Distribútori na periférii záujmu počas pandemických rokov
Adam Straka 17/9/2022

Divácka návštevnosť v slovenských kinách po úspešných rokoch klesla takmer o 70 % a filmový priemysel postavila pred doteraz nepoznané výzvy. S určitosťou môžeme konštatovať, že pandémia zmenila divácke návyky aj ponuku kín a významne zrovnoprávnila VOD platformy. A je iba otázkou času, kedy sa týmto novým trendom prispôsobí aj tvorba. Každá z týchto premenných bola a naďalej bude reflektovaná vo filmovo orientovaných článkoch a periodikách. 

(poznámka autora, sept. 2022: Pôvodný text z marca 2022 bol doplnený o dodatočné reakcie ďalších respondentov – distribučnej spoločnosti Film Europe).

Na periférii záujmu širšej verejnosti doteraz ostáva dôležitý článok celého reťazca filmového priemyslu – filmoví distribútori. Nielen v Kinečku preto považujeme za dôležité poskytnúť priestor distribútorom na pomenovanie konkrétnych problémov, ktorým od začiatku pandémie čelili.

Zo všetkých distribútorov pôsobiacich na Slovensku na otázky na potreby tohto článku zareagovali spoločnosti Forum Film, Bontonfilm, Asociácia slovenských filmových klubov a Film Europe. Ich odpovede sú doplnené o poznatky z fungovania spoločnosti Film Expanded, ktorej zakladateľom a strategickým riaditeľom je autor tohto textu. Mnohí ďalší distribútori na otázky nereagovali, ale napriek tomu, že článok nepredkladá vyčerpávajúci obraz súčasného stavu distribúcie, má ambíciu situáciu ilustrovať a podnietiť uvažovanie nad novými výzvami v distribúcii naprieč celým filmovým priemyslom.

Veľkofilmy v lokálnom lockdowne

Spomedzi ostatných druhov umenia patrí film a jeho prezentácia k najturbulentnejším. Dopyt po nespomaľujúcom dávkovaní nových veľkofilmov, festivalové stratégie producentov či potreba ideálneho nasadzovania filmov v rámci oscarovej sezóny nútia distribútorov po celom svete čo najpresnejšie a dlho vopred strategicky plánovať distribučné premiéry filmov. Pandémia a (nejednotné) zatváranie kín vo svete výrazne narušili niekoľkoročné plány a donútili distribútorov reagovať na situáciu, ktorá sa menila každým dňom. Napriek snahám nebolo možné ani tie najambicióznejšie projekty úspešne odprezentovať čo najväčšiemu počtu divákov. Medzi najznámejšie prípady celosvetových odkladov filmov patria Tenet, Nie je čas zomrieť či Duna. Ich samotné uvedenia a čísla návštevnosti na Slovensku sa však vzhľadom na situáciu dajú považovať za úspešné. V horšej situácii sa slovenskí distribútori ocitli v prípadoch, keď mali dlhoočakávané filmy premiéru v zahraničí, no na Slovensku sa pre prísne opatrenia museli premiéry o niekoľko týždňov odložiť. Slovenskí fanúšikovia tak napríklad intenzívne vnímali celosvetový úspech filmu Spider Man: Bez domova bez toho, aby ho mali možnosť vidieť. Podobne dopadol aj nový film Ridleyho Scotta Klan Gucci, ktorý spoločnosť Forum Film v premiére uviedla deň pred začiatkom jedného z viacerých lockdownov. Po niekoľkých platených predpremiérach a slávnostnej premiére dňa 24. 11. 2021 sa v deň jeho distribučnej premiéry (25. 11. 2021) na niekoľko týždňov opätovne zatvorili kiná, pričom finálne rozhodnutie o lockdowne prišlo necelý deň pred jeho zavedením do platnosti. „Zbytočne sme zaplatili nákladnú kampaň,“ objasňuje problémy Jana Studená z Forum Filmu a pokračuje: „Diváci si napokon film síce mohli pozrieť v kinách po 6 týždňoch od pôvodne plánovanej premiéry, ale naše odhady plánovanej diváckej návštevnosti a tržieb už zďaleka nedosiahne. Nastúpilo množstvo nových filmov, ktoré čakali na svoje uvedenie, keď boli kiná zatvorené, pričom naša kampaň už odznela. Spolu s ďalšími faktormi to v konečnom dôsledku znamená, že naše príjmy z distribúcie tohto titulu budú minimálne o 30 % nižšie.“

O podobnej skúsenosti hovoria aj v spoločnosti Bontonfilm: „Bez možnosti obnovenia distribučnej premiéry sme boli v dôsledku hygienických opatrení nútení prerušiť distribúciu škandinávskej romantickej drámy Nádej, ktorá mala v slovenských kinách premiéru 1. 10. 2020. Práve v deň jej distribučnej premiéry došlo k výraznému sprísneniu opatrení (na hromadných podujatiach sa mohlo zúčastniť max. 50 ľudí) a o dva týždne nato, 15. 10. 2020, sa kiná na Slovensku plošne zatvorili. (…) Do štandardnej kinodistribúcie sa film už nevrátil.” Jesenný lockdown v roku 2021 negatívne ovplyvnil aj výsledky potenciálne divácky úspešného dokumentárneho filmu Karel, ktorý sa v Česku zaradil medzi najsledovanejšie filmy minulého roka s takmer štyristotisíc divákmi. „V dôsledku pandemických opatrení sa termín premiéry dvakrát posúval – prvýkrát na 7. októbra 2021, druhýkrát na 11. novembra 2021. Už 25. 11. 2021 (dva týždne po distribučnej premiére) sa však kiná plošne zatvorili, čo nás pripravilo o ďalšie potenciálne tržby. Po opätovnom otvorení kín v roku 2022 sa totiž film už do kinodistribúcie nevrátil.“

Pretlak v kinách

V posledných dvoch rokoch zavládla na kinotrhu špecifická situácia a máloktoré slovné spojenie medzi distribútormi a kinármi stihlo natoľko zľudovieť ako práve „pretlak v kinách“. V rokoch 2020 a 2021 boli kiná zatvorené dokopy 289 dní, čo predstavuje 40 % dní z oboch rokov. Kinotrhu neprialo ani to, že šírenie koronavírusu sa spomaľovalo v letných mesiacoch a kiná boli preto otvorené hlavne mimo svojej hlavnej sezóny. Filmy, ktoré sa mali v ponuke kín rozložiť v období trvajúcom 730 dní, sa tak museli premietať v oknách trvajúcich spolu iba 441 dní, čo vytvorilo extrémne prehustené konkurenčné prostredie, v ktorom sa, prirodzene, presadzovali ľahšie žánre s najväčším diváckym potenciálom na úkor artových filmov, ktoré sa stretávajú s veľmi nízkym záujmom publika a ich životnosť v kinách sa tak výrazne skracuje.

Hoci sa po odznení pandémie súčasný pretlak postupne uvoľňuje, zmena diváckych návykov sa ignorovať nedá. O priamej zmene distribučnej stratégie hovorí spoločnosť Bontonfilm: „Do kina sa počas pandémie nedostali tituly, ktoré by sme za bežných okolností neváhali zaradiť do distribúcie. V súčasnosti do kín ,pustímeʻ asi len 50 % z titulov, ktoré by sme v období pred pandémiou štandardne odpremiérovali v kinách. Zvyšné filmy sa distribuujú priamo na VOD platformy bez predchádzajúceho uvedenia v kinách.“

Jedným z riešení neprajnej situácie v kinách je hľadanie alternatívnych verejných uvedení filmov. Spoločnosť Film Expanded, v ktorej autor tohto článku pôsobí na pozícii strategického riaditeľa, sa zo svojej povahy zameriava na divácky náročné tituly v podobe autorského dokumentárneho filmu. Počas pandemických mesiacov sa okrem klasického, do počtu obmedzeného, nasadzovania v kinách sústredila na organizáciu eventových projekcií – alternatívnych uvedení filmov v netradičných priestoroch či projekcií obohatených o diskusie, prednášky a iné sprievodné podujatia. Táto tzv. kreatívna distribúcia v konečnom dôsledku predstavuje významnú časť divákov (približne 35 %), ktorí si v posledných rokoch našli cestu k súčasnému domácemu i zahraničnému autorskému dokumentu. Tento typ distribúcie je vhodný práve pre filmy s prirodzene nižším diváckym záujmom, avšak nie je odpoveďou pre filmy s ambíciou desaťtisícových návštevností.

Vyčíslenie strát

Na základe údajov, ktorými disponuje Asociácia slovenských filmových klubov, prišli slovenské kiná za obdobie platnosti protipandemických opatrení o takmer 44 miliónov eur v hrubých tržbách a filmová distribúcia o 5,4 milióna eur. Dokonca aj oproti prvému „pandemickému” roku 2020 zaznamenala Asociácia slovenských filmových klubov pri svojich distribučných tituloch v roku 2021 pokles až 49,6 % divákov. Podobné čísla eviduje aj spoločnosť Film Europe, ktorej situáciu ilustruje kreatívny riaditeľ Dominik Hronec: „Od začiatku pandémie nám v kinodistribúcii celkovo klesla návštevnosť aj príjmy o približne 40%. To, čo sa dalo, sme dohnali v časoch, keď boli kiná otvorené, ale ani vtedy sme sa nedostali na čísla spred pandémie. Túto skutočnosť vnímame hlavne z pohľadu našich divákov, ktorí sú podľa našich pozorovaní citliví a vnímaví voči opatreniam aj pri otvorených kinách, a preto nás spätne pokles návštevnosti neprekvapuje.“

Konkrétne straty pri svojich filmoch predkladá spoločnosť Bontonfilm: „Straty v tržbách a diváckej návštevnosti sme počas posledných dvoch rokov pocítili výrazne. Najvypuklejšie sa to v našom prípade prejavilo pri divácky silných domácich filmoch. Napríklad romantická komédia Matky dosiahla cca o 50 % nižší výsledok oproti našim očakávaniam, v prípade komédie Prvok, Šampón, Tečka a Karel to bol pokles zhruba o 60 % v porovnaní s očakávaním a pri dokumentárnom filme o živote Karla Gotta s názvom Karel možno hovoriť až o 70 % poklese oproti predikcii. Snímka Matky bola do kín uvedená v špecifickej situácii v júni 2021 po dlhom lockdowne  (hromadné podujatia boli zrušené od decembra 2020 do mája 2021) a v podstate pomáhala „rozbiehať“ kiná. Fakt, že slovenský kinotrh v tom čase ešte nebol v plnej ,kondíciiʻ, sa odrazil na jej nižšej návštevnosti. Komédia Prvok, Šampón, TečkaKarel, ktorá mala premiéru 26. 8. 2021, zase doplatila na preplnené konkurenčné prostredie, ale aj silnú medializáciu blížiacej sa tretej vlny koronavírusu a na zavedenie kultúrneho semafora v polovici augusta, ako aj s tým súvisiace postupné znižovanie kapacity kinosál v jednotlivých okresoch. Dokument Karel bol pandemickou situáciou zasiahnutý najviac z troch menovaných filmov – (…) jeho premiéra sa dvakrát posúvala a dva týždne po uvedení do kín došlo k zákazu hromadných podujatí, a teda prerušeniu a de facto aj ukončeniu jeho distribúcie. (…) Ďalšou osobitnou skupinou sú tituly pre detského diváka s edukačným rozmerom, pri ktorých sa v súvislosti s odhadom návštevnosti vopred počíta aj s organizovanými školskými projekciami. Tieto sa však počas pandémie z objektívnych dôvodov nemohli konať vôbec alebo len vo veľmi obmedzenej miere, čo výrazne ovplyvnilo výsledky najmä dvoch našich titulov – rodinného filmu s ekologickým posolstvom Martin a tajomstvo lesa a tínedžerskej drámy Smečka, ktorá sa zaoberá témou šikany a kyberšikany. Vyššie uvedené výsledky našich filmov v podstate odrážajú pokles návštevnosti a tržieb v celoslovenskom meradle. Celková návštevnosť v slovenských kinách za rok 2021 bola totiž takmer o 70 % nižšia ako návštevnosť v „predpandemickom“ roku 2019 (za rok 2019 prišlo do kín na Slovensku dokopy 6 529 320 divákov, za rok 2021 iba 2 033 455 divákov).“

Nové distribučné platformy a stratégie

Potreba pozerať, ale aj šíriť najnovšie filmy v čase zavretých kín definitívne donútila distribútorov uvažovať nad online uvádzaním filmov. Kľúčovou bola pohotová reakcia kinopriemyslu v podobe alternatív kina, ktoré sa stali akýmsi hybridom medzi VOD platformami a kinami. Projekty kino-doma a #kinaspolu sa stali pokračovateľom kinofilozofie v online priestore v podobe uvádzania filmov v konkrétnom dni a konkrétom čase, čím sa líšili od VOD platforiem, ponúkajúcich filmy, kedykoľvek si ich užívatelia želajú pozrieť. Okrem podpory miestnych kín poskytli priestor titulom, ktoré ich distribútori chceli divákom odprezentovať bez potreby ich definitívneho zverejnenia v online priestore. Iniciátormi projektov boli predovšetkým kiná a kinokluby na čele s Kinom Lumière (Kino doma), respektíve Kino Film Europe (#kinaspolu). „V spolupráci s Ticketware sme spustili Virtuálnu kinosálu #kinaspolu, do ktorej sa mohli zapojiť všetky slovenské a české kiná, ktoré mali z každého predaného lístka výnos 50 %, rovnako ako pri fyzickom premietaní. Aj keď sa nemôžeme baviť o tržbách z čias otvorených kín, boli sme radi, že sme aspoň trochu mohli finančne pomôcť zatvoreným kinám, ktoré o to stáli,“ vysvetľuje Dominik Hronec z Film Europe. Je však zrejmé, že sympatické projekty podporujúce lokálne kiná i distribútorov boli iba dočasným riešením, keďže idú proti podstate VOD platforiem a ich výhod v podobe plnej moci divákov pri určovaní času sledovania filmov. Práve Film Europe okrem virtuálneho kina počas prvej vlny koronavírusu spustilo svoju VOD platformu Edisonline, ktorá dnes obsahuje viac ako tisíc filmov a cez ktorú sa tiež spoločnosti podarilo úspešne zorganizovať svoje pravidelné filmové prehliadky Be2Can, Scandi a Crème de la Crème. Aj napriek čoraz väčšiemu zameraniu pozornosti na online aktivity spoločnosť nepremýšľa nad opustením klasickej kinodistribúcie: „(…) zmluvne musíme a chceme distribuovať filmy hlavne v kinách aj za cenu uvedenia filmu na VOD v iných teritóriách.“

Medzi najčastejších spolupracovníkov VOD platforiem dlhodobo patrí spoločnosť Bontonfilm, ktorá aj napriek ich čoraz väčšej diváckej popularite stále vidí budúcnosť i nutnosť klasickej kinodistribúcie: „Ako jeden z najväčších slovenských distribútorov filmov na VOD platformy vnímame tento kanál už ako bežnú súčasť filmovej distribúcie. Fakt, že uvedené platformy v súčasnosti naberajú na sile, je podľa nás dôsledkom prirodzeného distribučného vývoja. Postup uvedenia filmov v následnosti kino – VOD – TV sa stal bežne zaužívaným. Hoci určité tituly distribuujeme priamo na VOD bez predchádzajúceho kinouvedenia a túto stratégiu už niekoľko rokov vnímame ako úspešnú, sme presvedčení o tom, že štandardnú kinodistribúciu nahradiť nedokáže. Sprístupňovanie filmov počas pandémie cez alternatívne kanály je dobré núdzové riešenie, ale funguje len dočasne a rozhodne nemôže vykompenzovať stratené tržby z kina a predovšetkým nedokáže nahradiť klasický zážitok zo sledovania filmov na veľkom plátne v jedinečnej atmosfére kina.“

Podobne reaguje aj spoločnosť Forum Film, ktorá nepovažuje alternatívne kanály za relevantnú náhradu kina a jej prioritou stále zostáva uvádzanie filmov v kinách.

Neprehľadné opatrenia aj ignorácia zo strany štátu

S prvým plošným nariadením zatvorenia kultúrnych prevádzok sa v diskusiách o podpore prirodzene premýšľalo nad pomocou kinám, ale aj umeleckým profesiám. Filmová distribúcia sa nedostala do zorného poľa prvých pandemických príspevkov, keďže svojou povahou nespadá pod prevádzky ako kiná či umelecké profesie, ako sú filmoví tvorcovia a pracovníci v kultúre. „Od štátu sme na filmy nedostali žiadnu špeciálnu finančnú podporu,“ približuje situáciu Jana Studená z Forum Filmu. Okrem absencie konkrétnej a rýchlej pomoci distribučným spoločnostiam však bola oveľa devastujúcejšia chaotická komunikácia ohľadom opatrení. „Protipandemické opatrenia boli chaotické a  pripravované narýchlo bez konzultácie s ľuďmi z praxe. Zmeny prichádzali z jedného dňa na druhý a kiná ani distribútori nemali šancu adekvátne sa na ne pripraviť. Mnohé formulácie v nariadeniach a vyhláškach boli nezrozumiteľné nielen pre prevádzkovateľov kín, ale aj pre samotných návštevníkov. Prišli sme o veľa potenciálnych divákov aj preto, že ľudia si neboli istí, čo sa od nich bude vyžadovať pri vstupe do kina,“ dodáva Jana Studená. Rovnako to vnímajú aj v Asociácii slovenských filmových klubov: „Podľa nás hlavné negatívne dopady na audiovizuálny sektor priamo súvisia s opakovaným a podľa nášho názoru nesystémovo uplatneným zatvorením kín. Uvedomujeme si, že k zavedeniu pandemických opatrení v istých momentoch muselo dôjsť, ale tak, ako je ľahko zo dňa na deň zatvoriť, oveľa ťažšie je potom to celé znovu rozbiehať. A toto je nielen pre nás, ale aj pre kiná a kluby veľmi nepredvídateľné a náročné.“ Okrem chaosu bola nepochopiteľnou i miera a prísnosť opatrení v porovnaní s ostatnými sektormi verejného života, na ktorú upozorňuje spoločnosť Bontonfilm: „Opatrenia zavedené pre kultúrne podujatia boli oveľa prísnejšie ako v iných sektoroch, ktoré sú podľa nás z epidemiologického hľadiska rizikovejšie. Kultúra bola na Slovensku ‚zatvorená‘ najdlhšie zo všetkých odvetví života – kiná či divadlá sa počas pandémie vždy zatvárajú ako prvé a otvárajú ako posledné.“

Ako sa zdá, v súčasnosti už mnohé z problémov s ustupujúcou pandémiou utíchajú. Nepredpokladá sa celoplošné zatváranie kín a koncentrovaný pretlak filmov v kinách takisto postupom času prirodzene ubudne. Otázkou ostáva, v akom rozsahu sa dlhodobým problémom stanú zmenené divácke návyky a ako sa im budú distribučné spoločnosti prispôsobovať. To vo veľkej miere závisí nielen od dopytu divákov, ale aj miery inštitucionálnej podpory. Pozitívnym impulzom môže byť nová štruktúra grantového systému Audiovizuálneho fondu, ktorá pre distribučné spoločnosti prináša prehľadnejší spôsob žiadania o grantovú podporu a motivuje hľadanie inovatívnych a predovšetkým efektívnych ciest prezentácie a propagácie filmov svojim divákom. A práve pomoc od štátu či ostatných grantových inštitúcií je kľúčovou na to, aby distribútori postupne opäť oživili záujem aj o divácky náročnejšie filmy.