Festival dokumentárnych filmov Jeden svet sa v Bratislave uskutočnil v priebehu októbra už po devätnásty krát. Jeho tohtoročnú tému organizátori obsiahli vo výraze „SHUT UP!“, ktorý mal nabádať k tomu, aby sme neboli ticho. Festivalová téma priamo odkazovala aj na stále aktuálne dianie okolo investigatívnych novinárov vo svete a na Slovensku. Jeden svet si chcel aj takýmto spôsobom uctiť pamiatku novinára Jána Kuciaka a jeho priateľky Martiny Kušnírovej, ktorým bol festival tento rok venovaný. Okrem toho mali diváci možnosť vidieť dokopy 67 zahraničných a domácich filmov z pestrej škály tém ako sloboda médií, ekologické problémy, feminizmus či vojnové konflikty a vyše 20 sprievodných podujatí, ako napríklad diskusie s tvorcami, workshopy, ale aj stand-up comedy show.
Festival prešiel tento rok zmenou na poste riaditeľky. Dlhoročnú tvár festivalu Noru Beňákovú vystriedala dokumentaristka Diana Fabiánová. Tá do podujatia priniesla novú energiu a jej vklad a angažovanosť bolo cítiť aj v zostavovaní filmového programu a sprievodných podujatí.
Otváracím filmom festivalu bol dokument Proces: Ruský štát vs. Oleg Sencov, osobne uvedený režisérom Askoľdom Kurovom. Ten sledoval proces s ukrajinským režisérom Olegom Sencovom po tom, čo sa po udalostiach na Ukrajine otvorene prihlásil k neuznaniu anexie Krymu a aktívne sa zapájal do protestov na Majdane. Po zatknutí ho ruský súd uznal vinným a odsúdil na 20 rokov väzenia. Príbeh filmára, ktorý sa aktívne zapájal do spoločenských udalostí, no bol systémom prenasledovaný a napokon umlčaný, bol jednoznačne skvelým výberom úvodného filmu festivalu.
V rámci súťažnej sekcie Slovensko a Česko za ľudské práva mali diváci možnosť vidieť štyri zo siedmich dokumentárnych filmov z cyklu Biele vrany a hrdinovia medzi nami, ktoré boli premiérované na RTVS na jar tohto roku. Jednotlivé filmy sa venujú aktuálnym a dôležitým témam rezonujúcim na súčasnom Slovensku (ekologické problémy, xenofóbia v spoločnosti, nefungujúce zdravotníctvo atď.). Napriek tomu, že filmy už mali svoju televíznu premiéru, je potešujúce vidieť snahu dostať ich k divákom aj cez filmový festival a otvárať tak pálčivé témy nanovo, aby nevymizli z povedomia ľudí a vyprovokovali spoločenskú diskusiu.
Táto súťažná sekcia odpremiérovala aj nový slovenský dokumentárny film Cirkus Rwanda, ktorý prináša úsmevné, ale aj vyhrotené situácie počas nacvičovania spoločného vystúpenia českých cirkusových umelcov s umelcov z africkej Rwandy. Film observačnou metódou pozoruje hlavných protagonistov pochádzajúcich z rozdielnych kultúr, ktorí majú o tej druhej „cudzej“ kultúre podobne stereotypné predstavy. Predstavy a obavy africkej výpravy sú skôr milo komické, obavy a predsudky tej českej, zhmotnené v hlavnom protagonistovi Rosťovi, už pôsobia menej „politicky korektne“, čo môže byť aj malou výčitkou tvorcom. Keďže Rosťove správanie vo filme nie je nejakým spôsobom konfrontované alebo odsúdené, môže to pôsobiť ako tichý súhlas.
Trojčlenná medzinárodná porota zložená zo slovenskej režisérky a producentky Ivety Grófovej, britského režiséra a producenta Mikea Chamberlaina a českého režiséra a pedagóga Václava Kadrnku vybrala zo sekcie domácich filmov víťaza festivalu – český dokumentárny film Až přijde válka režiséra Jana Geberta. Snímka bola uvedená aj na tohtoročnom Berlinale a sleduje polomilitantnú 200-člennú skupinu mladých Slovenských brancov a ich lídra Petra Svrčka počas toho, ako spoločne po víkendoch v lese absolvujú vojenský výcvik v maskáčoch a s maketami strelných zbraní. Film prináša pohľad do súkromia brancov, pomaly odhaľuje túžby a hodnoty, ktoré ich ťahajú do dobrovoľnej účasti v polovojenskej skupine a k nacionalistickej ideológii. Porota na filme vyzdvihla prácu režiséra, ktorý diváka neusmerňuje k tomu, čo si má myslieť, ale pravdivo nahliada na protagonistov a zobrazovanú tému.
Diana Fabiánová je známa svojou angažovanosťou aj v témach o ženách a tento rok to bolo na festivale vidieť. Mnohé filmy naprieč festivalovými sekciami sa intenzívne venovali príbehom žien z celého sveta. Súčasťou sobotňajšieho festivalového večera a neskorej noci bola stand up comedy show anglickej komičky Kate Smurthwaite, známej najmä svojou otvorenosťou k rozprávanou o interupciách alebo polyamórii. Teda k témam pre slovenské publikum ešte stále veľmi kontroverzným. Po jej show nasledoval 6-hodinový maratón jedného z najznámejších dokumentárnych filmov o ženách, Naprieč svetom – spoveď slobodnej ženy americkej autorky Jennifer Fox z roku 2006. Aj 12 rokov po vzniku tohto filmu je fascinujúce ho sledovať a uvedomiť si, ako všetky generácie žien riešia všade na svete veľmi podobné problémy. Z tohto diela je už však cítiť čas, ktorý ubehol od jeho vzniku a pokrok, ktorým ženy v spoločnosti v niektorých krajinách sveta prešli, ale aj tak trochu zbytočne pomalý a sebestredný spôsob narácie, čo by už dnes u divákov až tak neobstálo. Napriek tomu bolo skvelé vidieť tento film v programe festivalu, keďže sa k nemu dá len veľmi ťažko dostať a stráviť v kine 6 hodín s jedným príbehom je určite diváckou výzvou.
Programová sekcia Slepá škvrna uviedla film maďarskej režisérky Bernadett Tuza-Ritter V zajatí. Film mal svetovú premiéru minulý rok na amsterdamskom festivale IDFA, kde ho kritika veľmi chválila. Tento výnimočný film prináša šokujúci a drsný portrét päťdesiatročnej Mariš. Tá už niekoľko rokov žije u svojej „majiteľky“, stará sa o jej domácnosť, varí a obsluhuje ju. Niekedy pracuje aj viac ako 12 hodín denne bez toho, aby mohla opustiť dom. Filmárka mala od „majiteľky“ Mariš povolenie u nich nakrúcať, no zobrazovať mohla iba samotnú Mariš. Sledujeme ju teda skoro celý film iba v detailoch a cez zvukovú stopu spoznávame okolie a ľudí, pre ktorých Mariš pracuje. V zajatí odkrýva v dnešnej dobe nie veľmi všeobecne známu tému moderného otroctva a robí to veľmi pôsobivým a citlivo filmárskym spôsobom.
Sprievodné podujatia festivalu boli návštevnosťou veľmi populárne. Zaujala najmä diskusia a autogramiáda s americkým spisovateľom Timothy Snyderom či beznádejne vypredaná diskusia Denníka N Vražda, ktorá pohla Slovenskom, na ktorej sa následne premietal aj krátky dokumentárny film Osudy slobody Jakuba Šuvadu o vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej.
Aj keď to na Slovensku môže byť niekedy náročné, určite sa oplatí o aktivizme, ľudských právach alebo demokracii hovoriť aj formou filmového festivalu a ponúknuť tak ľuďom možnosť zistiť, ako môže ich osobná angažovanosť meniť spoločnosť a ich krajinu. Preto má Jeden svet bezpochyby svoje miesto medzi pestrou škálou filmových festivalov na Slovensku a ak sa bude aj naďalej snažiť prepájať ľudí s témami aktivizmu a ľudských práv spôsobom, akým to ukázal na tomto ročníku, bude jeho dôležitosť v budúcnosti snáď len rásť a podarí sa mu prilákať čoraz viac divákov, ktorí sa o tieto témy začnú postupne viac a viac zaujímať. Spoločnosti by to určite prospelo.
