Dvadsiata tretia Ji.hlava je za dverami. Medzinárodný festival dokumentárnych filmov tento rok ponúkne prehliadku slovenského dokumentu 60. rokov, retrospektívu ukrajinského režiséra Felixa Soboleva, filmy žien o ženách aj doteraz nezverejnené zábery z posledných rokov Václava Havla. Hlavným porotcom bude Cristi Puiu.
Filmov bude tento rok v Ji.hlave celkom 277. Z toho 91 vo svetovej premiére, 47 v premiére medzinárodnej a 17 premiér európskych. Prihlásených filmov bolo celkom 3700.

Ekologický rozmer festivalu
Jednou z hlavných tém tohtoročného festivalu bude ekologická zodpovednosť. Od tohto roka chce byť Ji.hlava ešte šetrnejšia k životnému prostrediu, než bola doteraz. Naznačuje to aj vizuál tohto ročníka, tradične z dielne Juraja Horvátha. Riaditeľ festivalu Marek Hovorka dopĺňa: „Ekologické témy obsahujú niektoré filmy a diskusie, ale naším cieľom je premeniť správanie nás ako usporiadateľov aj hostí a divákov. Nejde o jednorázový projekt, ale dlhodobý záväzok. Aj preto sme zriadili pozíciu ekologického ombudsmana, ktorý nám so zmenami pomôže.“

„Odstraňujeme jednorazový plast, využívame mestskú hromadnú dopravu, zavádzame vegetariánske rauty z lokálnych potravín, zástupcovia viac ako 40 filmových festivalov budú v Jihlave zdieľať know-how ako byť čo najudržateľnejší,“ vypočítava Hovorka.

Okno na východ a Premeny ženy
Kým v minulom roku uviedla Ji.hlava veľkú retrospektívu direct-cinema-verité, ktorá prepojila kinematografie Spojených štátov, Kanady a Francúzska, tento rok dáva významný priestor východoeurópskym tvorcom. Autorom tohtoročnej festivalovej znelky aj režisérom, ktorému venujeme kompletnú retrospektívu, je kazašský režisér Sergej Dvorcevoj. Doslova medzinárodným objavom je potom predstavenie diela Ukrajinca Felixa Soboleva. Jeho profil doplní unikátna prehliadka ukrajinského filmového experimentu 60. až 90. rokov.
Ďalšou dôležitou programovou líniou tohto ročníka budú „Premeny ženy“; pričom tému predznamenáva aj festivalová zvučka. Tá tento rok ponúka jediný záber: pohľad na tvár herečky Samal Yeslamovú. „Jej tvár zachytil režisér Dvorcevoj náhodou, mimo scenár, bokom natáčania svojho posledného hraného filmu Ayka. Kým za svoju rolu v tejto snímke získala Yeslamová na minuloročnom festivale v Cannes cenu pre najlepšiu herečku, na nástupišti metra je, ‘len’ sama sebou,“ vysvetľuje riaditeľ festivalu Marek Hovorka.
„V posledných rokoch pozícia žien v spoločnosti silnie, a nielen v spoločnosti, aj v dokumentárnom filme.“ Podľa Hovorku filmy režírované ženami upútajú sugestívnym odkrývaním bolestných tém, sú formálne inovatívne a empaticky načúvajú druhému. Či ide o skúmanie ženskej identity vo filmovej eseji nemeckej režisérky Pii Hellenthal (Pátranie po Eve), o tému znásilnenia, ktorú otvára Francúzka Alexa Poukine (Bez postihu), alebo o svetoznámu kauzu Harveyho Weinsteina britskej režisérky Ursuly Macfarlane (Nedotknuteľný). „Smutnou súčasťou tejto ženskej línie v programe bude aj pocta tvorbe talentovanej slovenskej režisérky Márii Rumanovej, ktorá tragicky zomrela na sklonku tohto leta,“ dodáva Hovorka.

Rozšírená Česká radosť – Klavír, Mečiar, dokumentárne sci-fi
Súťažná sekcia Česká radosť sa tento rok otvára aj tým českým filmom, ktorých režisérom nie je český tvorca. Bude v nej súťažiť rekordných dvadsaťjeden snímok.
Napríklad v Česku dlhodobo žijúci francúzsky režisér a producent Artemio Benko predstaví v Ji.hlave svoj režijný celovečerný debut Sólo, ktorý mal svetovú premiéru na festivale v Cannes. Sleduje v ňom životný i umelecký osud talentovaného argentínskeho klaviristu Martína Perina, ktorého sľubnú kariéru ovplyvnil dlhodobý pobyt na psychiatrickej klinike v Buenos Aires.
Aj slovenská režisérka Barbora Berezňáková uvedie v Ji.hlave svoj debut. Jej film Skutok sa stal ide po stopách jednej veľkej politickej kauzy deväťdesiatych rokov na Slovensku: sleduje únos syna vtedajšieho prezidenta Michala Kováča, vraždu svedka prípadu Róberta Remiáša a neskoršiu amnestiu, ktorú páchateľom udelil Kováčov nástupca Vladimír Mečiar.
Medzinárodný rozmer má aj snímka Kiruna česko-švédskej režisérky Grety Stocklassy. Autorka portrétuje najsevernejšie položené mesto Švédska, v ktorom sa ťaží železná ruda – a ktoré sa v dôsledku ťažby prepadá. Za zmienku stojí aj dokument Johany Ožvold The Sound Is Innocent (v slovenskej koprodukcii), ktorý vzdáva hold „elektronickej hudbe vo svete, jej vývoju od päťdesiatych rokov po súčasnosť“.
Viera Čákanyová predstaví dokument FREM, ktorý vznikal v extrémnych podmienkach Antarktídy a sľubuje „audiovizuálne rekviem za homo sapiens“. Radovan Síbrt privezie snímku Postihnutí muzikou, venovaný kapele The Tap Tap, ktorá je zložená z hudobníkov so zdravotným postihnutím.

Reflexia ponovembrového vývoja – Studio 89
„Tridsať rokov od konca komunizmu v Československu venuje Ji.hlava špeciálnu programovú sekciu s názvom Studio 89,“ hovorí Marek Hovorka a pokračuje: „Pohľad na Václava Havla, intelektuálnu ikonu politických zmien, ponúknu hneď tri rôzne programy: undergroundové filmy, v Česku nikdy nevysielaný portrét režírovaný Jurajom Herzom a prvé ukážky z dokončovaného filmu Petra Jančárka o posledných rokoch Havlovho života. Dokumentárne filmy sa zamerajú na konšpiračné teórie i mikroštúdiu revolúcie, v tomto prípade priamo na pražskej FAMU.“ Deväťdesiate roky dali podľa Hovorku základ predstave o demokracii, ako ju v Česku vnímame dodnes, hoci celý svet sa zásadne premenil. Preto aj festivalové Inspiračné fórum bude hľadať príčiny súčasnej krízy demokracie aj jej možný „upgrade“, rovnako ako Karel Vachek, ktorý svojím šesťhodinovým opusom Komunizmus a sieť veští koniec zastupiteľskej demokracie.

Cristi Puiu hlavným porotcom Opus Bonum
Sekcia Opus Bonum venovaná svetovému dokumentu ponúkne tento rok deväť snímok: z Francúzska, Veľkej Británie, Indie, Madagaskaru alebo Palestíny. Napríklad adaptáciu globálne úspešnej prózy Patrika Ouředníka Europeana, ktorá vyšla po prvýkrát pred osemnástimi rokmi a od tej doby sa dočkala prekladu do tridsiatich šiestich jazykov. Filmová „hračka“, realizovaná francúzskym režisérom Arnaudom de Mezamat, sa volá Dúfam, že sa máš dobre a nabáda k „zamysleniu nad rôznymi stránkami ľudstva“. Sekcia má tradične jedného porotcu – tento rok ním bude popredný rumunský režisér, scenárista a iniciátor rumunskej novej vlny Cristi Puiu.
Šestnásť snímok predstaví sekcia Mezi moři, zameraná na strednú a východnú Európu. Vo svetovej premiére bude uvedený napríklad Raj na zemi, filmový portrét slávneho slovenského fotografa Andreja Bána v réžii Jaroslava Vojtka.
Ani tento rok nebude chýbať sekcia První světla, ktorá uvedie deväť výrazných debutov. Jedným z nich je veľmi aktuálna snímka Vydať sa na cestu, v ktorej turecký režisér Mustafa Emin Büyükcoşkun spomína na tridsaťtri ľudí, ktorí prišli o život v sýrskom meste Koban, kde sa pred niekoľkými rokmi stretli záujmy Turecka, Kurdov a takzvaného Islamského štátu.
Sekcia Svědectví ponúkne jedenásť filmov, medzi ktorými zaujme napríklad Jaskyňa sýrskeho režiséra Ferasa Fayyada; ten si z predvlaňajšej Ji.hlavy odviezol cenu za snímku Posledný v Aleppe, ktorá bola následne nominovaná aj na amerického Oscara. Ide o ľudsky silný dokument o lekárke Amani Ballor, ktorá so svojimi kolegyňami ošetrovala pacientov podzemnej nemocnice v obkľúčenej sýrskej Ghoute.

Výber z nesúťažných sekcií
Zvláštneho uvedenia sa tento rok v Ji.hlavě dočká dokumentárna esej klasika českej kinematografie Karla Vachka Komunizmus a sieť alebo Koniec zastupiteľskej demokracie. Mnohohodinový film, autorov deviaty, sleduje v štyroch častiach súčasnú českú politiku, filozofiu, náboženstvo a umenie.
Čo vybrať z programu ďalších sekcií? Trebárs príbeh o ľudskej húževnatosti z dielne macedónskej dvojice Tamara Kotevska a Ljubomir Stefanov Honeyland. Film sleduje „ochrankyňu včiel“ Hatidzu, ktorá žije so svojou starou a nemohúcou matkou v macedónskych horách a chová včely. Snímka bodovala tento rok na festivale Sundance. Ďalší režisérsky tím, tentoraz v zložení Jennifer Baichwal, Nick de Pencier a Edward Burtynsky z Kanady, servíruje divákovi svoj Anthropocene: The Human Epoch. Autori sledujú v dvadsiatich krajinách šiestich kontinentov, ako človek svojou činnosťou ovplyvňuje ekosystém planéty. Dokument The Brink z dielne americkej režisérky Alison Clayman potom približuje mentalitu Steva Bannona, pravicového populistu a niekdajšieho stratéga prezidenta Trumpa.

Man Ray, erotika, Feliks Sobolev a ukrajinské experimenty
Pevnou súčasťou festivalového programu sú každoročne tiež experimentálne dokumenty. Sekcia Fascinace sa venuje svetovému filmu, EXPRMNTL.CZ potom filmu českému. „Vo Fascinacích predstavujeme filmy, ktoré hľadajú, ako novo uchopiť realitu,“ vysvetľuje dramaturgička oboch sekcií Andrea Slováková. Napríklad čínsky film Akcia, takmer neschopný myslieť zachytáva vnútorný svet vojaka zabitého pri výbuchu. Snímka Divosi pracuje s performanciou, land-artom aj výtvarnou inštaláciou. A český výtvarník Zbyněk Baladrán ponúkne napríklad esejisticky ladený kus s názvom Bezmocný zdroj všetkej moci.
A aká bude na tohtoročnej Ji.hlave nesúťažná sekcia? Fanúšikovia amerického avantgardistu Mana Raya, známeho fotografa a maliara, experimentátora blízkeho surrealizmu, sa môžu tešiť na premiérové ​​uvedenie všetkých jeho zachovaných filmov.
S Manom Rayom potom súvisí ďalšia prehliadka, venovaná erotike v dokumentárnom filme. Pripomenutí budú jednak klasici ako Kenneth Anger, Carolee Schneemann a Peter Tscherkassky, jednak menej známi autori, ktorých diela budú na festivale možné vidieť na plátne vôbec prvýkrát. „Tohtoročná retrospektíva ukáže toto rozpätie od čistej vizuálnej radosti z nahého tela po radikálne politické manifesty,“ hovorí dramaturgička programu Andrea Slováková.
Veľkým objavom tohtoročnej Ji.hlavy je – vedľa neznámych filmových experimentov všetečného avantgardistu Mana Raya – tvorba ukrajinského filmára Felixa Soboleva (1931-1984). Ten od 60. rokov minulého storočia patril medzi hviezdy sovietskeho dokumentu a vypredával kinosály, mimo Ukrajinu je však dodnes úplne neznámy. „Hľadal nové tvorivé postupy: pracoval s animáciou, s časozbernými materiálmi, sám vynachádzal prístroje, ktorými zachytával inak nezachytiteľné javy,“ hovorí Andrea Slováková.
Festival predstaví tiež unikátnu prehliadku ukrajinskej avantgardy. „Na Ukrajine neexistoval v povojnovom období experimentálny film, ktorý by korešpondoval so svetovými avantgardami, ale na okrajoch oficiálnych štruktúr, na filmovej škole i mimo štátom kontrolovaného systému vznikali radikálne poetické zábery, hybridné diela kombinujúce alegóriu, výraznú vizualitu, inscenáciu, performanciu, dokumentárne pozorovanie či situačnost,“ láka na program Slováková.

Ji.hlavské Masterclasses
Dvadsiata tretia Ji.hlava uvedie aj tradičné „Masterclasses“, teda prednášky filmových profesionálov. Svoju prácu priblíži popredný rumunský režisér, scenárista a iniciátor rumunskej novej vlny Cristi Puiu alebo macedónsky producent Atanas Georgiev. K slovu príde aj česká dokumentaristka Barbora Chalupová. Tá spolu s Vítom Klusákom stojí za úspešným dokumentom V sieti, ktorý tematizuje zneužívanie detí na internete. Chalupová v Ji.hlave okomentuje vystrihnuté scény z filmu. O svojej tvorivej práci potom porozpráva aj autor ji.hlavskej znelky Sergej Dvorcevoj.
V rámci ji.hlavského Industry programu prebehne okrem dielní tiež desiatky akcií pre viac ako 1.100 filmových profesionálov, ktorí potvrdili svoju účasť na festivale.

Cez 100 osobností mimo film na ji.hlavskom Inšpiračnom fóre
Klimageddon, Premeny ženy, Re: demokracia, Boh & Co., Made in China – a hlavne Ako sa nebáť. To sú hlavné témy tohtoročného Inšpiračného fóra, ktoré prebehne pod hlavičkou dvadsiateho tretieho festivalu dokumentárnych filmov Ji.hlava.
Zoznam hostí je veľmi pestrý – od bývalej kandidátky na prezidentku Afganistanu Fawzie Koofom, cez niekdajšieho popredného predstaviteľa nemeckej neonacistickej scény Christiana Weissgerbera, dagestanskej spisovateľky Alisy Ganievy, bývalého člena americkej pohraničnej stráže na hranici s Mexikom Fransiscom Cantú, až po britského futurológa Jonathana Ledgarda. Medzi účastníkmi Inšpiračného fóra je tiež Magda Vášáryová a ďalších päť hostí zo Slovenska.

„Dlho som sníval o vytvorení hutnej diskusnej platformy, ktorá prepojí vzdelané a zvedavé festivalové publikum s inšpiratívnymi osobnosťami v sústredenom diskusnom formáte, a som veľmi rád, že sa nám to v posledných rokoch podarilo. Živý dialóg nič nenahradí a mňa veľmi teší, že hostia a diskutéri doslova vystúpili z filmového plátna priamo k divákom,“ hovorí riaditeľ Medzinárodného festivalu dokumentárnych filmov Ji.hlava a zakladateľ Inšpiračného fóra Marek Hovorka.

Významné slovenské zastúpenie na 23. MFDF Ji.hlava
V súťažných sekciách tento rok festival uvedie celkom šesť snímok v slovenskej produkcii a tiež poctu zosnulej Márii Rumanovej. Programu Festival Identity sa zúčastní päť českých festivalov a medzi účastníkmi bude rad českých filmových profesionálov, vrátane producenta Tomáša Krupu, ktorý bol vybraný do prestížneho výberu Emerging Producers 2020.

V spolupráci so Slovenským filmovým ústavom tento rok festival ponúkne divákom prehliadku slovenského dokumentárneho filmu 60. rokov, vrátane diel Pavla Sýkoru, Martina Slivku, Dušana Trančíka, Rudolfa Urca a ďalších.

Inšpiračného fóra sa zúčastní šesť osobností zo Slovenska – Miroslava Bobáková, Matej Cíbik, Miriam Kanioková, Richard Turcsyan, Magda Vášáryová, Juraj Zamkovský.

V rámci hudobného sprievodného programu vystúpia slovenskí umelci Džumelec čiže Erik Sikora, aktuálne nominovaný na výročnú Cenu Oskára Čepana, a výstižne kritický aj nadreálne groteskný Samčo, brat dážďoviek.

Zdroj: TS