Unfit: Ako hovoriť o Trumpovi
Katarína Pirháčová 30/10/2020

Tento rok (a to ešte nie sme na konci) priniesol udalosti s celosvetovým dosahom a jedna na druhú nenechala dlho čakať. Len čo pandémia koronavírusu nabrala na intenzite, objavil sa záznam vraždy Georgea Floyda spolu s mohutnými protestmi s heslom Black Lives Matter, ktoré neskôr vystriedala horiaca Kalifornia. V septembri začali vrcholiť kampane prezidentských kandidátov. Už po prvej otvorenej debate priebeh kampane prerušil pozitívny test súčasného najvyššieho ústavného činiteľa USA na Covid-19 a verejný diskurz sa na istý čas upriamil na jeho potenciálne následky. Spomenuté udalosti síce boli (a sú) jedny z hlavných káuz v Spojených štátoch, dotýkajú sa však (viac či menej) aj európskych a lokálnych politík. Teda aj v česko-slovenskom kontexte knihy o politike USA (a o súčasnom prezidentovi Spojených štátov ako o jednej z najkontroverznejších a najvplyvnejších osobností) nájdeme na popredných poličkách kníhkupectiev. Nájsť spôsob, akým o jednotlivých kauzách podať správu, vyvodiť z nich závery a potenciálne dopady, určiť im hodnotu (alebo ju aspoň predpokladať) a to všetko podložiť nadčasovou optikou bez aplikácie generických posolstiev je výzva pre dnešný politický dokument. Jedným z takýchto pokusov je aj film Nespôsobilý: V mysli Donalda Trumpa / Unfit: The Psychology Of Donald Trump (r. Dan Partland, USA, 2020).

Koniec sveta neznamená leňošenie

O Trumpovi toho vieme skutočne veľa aj preto, že sa jeho volebné obdobie nieslo v špurtovom tempe a v mene radikálnych zmien. Divákovi je predložená montáž zostrihov, ktorá rýchlosť doby do značnej miery reflektuje. Avšak (ako už z názvu vyplýva) komentuje (a to doslova) priebeh udalostí cez prizmu Trumpovej mentálnej kompetentnosti, resp. potenciálneho mentálneho deficitu. Z množstva mediálnych záznamov je jeden najcharakteristickejší: Trump stojaci za rečníckym pultom burcuje svojich voličov. Hlavnou témou je nepretržitý strach, strach zo sveta, z toho, čo je za hranicami, z modernity, z nestálosti hodnôt v postmodernej dobe. Jeho stratégia pokračuje výberom nástrojov, ako notorické klamanie (nespočetnekrát dokázané), ospravedlňovanie hoaxov a dezinformácií, diskvalifikácia médií, znevažovanie faktov, vyzdvihovanie bludov, agresívna a ofenzívna (a často vulgárna) komunikácia s inou názorovou skupinou, a pri množstve negativity, ktorú vysiela do davu, srší energiou a vitalitou. Tieto prejavy naznačujú, že Trump je s veľkou pravdepodobnosťou viac ako len silná osobnosť.

Jedným z najrozšírenejších nástrojov posudzovania Trumpovej diagnózy je hľadanie adekvátnych príkladov v minulosti a ich následná komparácia. K tomuto postupu sa uchyľujú aj psychológovia komentujúci Trumpov duševný stav. Prichádzajú k radikálnym prirovnaniam ako napr. Trump a Hitler, Trump a Mussolini. V hlave nám vyvstáva obraz 21. storočia ako návratu absolutistických predstaviteľov moci a koniec demokracie, ako ju poznáme. Hoci sa tieto trendy objavujú v krajinách po celom svete, ich komplexným dôvodom tvorcovia nedali veľa priestoru. V týchto miestach pôsobí dokument zjednodušujúco. Samotní odborníci zdôrazňujú, že ich cieľom je najmä upozorniť na dôsledky spôsobené Trumpovou administratívou a varovať pred následkami jeho prípadného znovuzvolenia.  Namiesto skĺzania k paralyzujúcemu odstrašovaniu podnecujú (síce tézovite) potrebnú participáciu divákov ako občanov.

Kam sa podel republikán?

Najčastejšie použitým, neustále sa opakujúcim vizuálnym motívom filmu je Trumpova kampaň v prezidentských voľbách v roku 2016. Obraz zaplavuje more červených a bielych pruhov, tvorené hmýriacim sa davom. Trumpova tvár na nás gáni zo šiltoviek, tričiek, vejárov, pier, z áut a invalidných vozíkov, z termosiek, vlajok či samotných tvárí fanúšikov, ktorí sa (podľa vlastnej mienky) slávnostne obliekli, vystáli 3 – 4 hodinový rad, aby sa daný deň, deň, keď v diaľke uvidia na pódiu stáť svojho prezidenta, stal ich spoločenskou udalosťou roka. Tu sa začína patológia voličov Donalda Trumpa. Masovosť týchto predvolebných zhromaždení vyvoláva v pozorovateľovi z postsovietskej krajiny akou je Slovensko obavu z rozvášneného davu, strach a úzkosť. A nepôsobí tak len na európskeho diváka. Spolu so zdvihnutými varovnými prstami analytikov, právnikov a psychológov sa k divákovi dostáva finálne ponaučenie. Voliči Trumpa sú ľahko ovplyvniteľné terče, v ktorých buble agresia ako následok strachu. Dokument ospravedlňuje neschopnosť voličov vzdorovať demagógii Trumpovej volebnej kampane, a tým vypĺňa priepasť hlboko polarizovanej spoločnosti. Napriek tomu film, samozrejme, prisudzuje divákovi (adresátovi) liberálny postoj. Konzervatívne hľadisko je v dokumente zastúpene len sprostredkovane. Záverečné heslo teda oslovuje nerozhodnutých voličov a má za úlohu vystríhať diváka pred „zlým“ volebným rozhodnutím. To je dôvod, prečo v konečnom dôsledku pôsobí vtieravo (pre konzervatívneho voliča až nátlakovo) a svojou tézovitosťou a šablónovitosťou zapadá medzi tony predvolebných sloganov.

Politický zámer je badateľný aj v načasovaní. V čase, keď sa premiéra dlho očakávanej bondovky odkladá na stále vzdialenejší termín, prichádza do kín tento film. V čase, keď Trumpova kampaň v prezidentských voľbách 2020 vrcholí. Treba sa preto pýtať, do akej miery je daný dokument jeden z prostriedkov, ako sa demokrati bránia pred znovuzvolením konzervatívneho kandidáta. Pre porovnanie, v polovici septembra vyšla očakávaná kniha rozhovorov Rage od amerického novinára Boba Woodwarda. Na rozdiel od tvorcov dokumentu však Bob Woodward zaujíma prestížne (a zaslúžené) miesto objektívneho a skutočne kritického novinára (či už ide o demokratov, alebo republikánov). Filmu podobná stratégia zviditeľnenia uberá na dôveryhodnosti.

Ja chcem späť normálnosť

Prezidentské voľby v USA sa započali. V roku 2016 sa predpokladalo, že do prezidentského kresla zasadne kandidátka demokratov. To sa nestalo. Namiesto toho sme boli divákmi šou komicky a nebezpečne kontroverzného prezidenta. Teraz prieskumy opäť raz naznačujú, že aj konzervatívni voliči sa zľakli nevypočítateľnosti Donalda Trumpa. Je škoda, že práve túto tému sa tvorcovia dokumentu Nespôsobilý: V mysli Donalda Trumpa rozhodli ignorovať. Napriek narastajúcej inklinácii k autoritárskym osobnostiam v politike, sa natíska idea, či emblémom doby nie je práve výrok respondentky, americkej voličky, v rozhovore s českou novinárkou Janou Ciglerovou pre český Deník N: „Je načase spomaliť. Ja chcem späť normálnosť.“ Výsledok amerických prezidentských volieb nám ukáže sever.


Film Nespôsobilý: V mysli Donalda Trumpa môžete vidieť od 7. NOV 12:00 do 8. NOV 12:00 v rámci 21. medzinárodného festivalu dokumentárnych filmov Jeden svet online.