Vážení čitatelia a vážené čitateľky, minulý mesiac sme započali novú rubriku, v ktorej vám vždy predstavíme trojicu filmov z histórie kinematografie odrážajúcich našu tému mesiaca. Minule išlo o tému environmentálnu, respektíve zelenú, v decembri nám neostáva, prirodzene, nič iné, len reflektovať najkrajšie sviatky roka. Zabudnite však na to, že vám budeme odporúčať filmy ako Sám doma, pretože nosenie dreva do lesa nepatrí u nás v redakcii medzi obľúbené činnosti. Vianočné koláčiky na sviatočnom stole, a nielen tie, sú často príčinou bolestí brucha, žlčníkových záchvatov, či veľkých posviatočných prekvapení pri pohľade na váhu. Náš výber sa tak zameria na snímky, kde hrá menšiu či väčšiu úlohu obžerstvo. Neberte to z našej strany ako nejaké kázanie, sme takisto nepoučiteľní a vianočné koláčiky, vyprážané kapre s majonézovým zemiakovým šalátom a kapustnicu s obzvlášť veľkým množstvom klobás zjeme až do prasknutia.
Veľká žranica (La Grande Bouffe, Francúzsko, Taliansko, 1973, Marco Ferreri)
Predstavte si, že ste muž v strednom veku, žijete vo Francúzsku sedemdesiatych rokov, máte úspešnú kariéru, spoločnosť si vás váži a máte úspech u žien. Myslíte si, že by ste boli automaticky šťastný, alebo by ste už nevedeli čo od dobroty a začali by ste vymýšľať rôzne nezmyselné experimenty? Štyria hrdinovia legendárnej francúzskej snímky sú ten druhý prípad. Pilot, producent, šéfkuchár a sudca sa totiž rozhodli, že sa spoločne na čas ubytujú v jednej miestnej vile a prejedia sa až na smrť. Pokiaľ máte dojem, že posolstvo režiséra Marca Ferreriho tkvie v tom, aby ste radšej zapadli do priemeru a nepodliehali podobným myšlienkam, tak odpoveď je iná. Ide, ako to v artovej kinematografii chodí, o kritiku konzumerizmu modernej spoločnosti. I keď sa dočkáme mnohých explicitných scén, nejde o žiaden béčkový trash, hlavné úlohy stvárnili slávne mená, ako Marcello Mastroianni, Michel Piccoli alebo Philippe Noiret.
Monthy Python: Zmysel života (Monty Python’s The Meaning of Life, VB, 1983, Terry Jones, Terry Gilliam)
Slávna komediálna šestica Graham Chapman, John Cleese, Eric Idle, Terry Jones, Michael Palin a Terry Gilliam pracovala spoločne od roku 1969 pod názvom Monty Python. Celosvetovo sa preslávili komediálnym seriálom vysielanom na britskej stanici BBC v rokoch 1969 až 1974 s titulom Lietajúci cirkus Monthyho Pythona. Práca s epizodickou formou rozprávania prostredníctvom skečov ovplyvnila aj ich filmovú tvorbu. Zmysel života bol nakrútený v roku 1983 ako celovečerná snímka zložená z viacerých skečov pokúšajúcich sa vysvetliť – áno – zmysel života. Ako dobre vieme, nič také neexistuje, a preto si z témy robia srandu aj „Pytóni“. Jedna z mnohých epizód filmu nám zobrazuje istého návštevníka reštaurácie (eufemisticky napísané obézneho) s nekonečným apetítom. Bude reštaurácia schopná priniesť na jeho stôl dostatočné množstvo porcií? A ako by sa skončil jeho priamy súboj s Homerom Simpsonom?
Sedem (Se7en, USA, 1995, David Fincher)
Určite ste oboznámení s tým, že obžerstvo je jedným zo siedmich smrteľných hriechov. Je pravdepodobné, že v súčasnej spoločnosti ide možno o ten najčastejšie páchaný hriech, ale je to iba odhad, celosvetové štatistiky k dispozícii nemáme. Na zúbok páchateľom všetkých siedmich nerestí (jeho vzorec znel „jedna obeť rovná sa jeden hriech“) sa pozrel muž meno John Doe. Presnejšie povedané nielen na zúbok, ale s radosťou ponechal celé telo človeka vlastnému, ale aj samovoľnému mučeniu, niekedy až na rok. Hneď jeho prvá nájdená obeť sa prehrešila práve tým, že po niekoľkých desiatkach rokov prejedania už nebola schopná ani vstať zo stoličky a nemalo by to ani zmysel, pretože by neprešla dverami v byte. No a dielo skazy dokonal práve John v podaní Kevina Spaceyho, keď si tohto chlapíka vyhliadol ako ideálny typ pre svoje mučiteľské chúťky. Kultový triler Davida Finchera vzbudzuje zimomriavky aj štvrťstoročie po svojom vzniku. Temná atmosféra, neustály hustý dážď, šokujúce vraždy a prekvapivá pointa vyrážajú dych aj po tom, čo ste film videli možno aj desiatykrát.
