Lynch ako záruka frustrácie zo smrti
Publikované 9/5/2019

Nedá sa povedať, žeby bol Lynch v posledných rokoch neproduktívny, samozrejme, ak sa produktivita nemeria dlhometrážnymi hranými filmami. Trinásť rokov po nakrútení Inland Empire si snáď každý spomenie na sekvenciu predstavujúcu televíznu show o humanoidných králikoch v jednej tienistej izbe, ktorí medzi sebou komunikujú kryptickými dialógmi. Klasicky doplnená o Badalamentiho hudbu, neklasicky používajúca zvláštne časovaný „laugh track“. Rabbits  nakrútil Lynch na digitál, teda médium, s ktorým odvtedy pracuje pravidelne. Nahrávalo sa v noci, na Lynchovej záhradke, s hercami, ktorí s režisérom spolupracovali aj na Mulholland Drive – Naomi Watts, Laurou Harring a Scottom Coffeym.  Nedávno sa objavila správa, že práve Rabbits  používajú psychológovia pri navádzaní pocitu existenčnej krízy u skúmaných subjektov. Chceli vyskúšať, či môže paracetamol tlmiť aj pocity nepohodlia, ktoré sa vyskytujú, keď si myslíme, že je náš život v ohrození. Vedci z University of British Columbia testovali svoju teóriu dvoma experimentmi. Najprv účastníkov výskumu požiadali o pár riadkov o tom, čo sa stane s telom po tom, čo zomrie. Pri druhom experimente púšťali skúmaným práve Rabbits. Podložili to hypotézou, že ľudia sa cítia frustrovane pri predstave smrti, ale aj pri sledovaní surrealistického filmu. Oba experimenty mali vyvolať nepohodlie, a nie je ťažké predpokladať, že sa im to aj podarilo.

Zdroj: www.openculture.com, www.flashbak.com