Vážení čitatelia a vážené čitateľky, v rámci našich tém mesiaca vám budeme okrem iného prinášať aj akési rozšírenie rubriky, v ktorej už niekoľko rokov máte možnosť zoznamovať sa každý mesiac s trojicou trilerov, sci-fi a hororov z rokov deväťdesiatych. Podobne sa zameriame vždy na trojicu snímok, prípadne seriálov, v ktorých je významnejším spôsobom zastúpená téma mesiaca. Tentoraz je Kinečko „zelené“ a naša nová rubrika sa preto bude venovať filmom s ekologickou/environmentálnou tematikou. Samozrejme, do tejto škatuľky môže spadať obrovské množstvo titulov, pretože, ak sa nad tým hlbšie zamyslíme, každý postapokalyptický film sa odohráva buď po nejakej ekologickej katastrofe, alebo vďaka inej katastrofe globálneho dosahu je ekosystém fikčného sveta takmer zničený. Vybrať tak vzorku troch diel považujte za pomerne arbitrárne riešenie, ktoré má veľa spoločného s vkusom – vrátane obľuby guilty pleasure snímok – autora článku. Naším zámerom bude často upozorňovať aj na staršie a neprávom zabudnuté filmy, ako v napríklad v prípade nášho tretieho tipu, Čínskeho syndrómu, prípadne jediného slovenského celovečerného sci-fi z dôb komunistických…

Tretí šarkan (r. Peter Hledík, Československo, 1985)

Peter Žarnay je zrejme naším najpopulárnejším spisovateľom v žánri science fiction. Jeho krátke poviedky sú ako stvorené na veľkolepé adaptácie, ktoré však ťažko možno očakávať od slovenských tvorcov. Slovenské audiovizuálne prostredie nemá tradíciu sci-fi filmov pravdepodobne pre ich finančnú nákladnosť. Existuje však jedno dôležité dielo z osemdesiatych rokov založené na Žarnayovom texte s názvom Tajomstvo dračej skaly. Adaptácie sa ujal režisér Peter Hledík a podľa môjho názoru uspel na výbornú. Ide o dobrodružstvo troch detí v školskom veku, ktoré sa zhodou okolností dostanú na mimozemskú loď a odletia na planétu Lurida. Tá je sužovaná kyslými dažďami a jej obyvatelia (ako vystrihnutí z hororov majstrov typu John Carpenter) sú na pokraji vyhynutia. Hledík využíva často až hororové prvky, no v prvom rade ide o ekologicky angažované dielo a poukazovanie na problémy na našej planéte. Film sme na prvom stupni základnej školy videli viackrát počas školských premietaní v dnes už zaniknutom kine Istropolis a nebudem predstierať, že moja obľuba tejto snímky priamo nesúvisí s nostalgickými spomienkami na tieto návštevy.

Temné vody (Dark Waters, r. Todd Haynes, USA, 2019)

Zo žánru sci-fi a zároveň aj z hororových vôd sa prenášame do krutej reality a súčasného trileru, pretože Dark Waters renomovaného tvorcu Todda Haynesa sa zaoberá udalosťami takými skutočnými, že vás po konci jeho majstrovského diela bude mraziť nie zopár hodín, ale ešte veľmi dlho. Záleží na tom, ako často vyprážate na teflónových panviciach. Ide o príbeh právnika Roberta Bilotta (maximálne presvedčivý Mark Ruffalo), ktorý sa začne súdiť s obrovským nadnárodným chemickým konglomerátom vyrábajúcim výrobky práve z teflónu: DuPont. Táto firma môže za smrť veľkého množstva obyvateľov istého menšieho amerického mesta, pretože tu dlhodobo nelegálne uskladňovala chemický odpad a zároveň tu kedysi otvorila jednu z mnohých pobočiek. Výsledkom bol prudký nárast rakoviny zaznamenaný u miestnych obyvateľov. Roky (v podstate dodnes) sa vlečúci proces vplýva aj na psychiku a osobný život právnika. Napriek tomu, že sa mu podarilo pre svojich klientov od firmy vysúdiť desiatky miliónov dolárov, boj doslova celého ľudstva voči bezcharakterným praktikám (nielen) tejto spoločnosti stále pokračuje.

Čínsky syndróm (The China Syndrome, r. James Bridges, USA, 1979)

Nehody v jadrových elektrárňach sú hádam najväčšou ekologickou nočnou morou ľudstva od udalostí v ukrajinskom Černobyli v roku 1986. Trojica amerických scenáristov však prišla s podobnou zápletkou v rámci fikčného sveta už v roku 1979 a nakrútila ho na základe vlastného nápadu. Že nebezpečenstvo jadrovej energie sa môže ukázať ako hrozba pre existenciu celého ľudstva, vtedy možno predpovedal iba málokto. Čínsky syndróm je tak možno trochu nadčasovým dielom, i keď sa predsa len neodvážil priniesť katastrofu aj na plátno. Mementom sa však stalo (respektíve malo stať, ale na Ukrajine a v Sovietskom zväze zrejme tento film vtedy nikto nevidel). Istá americká jadrová elektráreň tají, že sa v jej útrobách stala nehoda, avšak tá je zaznamenaná na kamerovom zázname istej investigatívnej reportérky a jej kameramana. Sympatický pár si zahrali vtedy už hviezdna Jane Fonda a začínajúci Michael Douglas. Dôležitou osobou v príbehu je aj svedomitý inžinier a pracovník v elektrárni v podaní legendy Jacka Lemmona. Nostalgické spomienky autora textu na prvé pozretie sa datujú do roku 1994.