Čo týmto filmom vlastne chýba?
Adam Straka 12/5/2018

Púť študentských filmov z produkcie VŠMU sa pravidelne končí už na jej začiatku: z kinosály na Filmovej a televíznej fakulte sa do iných kinosál dostávajú iba sporadicky. V posledných rokoch či mesiacoch však vidieť snahu študentov tento stav zmeniť a filmy dostať do širšieho povedomia. Vznikajú rôzne projekty ako napríklad premietanie výberu študentských filmov jedného z tvorcov v kine Foajé, či premietanie študentských filmov na stredných a vysokých školách vďaka alternatívnej distribučnej platforme Dokument na kolesách. Významným projektom, ktorého snahou bolo priblíženie študentských filmov mimobratislavským divákov je putovná prehliadka filmov zo študentského festivalu Áčko – Ozveny Áčka, ktorá vznikla ako projekt minuloročného riaditeľa festivalu Áčko Romana Pivovarníka v rámci Sokratovho inštitútu.

Prehliadka priniesla študentské filmy do miest Košice (Kino Úsmev), Prešov (Klub Wave), Žilina (Stanica Žilina-Záriečie), Banská Bystrica (Záhrada CNK), Nitra (Kinoklub Tatra) a Trenčín (Artkino Metro). Popritom z vlastnej iniciatívy miestnych záujemcov sa ešte uskutočnili premietania v Pezinku, v Brne a v Martine.
Selekcia filmov sa riadila kľúčom, ktorého cielom bolo prezentovať každú z katedier na škole. Zároveň hrala úlohu túžba ukázať slovenským divákom medzinárodne úspešné diela, o ktorých sa už mohli dočítať z médií, no tituly ešte vidieť nemohli. Vo výbere šiestich filmov sa tak objavili dva hrané filmy Atlantída, 2003 (M. Blaško), Magic Moments (M. Buchelová), jeden dokumentárny film 43 rokov bratislavského metra (L. Kašová), animovaný film Kontrast (B. Bárková), videoklip Yours (P. Čižmár) a film, ktorý dokonalo zapadol do minuloročnej témy festivalu Áčko: na hranici reality a fikcie,  Chlebíčky – český unikát (M. Pinčíková). 

Záujem divákov o študentské filmy bol vysoký. V banskobystrickej Záhrade CNK návštevnosť prekonala nielen očakávania organizátorov, ale aj kapacitu hladiska. Dôvodom mohlo byť aj početné zastúpenie tvorcov na následnej diskusii. Diváci diskutovali s režisérkou Luciou Kašovou (43 rokov bratislavského metra) a tvorcami „Chlebíčkov“ Máriou Pinčíkovou a Petrom Baranom (produkcia). Diskusia aj preto krúžila okolo týchto dvoch filmov. Počas nej sa napríklad ukázalo, že príbeh bratislavského metra nie je lokálne obmedzený predovšetkým kvôli zobrazeniu univerzálnej tragikomiky samospráv miest. Chlebíčky – český unikát divákov zaujal kvôli svojej hre s nič netušiacimi protagonistami vo filme.

Obzvlášť zaujímavou bola akcia v Brne, organizovaná miestnymi filmovými nadšencami. Premietanie prebiehalo v priestoroch kultúrneho centra na sídlisku Vinohrady a divácka základňa bola tvorená približne dvoma desiatkami divákov vekovo rôznych skupín. Diskusie sa zúčastnili tvorcovia videoklipu Pavol Čižmár a kameraman Michal Fulier. Okrem praktických otázok týkajúcich sa výroby videoklipu a priebehu štúdia na filmovej škole, došlo i na otázku, prečo organizátori vybrali tak pesimistické filmy. Ako jeden z dramaturgov výberu a účastníka diskusie ma otázka mierne prekvapila, pretože predtým som si ani neuvedomil, že tieto filmy sú pesimistické. A predsa, výber filmov reprezentuje celú študentskú tvorbu na VŠMU a tá pesimistickou, v zmysle ako to vnímali diváci v Brne, naozaj je. Niekedy takúto zjavnú vlastnosť prevažnej väčšiny slovenských študentských filmov prinesie až pohľad zvonka. Dôvodov tohto fenoménu môže byť viacero (pedagogický dôraz na autorskú výpoveď implikuje voľbu vážnych tém?), diskusia k tejto téme by mohla byť prínosnou. 

  Mária Pinčíková a Peter Baran sa zúčastnili aj diskusie na Stanici Žilina-Záriečie, kde bol tiež záujem vysoký. Jednou z prvých reakcií z publika po premietaní bola otázka: „A čo vlastne týmto filmom chýba? Podľa mňa nič.“ V podobnom duchu sa vyjadrili viacerí a nielen v Žiline. A síce nie všade bola divácka účasť v rádoch desiatok ľudí, reakcie zúčastnených boli predovšetkým pozitívne. Na základe dotazníkov, ktoré mohli diváci vyplniť, sa podarilo získať obraz o názoroch a kvalite filmov, o celkovej myšlienke premietania študentských filmov v slovenských krajoch a aj o samotnej organizácii. Kvalita filmov bola ohodnotená na 8.36/10, kvalita organizácie na 8.9/10 a na otázku, či by diváci prišli aj na budúcoročnú prehliadku študentských filmov vzišlo nádejné číslo 9.6/10. 

Okrem smerodajných údajov v podobe číselného ohodnotenia diváci poskytli spätnú väzbu aj komentármi k organizácii či k samotným filmom, ktoré ešte viac približujú vzťah slovenského diváka ku študentskej tvorbe.
Odpovede v kolónke Ďalšie poznámky (k organizácii, filmom, …):

Aby sa neprestávali točiť filmy. A ďakujeme! A všetko dobré…

Všetko výborné, urobiť z toho tradíciu.[…] .“

„(Sme nadšení a milo prekvapení. […]) Absolútne nič! Bolo to úplne skvelé. Len to možno treba lepšie rozšíriť po Košiciach aby viacej ľudí si to mohlo vžiť, pretože to bol krásny zážitok! […] Ďakujeme srdešne. A len prosím pokračujte a organizujte Áčko 2018. Prídeme určite!

Posledný film by mal byť zaujímavejší (lahôdky [Chlebíčky – český unikát, pozn. autora] ma dosť znervózňovali svojim mŕtvym dejom).

Prekvapilo ma, že študentská filmová tvorba na SVK je natoľko kvalitná – niektorá samozrejme kvalitnejšia ako iná, ale z pamätných filmov sa mi páčili 3 – Atlantída, Chlebíčky a Magic Moments. Ďakujem.“

Veľmi ma prekvapila kvalita a nápady slovenských režisériek. Bol to príjemný zážitok,[…].“

„[…]. Som milo prekvapená, že aj Slovensko má zaujímavé nápady na sfilmovanie príbehov. Ďakujem. PS: Len tak ďalej.“

Pilotná púť študentských filmov s Ozvenami Áčka ukázala potenciál tohto typu podujatia a predovšetkým záujem slovenského diváka o tvorbu slovenských začínajúcich tvorcov. Podobné premietania okrem možnosti sprostredkovať študentskú tvorbu mimobratislavskému publiku ponúkajú aj dôležitú spätnú väzbu, ktorá sa tvorcom málokedy dostáva. Ozveny Áčka mali ešte v čase vzniku víziu s cieľom pokračovať aj v ďalších rokoch,  viditeľný prínos pre obe strany zúčastnených by mohol k tomuto pokračovaniu motivovať. Alebo k vytvoreniu inej systematickej spolupráce medzi filmovými školami a slovenskými kinami. 

eyelet 2878
array(0) { }
Diskusia po premietaní v Žiline.
Ozveny Áčka v Trenčíne (zľava P. Baran, R. Pivovarník, M. Neveďalová)
Diskusia po premietaní v Žiline. (zľava M. Pinčíková, P. Baran, A. Straka)
Programy k podujatiu Ozveny Áčka.