Sedem filmov Kazuhira Sodu
Andrea Bandiková 29/3/2021

Online videotéka dafilms.cz zaradila vo februári do svojho výberu sedem observačných filmov Kazuhira Sodu, japonského režiséra žijúceho v New Yorku. Soda pracuje metódou radikálnej observácie. Pravidlá tvorby sformuloval spätne po prvých autorských filmoch a s obzretím za štúdiom religionistiky ich s nadhľadom nazval Desať prikázaní.

Po štúdiu hraného filmu v New Yorku začal režírovať krátke dokumenty pre japonskú produkčnú spoločnosť NHK. Rýchle tempo produkcie, kolotoč rešerší, písania scenárov a ich následného schvaľovania, mu bránili nechať sa pri nakrúcaní viesť intuíciou či inštinktom. Po odchode z NHK sa voči týmto postupom autorsky vyhranil a Sodových Desať prikázaní je preto protipólom podmienok profesionálnej televíznej produkcie:

„Ten Commandments“

  1. No research.
  2. No meetings with subjects.
  3. No scripts.
  4. Roll the camera yourself.
  5. Shoot for as long as possible.
  6. Cover small areas deeply.
  7. Do not set up a theme or goal before editing.
  8. No narration, super-imposed titles, or music.
  9. Use long takes.
  10. Pay for the production yourself.

V debutovej snímke Campaign (2007) sleduje boj politického eléva Kazuhika Jamaučiho o mandát v rade mesta Kawasaki. Zvnútra kampane odhaľuje Liberálno-demokratickú stranu (LDP), ktorá má v Japonsku silnú pozíciu a zakladá si na tradičných hodnotách, ako cynickú a mizogýnnu. V opozícii s naivnými predstavami kandidáta mu predstavitelia strany po tesnom víťazstve dávajú otvorene najavo, že im ostal dlžný.

Sodov piaty observačný film Campaign 2 (2013) uvádzajú Jamaučiho slová: „Jediná vec, ktorá sa za päť rokov zmenila, je úroveň radiácie. Aj politici sú kontaminovaní.“ Po havárii v jadrovej elektrárni Fukušima sa obyvatelia Kawasaki ocitli v atmosfére neistoty a paranoje a nevedia či môžu v čase krízy politikom veriť. Jamauči znova kandiduje, tentoraz ako nezávislý. Soda naráža na nevôľu kandidátov z LDP byť na ulici počas nakrúcaní kampane. Oba filmy ponúkajú blízky pohľad na politickú kultúru v Japonsku.

Observačná séria Theatre 1 a Theatre 2 (2012) približuje fungovanie divadelného súboru pod vedením známeho režiséra Orizu Hiratu. Vzťah režiséra k divadelnému umeniu je zobrazený cez prácu s hercami a jeho zmysel pre detail, či napr. stredoškolské lekcie divadla. Ponúka možné odpovede na otázky: aký je zmysel divadla a prečo ľudia hrajú? V opozícii k úprimnej túžbe po tvorbe stojí realita kapitalizmu a úsilie udržať divadelný súbor pri živote.

Spolužitie mačiek na dvore manželov Kašiwagiovcov sa stáva metaforou súžitia ľudí vo filme Peace (2010). Manželský pár opatrovateľov, zachytený v prúde každodenných povinností zúfalo podfinancovaného sektora, zosobňuje tému nezištnej starostlivosti o slabších. Rozhlasové vyhlásenia vládnej propagandy sa stávajú vyprázdneným šumom počas cesty autom za ďalším chorým. Najkratší z výberu siedmych filmov je malou oslavou humanizmu.

Vo filme Oyster Factory (2015) sa malá továreň na ustrice v rybárskej dedine Ušimado stáva laboratóriom zmeny. Generácie pracujúce v odvetví postupne miznú, tradičný priemysel ustupuje. Očakávaný príchod nových zamestnancov z Číny vyplavuje na povrch predsudky robotníkov z továrne. Napriek jazykovej bariére hľadajú porozumenie.

V poslednom filme z výberu s názvom Inland Sea (2018) Soda pozoruje 86-ročného rybára Waj-čana ako každé ráno vyráža na more. V rybárskej dedine Ušimado, zdá sa, žijú už len starí ľudia a mačky. Soda nakrútil vizuálnu esej o mieste, ktoré mizne, a pozýva nás byť pri tom.

Filmy Kazuhira Sodu sprítomňujú životy ľudí na druhej strane sveta citlivo a bez prikrášlenia, v súlade s princípom „pozerať sa a počúvať“. Intuitívna kamera sníma zdanlivo banálne situácie a necháva vyniknúť podstatné momenty. Nech vás neodradí štedrá minutáž, Sodove filmy stojí za to vidieť.


Použité zdroje:
Kazuhiro Soda Filmmaker