Milujete filmy Bélu Tarra a chcete vedieť ako to robí? Ja áno a zúčastnila som sa preto dvojtýždňového workshopu organizovaného v Lisabone platformou Fest Film Lab. A rozhodla som sa, že z toho nebudem mať úžitok len ja. Dnes máme za sebou prvý regulérny pracovný deň a aby som nezabudla, čo sme sa naučili, uložím si pár poznámok do našej spoločnej pamäte – online sveta filmu:

• Béla Tarr nikdy nepíše scenáre. Sú podľa neho zbytočné a aj tak ich nikto nečíta. Vytvorí iba scénosled, ktorý si rozloží na stôl v podobe útržkov papiera. Zvyšok sa improvizuje počas nakrúcania.
• Všetky Tarrove filmy sa ozvučujú postsynchrónne. Jedným z dôvodov je, že v nich hrajú herci rôznych národností a hrajú vo svojich jazykoch. Druhým je to, že na pľaci hrá hudba (podľa ktorej sa všetko hýbe), hučia stroje a Tarr vykrikuje pokyny. Riadi dianie pred kamerou ako dirigent orchester.
• Kompozícia záberov je ako varenie. Nedá sa vopred nikoho naučiť, ako presne má variť. Záleží od momentálnych ingrediencií a jedinečnej chute každého kuchára.
• Viete ako donútite 700 ľudí pochodovať o štvrtej nadránom a v zime? Zahráte im na bubnoch.
• Tarrovi herci nehrajú, ale iba sú. Vyberá ich v súlade s fiktívnymi postavami, respektíve postavy prispôsobí hercom na telo. Nezáleží veľmi ani na tom, čo hovoria, dôležitý je výraz tváre.
• Najdôležitejšie je vedieť, čo chcete povedať a povedať to tak, aby vám ľudia rozumeli. Na umení nezáleží. Tarr “neznáša umelcov” a sám sa za umelca nepokladá.
• Všetky Tarrove filmy začínajú predohrou. Úvodná scéna v malom obsahuje koncept celého filmu. Ak vás nechytí úvodná scéna, nemusíte film ďalej pozerať.
• Film je správou v čase a priestore. Každá informácia musí byť starostlivo umiestnená v týchto dvoch súradniciach.

Na záver odporúčam pozrieť si nižšie priloženú finálnu scénu z Werckmeisterových harmónií. Posielam ju nám všetkým, čo v tieto dni plačeme nad rozkladajúcou sa veľrybou uprostred našich námestí.