som ich láskal a číčíkal a mohol o nich tvrdiť hocičo bez toho, aby to ovplyvnilo môj vzťah k nim.

V praxi to znamená, že hneď ako sa budú dať Star Wars: Vzostup Skywalkera objednať na blu-rayi, urobím to, a kým k tomu dôjde, ešte aspoň raz sa na ne pôjdem pozrieť do kina. Z princípu, aby som si potvrdil, že sú presne také mizerné, ako si ich pamätám teraz.

Deviata epizóda kľúčovej dejovej línie, tretí diel tretej trilógie, ktorá však už trilógiou nie je, len dôkazom, že J. J. Abrams, režisér a spoluscenárista epizód VII. a IX. je nadutý egomaniak a idiot, ktorý síce disponuje remeselnou zručnosťou i dostatkom nápadov, no vôbec, ale skutočne vôbec, Lucasovej ságe nerozumie a čo je horšie, nie je schopný rozprávať príbeh sám za seba, bez odkazov a parafráz, bez citácií, bez rozvíjania čohosi, čo vymysleli iní.

Zakapali na tom Nezvestní, teda seriál, ktorý Abramsa stvoril, a doplatil na to i Star Trek, respektíve jeho aktuálna filmová podoba, čo z Abramsa robí človeka priamo zodpovedného za úpadok dvoch najdôležitejších popkultúrnych fenoménov vôbec.

Dúfam, že za to skončí v popkultúrnom pekle, spolu s ľuďmi, čo svojho času predali pieseň My Way do reklamy na Baumax a dopustili, aby sa Krstný otec mohol v telke vysielať rozdelený na dve časti.

Ale poporiadku.

Pamätá si tu niekto Lost? Nezvestných? Ten seriál, čo pomáhal v mainstreame rehabilitovať seriál ako zmysluplnú naratívnu formu? Verím, že hej. Výborné to bolo, kým to nebolo treba ukončiť. Tie zápletky, tie rozvinutia, tie cliffhangery? Dočkať sme sa nevedeli ďalších dielov a on, koťuha, namiesto toho, aby ponúkol odpovede, kládol iba ďalšie otázky a keď nakoniec už naozaj musel odpovedať, nielenže už nik z divákov vlastne nevedel, na čo sa pýtal, ale nevedel to ani on sám. Žiadna pointa, žiadne katarzné zavŕšenie, len potvrdenie toho najbanálnejšieho predpokladu, ktorý bol zjavný od začiatku. Všetci sú vlastne od začiatku mŕtvi a sú v očistci, a nič.

Ukázalo sa, že J. J. Abrams je dobrý na začiatky príbehov, možno aj na rozvinutia, ale konce nevie, lebo nemá čo povedať.

No a práve toto je na aktuálnej trilógii Star Wars priam hmatateľné. V roku 2015 sa prebudila Sila. S rozpakmi, ale prebudila, nebolo síce jasné, prečo syn pašeráka a princeznej vykročil do života akurát v stopách starého otca, ale stalo sa a mali sme ešte dva diely na to, aby sme sa dočkali odpovede. Inak zle, celé zle, nová epizóda, čo chce byť aj naozaj novou epizódou, aj remakom, a nie je ani jedným. Mizéria. Vrátili sa síce aj Han, aj Leia, aj Chewie, a v samom finále aj Luke, ale akoby sa ani nemuseli unúvať, lebo už tu boli Rey, Finn a Poe, pričom Han sa vrátil iba preto, aby pri prvej príležitosti zahučal, čo naozaj nikto nečakal a preto to mohlo pôsobiť progresívne – akože aha, nebojíme sa radikálnych riešení, ale vzhľadom na rozvinutie neexistujúcej zápletky sa ukázalo, že to bol iba výraz zúfalstva a scenáristickej impotencie. Ale dobre, prehrýzli sme to, stále bol čas a minulosť už nás naučila, že tá sága je iná, ak sa k nej pristupuje po celkoch a nie po jednotlivých epizódach.

Dvojku, čiže osmičku, v ktorej sa vrátil Jedi, napísal a zrežíroval Ryan Johnson, ktorý k Abramsovej skici pristúpil tak kreatívne, ako sa len dá a celkom legitímne a autorsky naznačil, že spor medzi temnou a svetlou stranou Sily je len chimérou, ktorú vieme elegantne rozpustiť v relativizme. A časť fanúšikov sa nasrdila, a právom. Johnson sa totiž dotkol čohosi v tom svete mimoriadne dôležitého a postavil to na hlavu. Výborne, chcelo sa mi zvolať a úprimne som súcítil s fanúšikovskými bratmi a sestrami, ktorých tento postup sklamal a obviňovali Johnsona zo všetkého možného. Zaslúžene, heretika, ja som však herézu nevidel, len produktívnu revíziu viery. Jedno sa však Johnsonovi uprieť nedá. Mal myšlienku, podelil sa o ňu a vznikol film, ktorý mám najradšej. Mimoriadne sa mi páčil, hoci sa neodvážim tvrdiť, že je skutočne dobrý.

No a teraz sa na ihrisko vrátil J. J. Abrams s jasnou ambíciou zvrátiť Johnsonovu herézu, avšak netušiac, ako ju zvrátiť a kam vlastne. Vznikol tak film, ktorý ponúka úžasné momenty, ale nefunguje ako celok a celkom vážne sa v ňom deklarujú frázy, ktorým neveria ani len tí nešťastní herci.

Chvíľu sú zbesilo akční, chvíľu zas hĺbavo mudrujú, a kde-tu komickým číslom prispeje C3PO, protokolárny robot diplomat, ktorý na vlastnom piesočku rozohráva paralelnú kariéru stand-up komika.

A ten film akoby mal všetko okrem základných pilierov príbehu, nad ktorými by bolo možné vztýčiť čosi, čo by aspoň vzdialene pripomínalo dramatický oblúk. Možno keby som mal k dispozícii na prečítanie scenár, našiel by som v ňom pôvodnú ideu, skutočný dôvod vzniku tohto filmu, jeho zmysel – nielen ten, že treba zarobiť ďalšiu hotovosť a predať tonu reklamných predmetov a potešiť fanúšikov akciou a peknými obrázkami, ale čosi, čo by na rozdiel od tohto všetkého pretrvalo. Lebo nič také tam nie je, len sa opakuje schéma z prvej trilógie, akurát tu je v pozícii otca syn, respektíve dcéra, a keď sa človek začne nad tým zamýšľať, môže dôjsť aj k tomu, že témou Vzostupu Skywalkera je vlastne incest. Teda neviem, či priamo incest, ale to asi záleží od toho, či budeme považovať bratranca a sesternicu za blízkych príbuzných.

Ale aj to sme tu už mali a plnšie, šťavnatejšie, keď ešte Luke a Leia netušili, že sú súrodenci.

Základná otázka, prečo vnuk vykročil v šľapajach deda, nie otca, však zostáva nezodpovedaná.

Marazmus pokračuje, scenáristická nemohúcnosť pôsobí až komicky vo chvíľach, keď sa Abrams uchyľuje k riešeniam, za ktoré by sa hanbili aj absolventi korešpondenčného kurzu scenáristiky z chránenej dielne s názvom Sila nás sprevádzaj. Z planéty odlieta loď, havaruje, všetci na palube sú mŕtvi. Tak nie, pardon, nebola tam jedna loď, ale dve, a náš hrdina bol v tej druhej, takže prežil.

Toto čo je? Že ťa hanba nefackuje! Nakrúcaš Hviezdne vojny, nikto nečaká realizmus, ale zase úplní dementi nie sme!

Vieš, hovorilo sa, že George Lucas nevie viesť hercov. Možno, ale aspoň ich nestaval do situácií, v ktorých jednoducho niet čo hrať. Neviem, či si si to všimol a podľa názoru, ktorý o tebe mám, veru že asi ani nie, ale Adam Driver je jeden z najlepších hercov svojej generácie a možno s výnimkou Aleca Guinnessa najlepší vážny charakterový herec, aký sa kedy v Hviezdnych vojnách vo významnejšej úlohe objavil, a ty ho naozaj necháš v kľúčovej dramatickej sekvencii bozkávať sa s herečkou, ktorá je možno pekná, ale hrať nevie tak zúfalo, že jej ani tú krásu neveríme? Keby si tam s ním nechal drevenú figurínu, pôsobilo by to presvedčivejšie.

No nič, trocha som sa rozbesnil, ale vieš čo? Na tom vôbec nezáleží. Hviezdne vojny mám naozaj rád. Bez srandy a bez irónie ich považujem za mimoriadne dôležitú súčasť našej kultúry, za dôležité umelecké dielo, ktoré sa zhodou okolností a aj vďaka svojej sile stalo natoľko populárnym, až mu to škodí a mohli sa tak k nemu dostať aj diletanti ako ty, no neznamená to, že si ich zničil.

Nezničil, na to si príliš malý pán. Kreatívny, pripúšťam, načo však byť kreatívnym bez nápadu?

Najlepšie je ale čosi iné. Ja to dám, obľúbim si aj Vzostup Skywalkera, už sa to svojím spôsobom aj deje, a to je na tej ságe úžasné, ten koncept, v ktorom sa ten svet stáva imúnnym voči nájazdom kreativity každého druhu. Tej s víziou, aj tej bez nej. Akoby som ťa počul:

Čo sa rozčuľuješ, veď je to len film, tak sa ti nepáčil, no a čo, veď aj tak o nič nejde!

Nuž, milý J. J. Abrams, ako vidíš, už som si v tvojom mene odpovedal.

Nič? Len film? Keď to naozaj vidíš takto (a nepresvedčil si ma, že nie), nikdy sa ani len nepriblížiš k tomu, aby si pochopil, čo všetko si urobil zle.