Autorka textu: Lenka Chovancová

Nedotýkaj sa ma (Nu mă atinge-mă, r. Adina Pintilie, Rumunsko / Nemecko / Česko / Bulharsko / Francúzsko, 2018, 123 min)

Experiment medzi hraným filmom a dokumentom objavuje krásu sexuality v jej rozmanitosti. Učí nás pozerať sa na svet aj z pohľadu iného človeka, akceptovať inakosť, ako aj to, že ľudia majú rôzne potreby – a práve o našich potrebách treba otvorene hovoriť.

Nedotýkaj sa ma môže vzbudzovať u niektorých divákov rozpaky, pôsobí neesteticky, čo je spôsobené predovšetkým našimi predsudkami o tom, ako by mali ľudia vyzerať a ako by sa mali správať. Naozajstní ľudia so všetkými problémami aj nedostatkami, ktoré majú so všeobecným ideálom a kritériami ľudskej krásy len pramálo spoločné, sú v kontraste s tým, čo nám predkladajú rôzne médiá, reklamy, ale aj filmy. Sme zvyknutý vidieť sterotypy a často sa nám vryli pod kožu natoľko, že ich považujeme za normu, ku ktorej máme smerovať. Je dôležité pochopiť, že ak sa niečím odlišujeme, je to v poriadku a úplne prirodzené. Ľudia sú rôzni do takej miery, že ich jednoducho nemôžeme napchať do dvoch foriem a určiť im roly.

Vštepované predstavy nás zväzujú, strácame slobodu a tomuto idéalu sa navyše dokáže len málokto priblížiť. Nedotýkaj sa ma je aj z tohto dôvodu oslobodzujúcim osviežením. Rozliční ľudia, ktorí sa pred kamerami odhalili v najimtímnejších chvíľach, nastavujú zrkadlo našim predsudkom, ktoré sme si od detstva budovali. Psychicky vyrovnaný, tažko telesne postihnutý mladý muž Christian je v kontraste s hlavnou predstaviteľkou, zrelou ženou Laurou. Tá neznáša dotyky, no napriek tomu sa usiluje o sexuálny život. Snaží sa zbaviť svojej nechuti z dotykov rôznymi spôsobmi, pričom prekonáva vlastné obranné mechanizmy. Istou terapiou prechádza aj s transgender prostitútkou Hannou, ktorú si vyhľadala na internete a v jej odlišnosti nachádza oporu.

Christian svojím sebavedomým postojom, nadhľadom a prijatím seba samého ukazuje ostatným svoju osobnosť, prekračuje tieň telesného postihnutia. Christian má navzdory hendikepu vyrovnaný partnerský vzťah a sexuálny život so svojou dlhodobou partnerkou Grit. Tieto momenty nás nútia zamyslieť sa nad vlastnou telesnosťou a jej nedokonalosťou.

Postavy, ktoré vidíme na plátne, sú nám v istých veciach podobnejšie, ako sme si ochotní pripustiť. Intímne rozhovory, prenasledovanie, ale aj otvorená konfrontácia – všetko sa prelína. Autorka demonštruje rozmanitosť ľudí, psychickú i telesnú, nemoralizuje ani nevysvetľuje, naopak, priestor necháva výhradne publiku. Témy ako sloboda, strach či sebaprijatie zostávajú otvorené, sú len náčrtom k myšlienkam pozorovateľa. Nie je jasné, čo je fikcia a čo skutočnosť, herci a herečky sú postavení vedľa nehercov a neherečky, vzájomne sa tu prekrývajú autentickosť a fikcia. Rovnako sa tak rozplývajú predsudky a normy, ktoré sme si umelo stanovili.