Igor Stravinskij, scestovaný odporca cestovania
Lena Bohunicki 18/2/2019

Dôvtip Igora Stravinského, jedného z najvýznamnejších hudobných skladateľov 20. storočia ruského pôvodu, zaujal, inšpiroval a pobavil divákov aj 48 rokov po jeho smrti. Organizátori Medzinárodného festivalu komornej hudby Konvergencie venovali tvorbe Stravinského celý týždeň (11. – 17. 2. 2019), kedy sa konala zimná edícia festivalu. Súčasťou sprievodných podujatí bol aj filmový večer v Kine Lumiére s názvom Stravinskij na plátne, počas ktorého boli uvedené dva filmy. Kinematografický exkurz Konvergencií ocenili diváci rôzneho veku úplným zaplnením kinosály.

Dokumentárny film Stravinskij z roku 1965 bol premietaný ako prvý
v poradí. Nájdete ho tiež voľne dostupný online na konci článku. Dokumentaristi Roman Kroitor a Wolf Koenig sledujú týždeň Stravinského v Kanade, ale sčasti aj jeho cestu loďou s druhou manželkou Verou de Bosset do Hamburgu. Práve počas plavby sa dozvedáme, že Stravinskij je scestovaný odporca cestovania a more ho opíja. Čas v Kanade trávi okrem iného dirigovaním orchestra, s ktorým nahráva svoju Žalmovú symfóniu. Tú podľa jeho slov zložil v stave náboženského a hudobného vytrženia. Dielo je zhudobnením úryvkov zo žalmov 38, 39 a celého žalmu 150 v neoklasicistickom štýle. Napriek tomu, že Stravinskij bol ateista, jeho celoživotnou tvorbou vedie kresťanská línia. V Amerike stretáva svojho dlhoročného priateľa, spisovateľa Vladimira Nabokova. Pri ich rozhovore v troch jazykoch a ich úvodnej interakcii s dokumentaristami vznikajú úsmevné situácie, „voľne plávajúce“ v jedinom pohári škótskej, z ktorého obaja majstri popíjajú v hotelovej izbe. Vo filme sa objaví aj dirigent Robert Craft, dlhoročný spolupracovník komponistu. Čiernobielo štylizovaná snímka je vizuálne pôsobivý dokumentárny portrét hudobného génia. Režiséri kladú väčší dôraz na charakterové črty osobnosti skladateľa ako na jeho profesionálny život, i keď ten sa dá v súvislosti s ním separovať len naozaj ťažko. Film nie je informačne presýtený, no poskytuje elementárny náhľad do života a diela Stravinského a obzvlášť vďaka jeho náture dokáže značne zaujať. Striedajúci sa respondenti poukazujú na základné piliére umelcovej tvorby, jeho záľubu v ruskom folklóre a balete, ale z výpovedí cítiť najmä oddanosť a uznanie jeho osobe ako priateľovi, manželovi, kolegovi, či hudobnému vynálezcovi, ako sa sám rád nazýval. Najväčšou devízou dokumentaristov bola samotná prítomnosť Igora Stravinského na nakrúcaní. Bez neho by dokumentárny film mohol ľahko „skĺznuť“ do kategórie projektov oral history, pričom respondentov by tvorilo niekoľko „zanietených fanúšikov“ dobrej komornej hudby.

Príbeh vojaka (The Soldier’s Tale, r. Christian Blackwood ) z roku 1984 je druhým filmom zaradeným do programu festivalu Konvergencie. Ide o filmové prerozprávanie hudobného divadla s rovnakým názvom, ktoré Stravinskij, poznačený udalosťami prvej svetovej vojny, skomponoval v roku 1918. Príbeh vojaka znamenal rozlúčku s ruskou orchestrálnou školou, na ktorej bol odchovaný. O animáciu sa postaral americký ilustrátor R. O. Blechman. Film je nakreslený v neukončených (neuzatvorených), mierne rozochvených linkách v typickom Blechmanovom štýle. Minimalistické pozadia nechávajú vyniknúť malé množstvo využitých postáv, redukujú vizuálny vnem divákov, ktorí sa môžu o to viac sústrediť na hudobnú vrstvu snímky. Kladom Príbehu vojaka je zopár naozaj vydarených kreslených gagov a vizuálne atraktívnych, experimentátorskejších riešení vychádzajúcich predovšetkým z geometrie, no film čiastočne stráca „šťavu“ zásluhou nedobre uchopeného tempa. Tému súboja dobra a zla v príbehu vojaka, ktorý sa vracia z frontu, dôslednejšie reflektovala
a interpretovala Stravinského kompozícia než samotný animovaný film. Pôsobil ako nie úplne vhodne zvolený doplnok ku komplexnému hudobnému veľdielu.

Je možné, že môj finálny dojem vznikol vďaka následnosti premietaných filmov. Zatiaľ čo prvý ohromil, druhý jednoducho nesplnil očakávania. Cením si, že organizátori podujatia s 20-ročnou tradíciou vôbec vkomponovali filmový večer do programu, keďže Konvergencie sú festivalom komornej hudby. Filmovým tandemom dali príležitosť každému so záujmom komplexnejšie spoznať Igora Stravinského, čo považujem za nesmierne dôležité a kultúrne obohacujúce.