,,Už sa to nebude opakovať,” povie Patrik obhajujúc mladšieho brata pred riaditeľkou školy, z ktorej chcú chlapca vyhodiť za násilné správanie voči spolužiakovi. Patrik si však v duchu spytuje vlastné svedomie. Previnenie, ktorého sa dopúšťa hneď v úvode oceňovaného študentského filmu absolventa hranej réžie na bratislavskej VŠMU Teodora Kuhna Prepáčte mi (2015), je fatálne a jeho tieň definitívny. Zlyhanie stredoškoláka nie je explicitne potrestané, o to je pachuť hodín po previnení ťaživejšia. Čas totiž nenávratne buble vpred a okolie v mladíkovi podnecuje výčitky, ktoré mu zabraňujú utiecť pred sebou samým.

Teov dlhometrážny debut Ostrým nožom – drámu inšpirovanú reálnou udalosťou, vraždou študenta Daniela Tupého – som ešte nemala možnosť vidieť, no za mimoriadne presvedčivú považujem jeho reflexiu vykorenených adolescentov a ich rodičov v krátkych študentských filmoch. Na pozadí intímnych príbehov sa zračí presný náčrt sociálnych problémov aj spoločenská klíma. Príkladom je dráma Momo (2012) o agresívnom tínedžerovi, ktorý vyrastá bez otca, ale tiež krátke filmy o problémových deťoch vyrastajúcich na “temnej strane” bratislavského Dunaja Deti znovu nájdené (2012) či Bódhisattva v Petržalke (2011). 

Film Prepáčte mi si môžete pozrieť pod článkom.