Nielen Slovensko sa v súčasnosti hľadá a profiluje. V rôzne prenesených významoch pozorujú a skúmajú samých seba či svoje okolie tiež (organickí aj anorganickí) protagonisti niektorých nových kinofilmov. Vynárajú sa pri tom dôležité osobné otázky, akými sú náboženstvo, sexualita či domov, ale i pálčivé a nesmierne aktuálne globálne témy, ako bezpečnosť na internete, migrácia, ekológia, umelá inteligencia, vojna, skorumpovaná politika a iné. Z plnej marcovej dvadsať dvojky tentoraz odporúčam silné a angažované tituly.
V sieti
Česko, Slovensko, dokumentárny, 100 min
Réžia: Barbora Chalupová, Vít Klusák
SK premiéra: 05.03.2020 (Filmtopia)
Českí dokumentaristi Barbora Chalupová, čerstvá absolventka FAMU, a Vít Klusák, ktorý naposledy zaujal príbehom citlivého neonacistu Daliborka,[1] otvárajú kontroverznú a tabuizovanú tému sexuálneho obťažovania detí na internete. Autori na začiatku experimentu založili na českých sociálnych sieťach falošné profily trom dospelým, avšak detsky pôsobiacim herečkám. Ihneď ich začali aktívne kontaktovať sexuálni predátori vo veku od 23 do 63 rokov. Väčšina z nich požadovala sex cez webkameru, posielala im fotky penisov či odkazy na porno, alebo pre nimi masturbovala. Hlavné aktérky snímky, Tereza Těšká, Anežka Pithartová a Sabina Dlouhá, komunikovali s týmito mužmi prostredníctvom videohovorov a správ, každá zo „svojej“ (v ateliéri vybudovanej) detskej izby. Za 10 dní oslovilo tieto tri „dvanásťročné dievčatá“ až 2458 sexuálnych deviantov, a počas prípravy filmu herečky absolvovali spolu 21 osobných stretnutí, raz dokonca s manželským párom. Z 390 hodín záznamu napokon tvorcovia vytvorili dve filmové verzie. Distribučná má sto minút a je prístupná mládeži od 15 rokov, druhá je cenzurovaná, šesťdesiatštyri minútová, prístupná deťom od 12 rokov a určená na projekcie na školách.
Bedári
Francúzsko, dráma, kriminálny, triler, 105 min
Réžia: Ladj Ly
SK premiéra: 05.03.2020 (Film Europe)
Príbeh oceňovanej snímky Bedári (okrem iného víťaza Európskych filmových cien v kategórii Objav roka), malijského debutanta Ladj Ly, je inšpirovaný parížskymi nepokojmi z roku 2005 a zasadený do francúzskeho Montfermeilu, na rovnaké miesto, kde sa búrili bedári Victora Huga v románe z roku 1862. Kriminálny triler nakrútený v dokumentárnom štýle rozširuje režisérov rovnomenný „kraťas“ a je provokatívnym zamyslením sa nad súčasnou francúzskou spoločnosťou a témou morálky. Atmosférický titul zobrazuje bežný deň policajnej hliadky na prisťahovaleckom predmestí Paríža. Bedári fungujú ako sonda do prostredia geta, ktorého členovia zákon obchádzajú a žijú podľa vlastných pravidiel. Sieť kriminálnych udalostí postupne vygraduje až do surového finále.
To musí byť nebo
Francúzsko, Katar, Nemecko, Turecko, Palestína, komédia, 97 min
Réžia: Elia Suleiman
SK premiéra: 19.03.2020 (Film Europe)
Palestínsky kandidát na Oscara a víťaz Ceny kritiky v Cannes To musí byť nebo je po desaťročnej odmlke ďalším celovečerným titulom izraelského režiséra Eliu Suleimana, ktorý v ňom zároveň stvárnil hlavnú úlohu. Autor otvára otázky domova a jeho definície prostredníctvom osobného príbehu, ktorý sa odohráva počas vojny. „Film To musí byť nebo je venovaný Palestíne, do ktorej sa Suleiman nebojí svojím svojráznym, zreteľne ironicky cieleným, ale zároveň poetickým humorom zaťať rovnako ako do Francúzska alebo USA. Práve tam putuje hlavná postava vtipnej i dojemnej snímky – trochu prehliadaný režisér hľadajúci prostriedky na film, ktorý nevyznieva dosť palestínsky.“[2]
Služobníci
Slovensko, Česko, Rumunsko, Írsko, dráma, 80 min
Réžia: Ivan Ostrochovský
SK premiéra: 19.03.2020 (Filmtopia)
Nová slovensko-česko-rumunsko-írska koprodukcia Služobníci režiséra, producenta a scenáristu Ivana Ostrochovského rozpráva príbeh mladých študentov kňazského seminára. Michal (Samuel Polakovič) a Juraj (Samuel Skyva) prežívajú morálnu dilemu, ktorú im spôsobuje demagógia totalitného režimu. „Hoci sú Služobníci zasadení do roku 1980, do obdobia komunistického Československa počas éry studenej vojny, Ostrochovského zákerne štipľavý, vrcholne sebavedomý a mrazivo štýlový druhý celovečerný film prináša príbeh, ktorý je nanajvýš platný a aktuálny aj dnes,“ píše reportérka filmového portálu Screen Daily v úvode jednej z prvých recenzií na film. Na scenári Ostrochovský pracoval s Marekom Leščákom, autorom námetu, a medzinárodne uznávanou britskou scenáristkou Rebeccou Lenkiewicz, ktorá spolu s režisérom Pawlom Pawlikowským vytvorila scenár k úspešnému titulu Ida (2013). Služobníci mali nedávno svetovú premiéru na Berlinale v novej súťažnej sekcii Encounters, ktorá má ambíciu zviditeľniť kvalitné snímky nezávislých a inovatívnych filmárov. V Bratislave budú 11. marca otvárať 27. ročník Medzinárodného festivalu filmových klubov Febiofest, ktorý, ako všetci dúfame, zaostril dobre.
Mladý Ahmed
Belgicko, Francúzsko, dráma, 84 min
Réžia: Jean-Pierre Dardenne, Luc Dardenne
SK premiéra: 26.03.2020 (Film Europe)
Celosvetovo preslávené režisérske duo bratov Dardennovcov prichádza do slovenských kín s drámou o trinásťročnom belgickom moslimovi Ahmedovi (Idir Ben Addi), ktorý aj napriek liberálnej výchove podľahne extrémistickej interpretácii Koránu. „Fanatická viera dovedie Ahmeda až ku krajnému činu. Vo svojom novom filme majstri sociálneho realizmu skúmajú, ako hlboko sa ukrýva ľudskosť pod nánosom náboženskej doktríny a čo môže zvrátiť náboženský fanatizmus – výchova, sociálna otvorenosť alebo prvá láska,“ píše sa v tlačovej správe k minuloročnej prehliadke festivalových filmov Be2Can, ktorej bola snímka súčasťou. Tvorcovia si z Cannes odniesli ocenenie za réžiu, a to aj vďaka mimoriadne aktuálnej téme, ktorej sa v titule venujú.
FREM
Česko, Slovensko, dokumentárny, 73 min
Réžia: Viera Čákanyová
SK premiéra: 26.03.2020 (Film Expanded)
Takzvané audiovizuálne rekviem za druh Homo sapiens, celovečerný debut slovenskej dokumentaristky Viery Čákanyovej FREM hovorí o globálnej ekologickej kríze a o tom, ako umelá inteligencia prešla do fyzického sveta. Ide však o výrazne komplikovanejšie dielo. „FREM je pokusom o audiovizuálnu predstavu iného než ľudského pozorovateľa, ktorý má potenciálnu možnosť fyzickú realitu pretvárať. Chcela som vizualizovať mentálne procesy umelej inteligencie, pričom som samozrejme narážala na limity mojej ľudskej imaginácie. Je to paradox – keď sa povie umelá inteligencia, predstavíme si niečo neľudské, no napriek tomu máme prirodzenú potrebu antropomorfizovať, personifikovať iné subjekty, ktorým prisudzujeme ľudské vlastnosti, a vo filme sa stotožniť s ‚hlavným hrdinom‘. Tu je hlavným hrdinom entita, ktorá nie je človek. Má videnie technického aparátu, lenže toto videnie simuluje pohľad ľuďmi skonštruovanej kamery,“ vyjadrila sa autorka v rozhovore pre mesačník Kapitál. Snímka mala minulý rok svetovú premiéru na MFDF Ji.hlava a bola uvedená aj v sekcii Forum na tohtoročnom Berlinale. Kritická reflexia tejto posthumanistickej, experimentálno-dokumentárnej eseje dokazuje, že ide o výrazný filmársky počin, ojedinelý nielen v slovenskom audiovizuálnom priestore. „Jedinečne experimentálny, znepokojujúco fascinujúci a hlboko provokujúci FREM sa venuje téme súčasnej klimatickej krízy prostredníctvom krásneho, ale strašidelného filmového portrétu Ostrova kráľa Juraja pri pobreží Antarktídy, očami umelej inteligencie,“ píše vo svojom článku David Mouriquand, redaktor magazínu Exberliner.
La Gomera
Rumunsko, Francúzsko, Nemecko, Švédsko, komédia, 97 min
Réžia: Corneliu Porumboiu
SK premiéra: 26.03.2020 (ASFK)
Skorumpovaná polícia, mafiánska organizácia, ukrytých tridsať miliónov eur a šifrovaný jazyk na Kanárskych ostrovoch. To je hlavná naratívna os piateho celovečerného titulu kritikou uznávaného rumunského režiséra Cornelia Porumboia. Cristiho (Vlad Ivanov), protidrogového inšpektora z Bukurešti spolupracujúceho s mafiou, odpočúva prokurátorka Magda, ktorú však sleduje ďalšia inštitúcia. Cristi má záujem zinkasovať časť z financií, takže sa snaží dostať z väzenia drogového priekupníka Zsolta (Sabin Tambrea), ktorý ako jediný vie, kde sa milióny nachádzajú. Aby však Cristi svoje ambície naplnil, musí odcestovať na ostrov La Gomera, kde so svojou kriminálnou spojkou komunikuje prostredníctvom tajného jazyka el slibo. Ten pripomína vtáčí spev, keďže je založený na pískaní, vďaka čomu dokáže prekonávať aj veľké vzdialenosti.
Upozorňujem, že v kinách bude tiež česko-írsko-poľsko-slovenská koprodukcia Agnieszky Holland Šarlatán, inšpirovaná skutočným príbehom ľudového liečiteľa Jana Mikoláška (Ivan Trojan). Za pozornosť stojí aj Zľutovanie francúzskeho režiséra Arnauda Desplechina, kde si jednu z hlavných postáv zahrala Léa Seydoux. Okrem zaujímavého programu MFFK Febiofest sa môžete tiež tešiť na 10. ročník podujatia Visegrad Film Forum, ktoré bude prebiehať od 10. do 14. marca na pôde VŠMU.
