Filmy o tom istom
Juraj Malíček 4/12/2018

Možno sa to na prvý pohľad nezdá, ale Fantastické zvery: Grindewaldove zločinyCreed II, teda dva azda komerčne najambicióznejšie filmy z novembrovej multiplexovej ponuky, sú o tom istom a nič na tom nemení ani skutočnosť, že ten prvý je fantasy o čarodejníkovi a ten druhý dráma o boxerovi. No, dráma hneď nie, ale taký ten akože vážny film, čo sa v ňom na platforme športového boxerského filmu tematizuje ľudské zrenie a vzťah k minulosti.

Ak totiž o jednom i druhom chceme vypovedať čosi komplexnejšie, musíme sa vrátiť do minulosti, najprv do neďalekej, kde sú oba pokračovaniami svojich jednotiek (Fantastické zvery a ich výskyt, 2016; Creed, 2015) a potom do ďalekej, kde sú oba spin offmi mimoriadne významných filmových sérií. Lebo osem filmov o Harrym Potterovi a šesť filmov o Rockym sú mimoriadne významné filmové série a ak by ich nebolo, neexistoval by ani žiaden Creed, ani žiadne Fantastické zvery.

Takže tak. A keďže ani Fantastické zvery: Grindelwaldove zločiny, ani Creed II nie sú sami osebe dosť dobré, vezmime to poporiadku.

Niekedy v prvej polovici sedemdesiatych rokov napísal prakticky neznámy Sylvester Stallone jednoduchý priamočiary scenár inšpirovaný skutočným boxerským zápasom medzi Muhammadom Alim a Chuckom Wepnerom. Ten prvý bol boxerská superhviezda, toho druhého nepoznal nikto a napriek tomu vydržal Wepner s Alim v ringu pätnásť kôl. Veľký príbeh, vďaka ktorému sa zrodil Rocky a Sylvester Stallone sa stal po Charlie Chaplinovi a Orsonovi Wellsovi iba tretím hercom v dejinách kinematografie nominovaným na Oscara ako za herecký výkon v hlavnej úlohe, tak za scenár. A hoci Stallone ani jednu zo svojich nominácií nepremenil, Rocky získal v roku 1977 Oscara za najlepší film (a porazil tak v priamom súboji Scorsseseho Taxikára) a zo Sylvestra sa stal veľký hollywoodsky hráč, vtedy ešte netušiaci, že Rockyho bude s prestávkami stvárňovať nasledujúcich štyridsaťdva rokov!

A vôbec to nie sú márne filmy, aspoň väčšina, naopak.

Rocky II (1979), v ktorom sa zápas s Apollo Creedom zopakuje, akurát vyhrá Rocky, Rocky 3 (1982), v ktorom Apollo trénuje Rockyho proti Cluberovi Langovi, Rocky IV (1985), v ktorom sa metaforicky tematizuje studená vojna, existenciálny a nedocenený Rocky V (1990), autotematický a legendu posväcujúci Rocky Balboa (2006) a konečne Creed (2015), v ktorom Rocky trénuje Apollovho syna Adonisa a Creed II (2018), ktorý je takou obrovskou premrhanou šancou, že tomu až odmietam uveriť.

Lebo Rocky IV, na ktorého Creed II vlastne priamo nadväzuje, je neskutočný film. Neskutočne dobre urobený. Boxer amatér, olympijský víťaz, komunistická hruda anabolických stereoidov Ivan Drago v ňom prichádza do USA ako posol mieru a v exhibičnom zápase v Las Vegas zhasne Apollo Creeda. A Rocky bol pri tom, nehodil uterák do ringu, keď mohol ešte Apollo prežiť a preto sa vydáva do nepriateľskej krajiny, do Sovietskeho zväzu, aby pod dozorom KGB trénoval a nakoniec Apolla pomstil a Ivana porazil tak zásadne, že aj sám najvyšší generálny tajomník sa postaví a Rockymu začne tlieskať. Deväťdesiatjeden minút a človek vie o studenej vojne prakticky všetko, čo potrebuje vedieť.

Creed II toto mohol využiť a mohol sa stať filmom, o ktorom by sa dali písať knihy. Lebo príbeh Ivana Draga, oddaného súdruha, ktorý prehral, má kontúry veľkej antickej drámy. Zvlášť, ak je Dragov syn Viktor tiež boxer ako Apollov syn Adonis a ich nevyhnutný stret v ringu i mimo neho vytváral v Creedovi II priestor na veľké vyrovnávanie sa s minulosťou a jej prehodnocovanie. Film, čo sa mohol veľmi elegantne pokúsiť nájsť odpoveď na to, čo majú tí dvaja vlastne proti sebe. Viktor a Adonis, Rusko a USA. Lenže nič také v Creedovi II nie je, len náznaky, že pôvodný Stalloneho scenár asi bol predsa len troška hlbší, ako ten paškvil, čo nakoniec vidíme na plátne. Teda “vidíme”… nezdalo sa mi, že by v kine bolo nejako priveľa ľudí a ak, tak moje ročníky, pamätníci, ktorí neprišli na Creeda II, ale na Rockyho VIII a uvideli film, ktorý na jednej strane vznikol práve preto, že Rockyho si pamätáme a na druhej sa nás snaží presvedčiť, že si pamätáme zbytočne. Preto už navždy Creed II zostane tým filmom, čo popiera sám seba. Tautologický paradox, ktorý popiera to, kvôli čomu vznikol.

Aspoňže z tohto uhla pohľadu sú na tom Fantastické zvery: Grindelwaldove zločiny podstatne lepšie, hoci tiež ide o snímku, ktorá sama osebe veľký zmysel nedáva. Z časti preto, že je prostredným dielom minimálne trilógie, na ktorej zavŕšenie si budeme musieť počkať aspoň dva roky a z časti preto, že vznikla podľa nejestvujúcej literárnej predlohy.

Lebo Rowlingovej knižka Fantastické zvery a ich výskyt je vlastne knižkou Mloka Scamandera, ktorá z potterovskej reality prenikla do tej našej, podobne ako Rozprávky Barda BeedlaMetlobal v priebehu vekov, čo je síce výborná intertextuálna metatextová hra, avšak príbehu v tom niet žiadneho. To je problém – zvlášť, ak sme o tom nakrútili už druhý riadny celovečerný film.

Zmysel je samozrejme jasný, vrátiť sa do Harryho sveta, do príbehu, ktorý definitívne skončil (aspoň zatiaľ sa tak zdá), lebo ten príbeh a ten svet máme radi a preto sa do neho chceme vracať. A tak sa vraciame, nie aby sme pokračovali tam, kde Harry skončil, ale dávno pred Harryho začiatok, do ďalekej minulosti, čo by bolo celkom v poriadku, keby oba tieto dva nové filmy z Potterovho sveta, avšak bez Pottera – Fantastické zvery a ich výskytFantastické zvery: Grindelwaldove zločiny neboli nakrútené podobným spôsobom, ako osem filmov pôvodnej série.

Ako? Ako komentáre, ilustrácie, interpretácie, parafrázy, zobrazenia dejov a udalostí, čo už poznáme z kníh, pričom tie filmy predpokladajú (niektoré viac a iné menej), že divák pozná literárne predlohy, že ich čítal, že sa v nich orientuje. Preto v tých filmoch napríklad nepotrebujeme obšírne vysvetľovať metlobalové pravidlá. Stačí, ak ukážeme ako super to vyzerá, keď sa metlobal hrá. A tak to funguje, lebo Harry Potter sa najprv skutočne čítal, až potom sa naň šlo do kina.

Filmové Fantastické zvery však toto nemajú a preto sa zdá, že toho v nich viac nie je, ako je, pričom my, nešťastní diváci, jednoducho nemáme ako zistiť, čo všetko sme nevideli, nepoznáme celok, len nám chýba.

Akože obrázky sú to aj teraz veľmi pekné, aj akcia funguje, aj vzťahy a herecké výkony tiež stoja za pozornosť a výprava je fascinujúca, len to nie je dosť na vytvorenie komplexného obrazu.

A keďže sú Fantastické zvery “dvojka“ v strede, tým trpia ešte viac ako jednotka. Zatiaľ to nemá žiadny zmysel ani samo osebe, ani vzhľadom na príbeh Harryho Pottera, ktorý už síce poznáme, ale vo svete tých filmov je ešte len ďalekou a netušenou budúcnosťou.

Pritom platí, že tie filmy, jednotka spred dvoch rokov i teraz táto dvojka, vlastne normálne „dramaticky“ fungujú, ten oblúk tam je. Vidíme však iba torzo, čo by naozaj mohlo znamenať, že ide o filmy podľa dosiaľ nejestvujúcich predlôh, ktoré nakoniec predsa len vzniknú a my ich nakoniec budeme môcť čítať. Akurát postupnosť sa teraz vymení a najprv budú filmy (dva už sme videli) a knihy prídu potom, čo je samozrejme číra – aj keď priamo úmerne hĺbke premýšľania – čoraz pravdepodobnejšia špekulácia.

A v tomto sú Creed II Fantastické zvery: Grindelwaldova pomsta filmy o tom istom. O špekulovaní, v Creedovi II nad tým, čo sme nevideli, ale vieme, že sme mohli vidieť a vo Fantastických zveroch nad tým, čo sme videli, ale ešte nevieme, čo presne to bolo.