Ďalší epitaf 
čečenskej inakosti
Lena Bohunicki 5/11/2020

Vitajte v Čečensku (Welcome to Chechnya,
r. David France, USA, 2020, 107 min)

Medzinárodný festival dokumentárnych filmov Jeden svet sa podobne ako mnohé ďalšie podujatia pre pretrvávajúcu pandémiu uskutoční v kyberpriestore. Jeho angažovaný program tentoraz definuje voľba – osobná, spoločenská aj politická. Takmer päťdesiat titulov a desiatky sprievodných podujatí budú od 5. do 11. novembra otvárať nanajvýš aktuálne témy rôznych podôb migrácie, klimatickej zmeny, nových technológií či duševného zdravia.

Snímka amerického dokumentaristu Davida Francea Vitajte v Čečensku vypovedá prostredníctvom série autentických príbehov o porušovaní základných ľudských práv, ale aj o nútenej migrácii, utrpení a osamelosti ľudí, ktorí museli opustiť svoje domovy. Film je nielen kolektívnym portrétom obetavosti skupiny aktivistov, riskujúcich svoje bezpečie kvôli empatickej a trpezlivej pomoci druhým, ale i nevyhnutne ponurým a dusivým svedectvom o prenasledovaní sexuálnych menšín. Absencia akéhokoľvek autorského nadhľadu či pokusu o odľahčenie alebo vtip pritom adekvátne odráža hraničné životné situácie čečenských LGBTQ+ ľudí.

V tragicky šokujúcej expozícii telefonuje novinár, ľudskoprávny aktivista a koordinátor krízového programu medzinárodnej mimovládnej organizácie „Russian LGBT Network“ David Isteev s mladou ženou, vo filme vystupujúcou pod pseudonymom Anya. Zdôverí sa mu, že sa jej vyhráža strýko, pretože sa dozvedel o jej sexuálnej orientácii. Vraj, ak s ním nebude mať sex, informuje o tejto skutočnosti jej otca, vysoko postaveného štátneho úradníka. Predsudky sú v spoločnosti natoľko zakorenené, že pre rodinu znamená inakosť jedného z jej členov verejné poníženie, ktoré môže byť „zmyté“ iba krvou. Tvorcovia dokumentu kreatívne pracujú s anonymizáciou identít protagonistov. Využívajú špeciálne digitálne efekty, ktoré účinne zabraňujú identifikácii, no zachovávajú emócie a reakcie tvárí. Neprirodzenosť týchto efektov však môže diváka vytrhnúť z komfortnej zóny alebo do istej miery paralyzovať jeho stotožnenie s postavami. V titule sú použité okrem profesionálnych záberov, snímaných zväčša typicky dokumentaristickou ručnou kamerou, tiež amatérske záznamy z mobilných telefónov alebo priemyselných kamier, zobrazujúce symptómy chorobného systému – brutálne šikanovanie a násilie páchané na LGBTQ+ menšine. Vitajte v Čečensku mieša statický prístup oral history s dynamikou reportážnych scén, zachytávajúcich okrem tyranie aj rôznorodé záchranné akcie aktivistov. Recipienti tak neustále oscilujú medzi dezilúziou a nádejou. Ako sa však mohol Američan infiltrovať do daného prostredia a nakrúcať dokument spracúvajúci takú citlivú tému? France počas svojho pobytu v Čečensku vystupoval ako bežný turista, dokonca mal pripravený mobilný telefón plný turistických fotografií.

Čečensko je autonómna republika Ruskej federácie rozprestierajúca sa na severe Kaukazu. Krajina uzatvorenej spoločnosti s vlastnými zvykmi a jazykom, v ktorej sa v roku 2017 pod vedením autoritárskeho prezidenta Ramzana Kadyrova spustil novodobý „hon na čarodejnice“. Kadyrov, inšpirovaný agendou ruského prezidenta Vladimíra Putina, využíva homofóbiu a dogmatické lipnutie na „tradičných hodnotách“ ako politické nástroje na udržanie svojej moci. Činy čečenských vládnych predstaviteľov vychádzajú z princípov propagandy, ktorá šírením strachu útočí na isté skupiny obyvateľstva a klamlivým, manipulatívnym spôsobom z nich modeluje verejných nepriateľov. Legitímne diskriminovaných a kriminalizovaných queer ľudí v dôsledku tejto zvrátenej kampane zameranej na „očistenie čečenskej krvi“ unášajú, zadržiavajú, bijú, týrajú, znásilňujú a zabíjajú. Násilné útoky extrémistov, konzervatívcov, rôznych fundamentalistov či štátnej polície sa pritom nedejú iba pod rúškom noci, v tichosti zabudnutých periférií, ale tiež v uliciach miest za denného svetla. Pre množstvo občanov a občianok tak predstavuje emigrácia jediné riešenie ich bezvýchodiskovej, často život ohrozujúcej situácie. Za dva roky sa ruskej LGBT sieti podarilo presídliť až 151 ľudí, z ktorých mnohí žili istý čas v tajnom úkryte v Moskve.

Tendencie okliešťovať a porušovať ľudské práva sú prítomné v Čečensku, na Slovensku, u našich susedov i kdekoľvek inde na svete bez ohľadu na politickú orientáciu krajiny. Napríklad v Maďarsku sa nedávno premiér Viktor Orbán snažil transrodových ľudí právne eliminovať. Keď v rámci krízového stavu spôsobeného koronavírusom získal autokratické právomoci na dobu neurčitú, bola táto regresívna idea schválená k 19. máju 2020.[1] Maďarskí zákonodarcovia vtedy znemožnili úpravu právnych dokumentov osobám po zmene pohlavia. V Rusku zas môže byť účasť na občianskych protestoch s ľudskoprávnym zameraním považovaná za propagáciu homosexuality, ktorá je v krajine trestná. Kadyrov dokonca tvrdí, že v Čečensku žiadne sexuálne a rodové minority nežijú, a otvorene ich označuje za „podľudí“. Obdobné vyjadrenia, prehlbujúce stigmatizáciu queer ľudí, pripomínajú situáciu v Poľsku, kde označujú obce, mestá či celé regióny žltými informačnými tabuľami, ktoré ich obyvateľov a návštevníkov ubezpečujú, že vstupujú do zóny „bez LGBT“. Dnes je na území Poľska bezmála sto „LGBT free“ zón. Samozrejme, tieto homofóbne, bifóbne a transfóbne údaje sú prinajmenšom nepresné a zavádzajúce. Pokojne ich môžeme nazývať dezinformačnými, nenávistnými či propagandistickými správami. Okrem toho súčasná poľská vláda zavádza trestnoprávne dôsledky pre ľudí poskytujúcich sexuálnu výchovu a prakticky zakázala umelé prerušenie tehotenstva. Urobila tak ďalší krok k dehumanizácii poľských žien. Po masívnych protestoch aktuálne prebiehajúcich po celej republike však prezident Andrzej Duda zvažuje iniciatívu na zmiernenie interrupčnej legislatívy. Maďarsko, Poľsko, ale aj Bielorusko, USA, Saudská Arábia a ďalších dvadsaťsedem štátov nedávno podpísalo tzv. Ženevskú konsenzuálnu deklaráciu o podpore zdravia žien a posilňovaní rodiny.[2] Tento medzinárodný patriarchálny dokument zásadne obmedzuje reprodukčné práva žien, čím zároveň umocňuje rodovú nerovnosť.

Rozsah diskriminačných opatrení v krajinách po celom svete pripomína represie niekdajších totalitných klérofašistických režimov, ktorých sadistické vyčíňanie malo fatálne globálne následky. Film Davida Francea je preto nielen žiaducou obžalobou masového prenasledovania a pokusu o vyhladenie čečenskej queer komunity, ale aj mimoriadne akútnou medzinárodnou výzvou apelujúcou na divákov, aby prestali byť voči týmto enormným nespravodlivostiam ľahostajní.


[1] Jamie Wareham, Transgender People In Hungary Lose Right To Gender Recognition. 19. máj 2020 [Online] https://www.forbes.com/sites/jamiewareham/2020/05/19/hungary-makes-it-impossible-for-transgender-people-to-legally-change-gender/?sh=5e9a5699698e

[2] MIV, USA a další státy podepsaly novou mezinárodní deklaraci proti interrupcím. 29. október 2020 [Online] https://a2larm.cz/2020/10/usa-a-dalsi-staty-podepsaly-novou-mezinarodni-deklaraci-proti-interrupcim/
Geneva Consensus Declaration on Promoting Women’s Health and Strengthening the Family