Ako sa hovorí v akčnom horore s Arnoldom Schwarzeneggerom Koniec sveta (End of Days, USA, 1999, Peter Hyams), mimochodom o konci sveta, tak rok 1999 (určite si pozrite plagát k filmu) je vlastne obrátené číslo 666, bez jednotky, samozrejme. Všimli si to aj v pekle, a tak na Zem opäť prichádza antikrist, no Arnold dal neprekvapivo diablovi poriadne po papuli, takže, našťastie, tu ešte stále všetci sme. Namále sme mali aj pri horore Stigmy (Stigmata, USA, 1999, Rupert Wainwright), ktorý sa zase venuje, čuduj sa svete, stigmám, ktoré sa objavujú na tele jednej nevinnej newyorskej dievčiny. Tam sa to však tiež nejako zvládlo a dobro zvíťazilo nad zlom. Dvakrát sme tu mali hrôzu, raz na zámku, potom v dome. Ale ani Zámok hrôzy (The Haunting, USA, 1999, Jan de Bont), ani Dom hrôzy (House on Haunted Hill, USA, 1999, William Malone) nepresvedčili ani kritikov, ani publikum. Tretíkrát sa vrátil Candyman (Candyman: Day of the Dead, USA, 1999, Turi Meyer), druhýkrát aj tretíkrát, už čisto céčkovo, zombíci v Od súmraku do úsvitu (From Dusk Till Dawn: Texas Blood Money, USA, 1999, Scott Spiegel; From Dusk Till Dawn 3: The Hangsman´s Daughter, USA, 1999, P. J. Pesce). Dieru do sveta, naopak, urobili filmári M. Night Shyamalan so Šiestym zmyslom a Daniel Myrick s Eduardom Sánchezom so Záhadou Blair Witch. Potešili nenáročné snímky Útok z hlbín (Deep Blue Sea, USA, 1999) Rennyho Harlina alebo Jazero (Lake Placid, USA, 1999) Steva Minera.
Záhada Blair Witch (The Blair Witch Project, USA, 1999, Daniel Myrick, Eduardo Sánchez)
Ťažko povedať, či za kultovým statusom found footage snímky Záhada Blair Witch stoja jej umelecké kvality alebo premyslená internetová kampaň jej tvorcov. Asi to bude kombinácia oboch, v každom prípade si asi oči pri prvom sledovaní tohto hororu bude zakrývať podstatne menej ľudí než v roku 1999. Odvtedy totiž už vzniklo také množstvo found footage diel, že ich účinok na hororové publikum sa stále znižuje. Tak či onak, Záhada Blair Witch túto módu naštartovala a zaslúžene zarobila toľko peňazí, že pomer nákladov voči zárobku radšej ani nerátajte. Pamätníci si určite spomínajú na ten hype okolo nej, keď sme skoro každý aspoň pár dní/týždňov/mesiacov verili, že ide skutočne o autentické pásky nájdené v marylandskom lese. Samozrejme, že išlo o blud, ale odvtedy už žiadna stanovačka v Karpatoch nie je taká bezstarostná ako pred rokom 1999. Nakoniec buďme radi, že ani čarodejnica z Blair nespôsobila na konci milénia koniec sveta.
Šiesty zmysel (The Sixth Sense, USA, 1999, M. Night Shyamalan)
Ako lepšie zakončiť našu rubriku horory deväťdesiatych rokov[AS1] než neuveriteľnou záležitosťou s názvom Šiesty zmysel. Film so zrejme najšokujúcejším záverom v histórii kinematografie si vyslúžil kultový status a zarobil stovky miliónov v pokladniach kín. Jeho tvorca, mladý Ind M. Night Shyamalan sa zrazu vyšvihol medzi hollywoodsku špičku, kde zotrval cca do roku 2006, keď nakrútil finančný prepadák Žena vo vode (Lady in the Water, USA, 2006). V posledných rokoch však zaznamenáva solídny comeback. Pri vychádzaní z kina Istota v Karlovej Vsi na začiatku roka 2000 som si povedal, že presne takto by som niekedy v budúcnosti chcel točiť filmy. Niečo podobné si povedal Shyamalan, keď kedysi videl Vyháňača diabla (The Exorcist, USA, 1973, William Friedkin). Jemu sa to podarilo, mne nie. Režisér premyslene využíva červenú farbu, chytrá a vtipná je paralela mysteriózneho deja s kúzlom o stratenej minci. No a kto by nepoznal hlášku „Vidím mŕtvych ľudí“?