Teddy
r. Ludovic Boukherma / Zoran Boukherma, Francúzsko, 2020, 88 min

Vlkolaci ako téma pre horor môžu niekomu pripomínať prázdne a bezcenné ložiská kedysi žiadanej zábavy. Ďalší príspevok do tohto subžánru tak vzbudzuje zvedavosť aj očakávanie čohosi bizarného. Množstvo variácií tematiky už vyčerpalo značnú časť možností, kam sa vydať v príbehu o človeku meniacom sa na monštrum. Ale s každým novým dňom prichádza šanca, že niekto objaví nepoznanú cestu k známemu cieľu. A tiež by bola škoda podceniť takú tvorivú a šikovnú uvedomelosť, s akou tvorcovia pracovali v tomto prípade.

Teddy (Anthony Bajon) žije so svojimi chorými príbuznými v malej francúzskej dedine v Pyrenejach. Pracuje, hoci nerád, v miestnom masážnom salóne a sníva o spoločnej budúcnosti s priateľkou Rebeccou. V dedine s ovčiarskou tradíciou však začne vyčíňať vlk, ktorý útočí na okolité stáda. No v lese čosi striehne aj na samotného Teddyho.

Teddy nie je sympaťák. Už od začiatku sa nás snaží presvedčiť, že je iba neúctivý naničhodník, a odetý v satanistickom tričku zdarne lezie svojmu okoliu na nervy. Tu si možno všimnúť prvý vítaný nesúlad so žánrovými konvenciami. Doteraz sa na príšeru v podobných príbehoch menil takmer vždy mladý junácky typ v plnej životnej sile (azda s výnimkou Jacka Nicholsona, ktorého vlčí šarm sa však skrýva niekde úplne inde). Teddyho by sme za takéhoto bohatiera mohli označiť len ťažko. Mladík, s metalovým výzorom skinheda, ktorý nedokončil ani základku, v nás vzbudí kadečo, len nie smútok z tragického predčasného zániku kalokagatie. Tragédia sa schováva mimo neho, vonku. A on do nej nutne naráža. Slovo „nutnosť“ tu má svoje miesto istejšie ako kdekoľvek inde. Hlavná postava musí zmeniť svoj život, či chce alebo nie. Zmena sa jednoducho deje a nedá sa jej uniknúť. Teddy do nej padol a je iba na ňom, ako sa k nej postaví. Nejde však o klasickú premenu = oslobodenie, na aké sme v tomto žánri zvyknutí. Hlavná postava sa nepotrebuje odpútať a spretrhať pomyselné okovy. Potrebuje dospieť a prekonať všetko to, čo dospievanie so sebou prináša.

Odvaha predostrieť nám nesympatického hlavného hrdinu, sa autorskému duu, dvojčatám Ludovicovi a Zoranovi Boukhermovcom, uprieť nedá. Divákov súcit s postavou si však museli poistiť, a tak sa postupne o Teddym dozvedáme aj čosi pozitívne. Veľmi mu záleží na príbuzných a priateľke a chová sa k ním naozaj láskavo, čo si, samozrejme, žiada aj opätovať. Takisto má svoje sny o budúcnosti s milovanou Rebeccou a bez obáv im verí. Kdesi v kríkoch však už číha spomínaná facka od života, zvrat, s ktorým sa Teddy bude musieť popasovať.

Kto sa teší na krvák s poriadne ozubeným vlkolakom, bude zrejme sklamaný. Alebo aj nie. Záleží len na vašich požiadavkách od telesného hororu. Ak chcete vidieť, čo ste ešte nevideli, Teddy vám tu možnosť dá. Avšak neposúva zvyčajné hranice nechutnosti. Ide skôr opačným smerom. Nakopne predstavivosť a privolá aj nepohodlnú úzkosť pri pohľade na hoci minimalistické, no zároveň nápadité krvavé momenty. Tvorcovia sa však nevyhli ani povinným žánrovým klišé, no ani to nebol ich zámer, skôr im šli v ústrety. A nejde pritom o výsmech z ošúchanej látky. Odkazy na veľký Hollywood využili vo svoj prospech a vďaka tomu sa aj nezmyselné googlenie nadprirodzenej choroby, alebo už tradičné odlupovanie nechta z ukazováka, stalo prostriedkom k hlbšej analýze Teddyho osobnosti. Režisérska dvojica stavila na obrazovú jednoduchosť, no znova veľmi efektívnu. Zväčša statické zábery plné významu, strnulej komiky, čistých farieb a momentov prebudenia pozornosti, keď sa vám už zdá, že je to prvý horor v živote, pri ktorom možno zaspíte (žiaľ, francúzštiny neznalým môže pár významových detailov aj napriek titulkom uniknúť). Ale nezaspíte. Brutalita je tu zámerne vynechaná, no viete si ju sami ľahko doplniť. Jej vyvrcholenie je osvetlené iba displejom mobilu, pričom samozrejme po masakrálnej udalosti nesmie chýbať ani ironická humorná bodka.

Humor tu teda je. Je trefný, nesilený, karhajúci aj milý, no treba dodať, že v predošlej snímke týchto autorov bol zvládnutý lepšie. A nielen to. Fantasy metafora akokoľvek dobre pripodobnená bežným životným udalostiam nie je práve smer, v ktorom by bratia Boukhermovci demonštrovali svoje najsilnejšie zbrane. Spestrenie spoločenskej drámy nadprirodzeným motívom môže dopomôcť k lepšej stráviteľnosti. Ani v tomto prípade to nebol úplný krok vedľa. Autori sú známi svojou vášňou k fantasy filmu a vedia ju použiť. Zároveň majú však príliš cenný a úprimný pohľad na často neúprosnú realitu, než aby ho museli maskovať do populárnej fikcie. Zaujímavé narúšanie hororového žánru tak trochu odpútava pozornosť od ešte zaujímavejšieho citu k nedokonalej skutočnosti. No princíp a význam si stále držia a to je hlavné.

Príbeh o vlkolakovi Teddym je tak príbehom o strate ideálov a ilúzií. Preklenutia z násťročnej nevedomosti do života zjazveného skúsenosťami. Režiséri si radi berú na mušku človeka hodeného do vody dospeláckeho sveta, pričom nevieme, či sa dotyčný utopí, alebo nie. Dej sa pohráva s pamäťou monster filmu, ukazuje boj jednotlivca proti nahnevanému davu, ale aj so sebou samým. A keď je zmena dokonaná, ostáva ešte rozhodnúť sa, či v nej chceme zotrvať. Film Teddy odľahčene poukazuje na to, že aj blázni majú svoje úprimné sny a radosti, no na ich dosiahnutie sa často svojho bláznovstva musia vzdať. Otázne je, či to stojí za to.