Trojsekundový rozhovor so Zanussim
Tereza Dodoková 5/11/2019

„Zanussi patří k těm autorům, ktěří dokázali naplnit dialog náboženským, metafyzickým či vědeckým obsahem, a přesto jej udržet na té nejvšednejší, nejtriviálnejší rovině.“ – Deleuze, Film 2, Obraz-čas

23. ročník Festivalu Áčko priniesol možnosť navštíviť masterclass Krzysztofa Zannusiho na tému Môžu byť sny skutočnosť?. Poľský režisér prijal pozvanie a opäť zavítal na pôdu FTF VŠMU. Tvorba Krzysztofa Zanussiho vo všeobecnosti nepriorizuje a nehierarchizuje ľudskú skúsenosť alebo vedu nad ducha. Jeho charaktery, tzv. zanussoidy, najčastejšie hľadajú pravdu, zmysel života a skutočné hodnoty.

TD: Ako sny ovplyvnili vašu tvorbu?

KZ: Nechcem byť priveľmi konkrétny, existuje tabletka, ktorú môžete požiť, keď veľa cestujete a chcete bojovať s časovým pásmom. Ide o americký liek, vďaka ktorému sú sny omnoho skutočnejšie. Melatonín. Asi toľko k tomu. Ďalej máme vedomé sny. Nie sny, keď spíte, ale keď myslíte na situácie, vymýšľate si, robíte to s otvorenými očami. Tieto sny sú moje scenáre.

TD: Kritici často menujú režisérov, ktorí vás inšpirovali, ako napríklad Bergman alebo Bresson. Kto vás oslovil v literatúre?

KZ: Balzac, Thomas Mann, Dostojevskij a Joseph Conrad. Rozhodne Marcel Proust, ktorý je známy i dnes a pár ľudí si pravdepodobne uvedomuje, že zaznamenávanie nekonečného množstva fotografií na telefónoch je rovnakým druhom úzkosti akou trpel Marcel Proust. Chcel zachytiť čas, ktorý beží. A to nejde. Ďalej Giuseppe Tomasi di Lampedusa bol veľmi kvalitný, posledný veľký európsky autor a zároveň Graham Greene, s ktorým som aj spolupracoval. Napísal som aj mnoho divadelných hier a zaujíma ma najmä dramatik Eugène Ionesco.

TD: Tvorili ste v období prísnej cenzúry. Ako ste sa vyrovnávali s nástrahami bývalého režimu?

KZ: To je na román, pretože s každým filmom prišiel nový príbeh, nová komplikácia. Mnohé z mojich filmov boli mierne zmenené kvôli cenzúre. Niekedy šlo o bolestivý zásah, ale taká bola realita. Keď cenzúra nemá námietky, filmár si pomyslí: „Nevyužil som všetky prostriedky k tvorivej slobode.“ Napokon bolo dobrým znamením, ak sa cenzúra hnevala, ale museli sme poznať limity.

TD: Čo si myslíte o súčasnej Európe?

KZ: Európa je hlboko zmätená. Myslím, že od roku 1968 stratila rovnováhu. Rekonštrukcia Európy po vojne bola kompletná. Od ´68 vzbura študentov začala rozptyľovať, dekonštruovať Európu. Aj preto sme v kríze. Hoci to v konečnom dôsledku prinieslo i úžitok, to nemôžem poprieť, musíme nájsť novú definíciu, zrevidovať niekoľko rokov, ísť ďaleko za tento bod, a určite ani vľavo ani vpravo, ani cestou nacionalizmu, ani kozmopolitizmu, musíme si nájsť novú identitu.