Temní upíri v opere
Erik Binder 22/4/2022

Vážení čitatelia, vážené čitateľky, opäť sa ozývame s našou pravidelnou rubrikou venujúcou sa hororom deväťdesiatych rokov. Niekedy narazíme na lepší, inokedy na horší ročník. V roku 1998 vzniklo na poli strašidelného žánru skutočne veľké množstvo snímok, ale nájsť medzi nimi tie kvalitnejšie nebolo najjednoduchšie. Samozrejme, dočkali sme sa záplavy filmov s číslovkou na konci – sequely a povestné varenie z vody nie sú doménou len dnešnej komiksovej éry. Posúďte sami: Phantasm IV: Zabudnutie (Phantasm IV: Oblivion, r. Don Coscarelli), Chuckyho nevesta (Bride of Chucky, r. Ronny Yu;  tu boli producenti aspoň natoľko uvedomelí, že nepridali k Chuckymu  číslovku), Mutant 2 (r. Peter Medak), Kukuričné deti 5: Pole teroru (Children of the Corn IV: The Field of Terror, r. Ethan Wiley) či Tajomstvo minulého roka 2 (I Still Know What You Did Last Summer, r. Danny Cannon; v chytro pomenovanom origináli opäť bez číslovky, kvalita však šla oproti prvému dielu rapídne dole). Gus Van Sant si myslel, že ak nakrúti rovnomenný remake Hitchcockovho Psycha záber po zábere, tak sa nejakým zázrakom z tohto pokusu stane dokonalý film. Bohužiaľ, ostalo iba pri snahe a, mimochodom, mohol sa nás vopred opýtať, čo si myslíme o tomto zvláštnom nápade. Do nášho výberu sa nedostal ani celkom slušne prijatý sequel Halloween: H20 (r. Steve Miner), tu ide čisto o subjektívny názor autora článku, ktorý neustále prepisovanie fikčného sveta s Mikom Myersom považuje skôr za tragikomédiu, než za právoplatný horor. Naše tri esá v rukáve sú tento mesiac americkí Upíri (Vampires, r. John Carpenter), francúzska Temnota (Sombre, r. Philippe Grandrieux) a taliansky Fantóm opery (Il fantasma dell´opera, r. Dario Argento). 

UPÍRI (VAMPIRES, USA, 1998, r. John Carpenter)

Legendárny tvorca hororových a sci-fi snímok John Carpenter išiel priamo na vec a nazval svoje ďalšie dielo Upíri. Názov neklame, upíri sa vo filme vyskytujú vo veľkom množstve a celá zápletka sa točí okolo nich. Vyskytujú sa v ňom aj akčné prvky, pretože v centre pozornosti je bojová partia pod vedením Jacka Crowa, ktorá hľadá a vraždí upírov. Na druhej strane, aj miestni upíri majú svojho vodcu a tomu sa podarí zlikvidovať niekoľko členov Crowovho gangu. K slovu sa dostáva aj cirkev, pretože tá, ako vieme, najlepšie vie, ako vyriešiť nadprirodzené javy v spoločnosti. Relatívne málo známy horor Johna Carpentera zaujme slušným hereckým obsadením: v hlavných úlohách sa predstavila dvojica James Woods a Daniel Baldwin (trochu menej slávny brat Aleca Baldwina). Milovníci*čky starších diel kinematografie si všimnú vo vedľajšej úlohe Rakúšana Maximiliana Schella známeho napríklad z filmu Norimberský proces (Judgment at Nuremberg, r. Stanley Kramer). 

TEMNOTA (SOMBRE, 1998, Francúzsko, r. Philippe Grandrieux)

Osamelosť prináša mnohé úzkosti. Môžete ju ignorovať napríklad tak,  že budete doma hrať počítačové hry a dávať si filmové maratóny, vyhľadávať jednorazové vzťahy alebo chodiť po krajine a vraždiť mladé ženy. Poslednú možnosť si vybrala aj hlavná postava kultovej snímky Temnota. Tá sa dostala aj do výberu knihy 1001 filmov, ktoré musíte vidieť predtým, než zomriete a kto si tento film z vlny New French Extremity pozrie, pochopí prečo. Ide o debut režiséra Philippa Grandrieuxa, ktorý film pred niekoľkými rokmi uviedol aj na Letnej filmovej škole v Uherskom Hradišti. Osobne bol prítomný pri uvedení a premietaní aj autor tohto článku. Ako to už chodí, Grandrieux je sympatický muž, ktorý by určite už od pohľadu neublížil ani muche. O to bizarnejší zážitok je sledovať Temnotu v jeho prítomnosti. 

FANTÓM OPERY (IL FANTASMA DELL´OPERA, Taliansko, Maďarsko, 1998, r. Dario Argento)

Dario Argento bol kedysi tvorcom číslo jedna talianskeho gialla (predovšetkým v sedemdesiatych rokoch), postupne však jeho diela stratili na výtvarnej zaujímavosti, dejovej a výrazovej nepredvídateľnosti aj na originalite. V deväťdesiatych rokoch začal do svojich filmov obsadzovať svoju dcéru Asiu a pri jej vedení chytil druhý dych. Fantóm opery, samozrejme, nie je žiadna originálna látka, ale dáva zmysel, že práve Argento si musel počas svojej kariéry nakrútiť vlastnú verziu kultového hororového a melodramatického príbehu, v hlavnej úlohe zvádzanej ženy s Asiou Argento. Tajomného fantóma stvárnil ďalší známy herec, Angličan Julian Sands. Ku gotickému vizuálu si pripočítajte hudbu Ennia Morriconeho a vyjde vám solídny nadpriemer a možno si raz poviete, že porovnanie adaptácií Fantóma opery môže byť vhodný materiál na vašu diplomovú prácu.