Obscénny, ignorantský, hanebný, nehorázny, hrubý, odporný, citlivý, otravný
Tereza Dodoková 20/11/2019

Synonymá (Synonymes, r. Nadav Lapid, Izrael / Francúzsko / Nemecko, 2019, 123 min)

Pred dvadsiatimi rokmi režisér Nadav Lapid ušiel po pôsobení v izraelskej armáde za slobodou a rovnako ako jeho hlavný hrdina prerušil kontakt s domovom rázne, bez slova. Predstava, že film písal spolu s otcom a na strihu spolupracovala Lapidova matka, podporuje absurdnosť celku. Autobiografické prvky však umocňujú úprimnosť, rýdzosť, pravosť neukotveného, nepokojného príbehu.

Nadav Lapid debutoval snímkou Policajt (2011), v ktorej rozpráva o izraelskej protiteroristickej jednotke, príbeh o svalnatých telách, ich kráse. Telo ako téza ostáva motívom i v Synonymách. Následne nakrúca film Učiteľka zo škôlky (2014), ktorý je o malom chlapcovi s nesmiernym poetickým nadaním, slovo absolútne v popredí.

Synonymá získali Zlatého medveďa, diváci však prevracajú očami. Počujem vŕzgať buľvy návštevníkov kina. Tento film buď pretrpíte, alebo sa budete čoraz viac približovať k plátnu, aby vás pohltilo.

Izraelský muž sa ocitá v prázdnom priestrannom byte, kde za nejasných okolností prichádza o majetok v podobe oblečenia a spacáku. Byt mu nepatrí, rovnako ako krajina, do ktorej prišiel. Jeho obnažené, zabudnuté, zamrznuté telo nadobúda očistenie. Znovuzrodí sa vo vani, v novom svete, v Paríži, v krajine bez Boha. Buržoázna dvojica Emil a Caroline žijú o poschodie nižšie. Ujmú sa nahého vojenského tela s obriezkou. Je toto smrť? kladie Yoav prvú otázku do vzduchu. Plastovú tašku, plnú prvej pomoci od Francúzov, pomenuje igelitom mŕtvych. Bizarný úvod potemnieva a Yoav postupne cez príbehy prezrádza svoje pozadie. Jeho zážitky a grécka mytológia v podobe Hektora, najstaršieho syna kráľa Tróje, sa zlievajú v dramatickom, teatrálne napätom prejave. Fluidná sexualita „novovlnového“ trojuholníka (Emil, Caroline, Yoav) rozpráva o mužskom svete, z ktorého hrdina pochádza, žena je iba silueotu, tieňom. Pár predstavuje Yoavovo publikum, v žltom kabáte je naoko jedným z nich. Hrdina venuje Emilovi svoje príbehy, pretože znudený buržuj nemá o čom písať. Väčšinu viet si vzal však dávno pred darom. Keď sa po prvýkrát Yoav presúva do malého, špinavého, deravého bytu, zdobí ho náhodnými obrázkami, Bonapartem, Cobainom, Van Goghom a futbalistom, myslím na Caraxových romantických, divých hrdinov.

Yoav odmieta hebrejčinu a židovské korene, s ľuďmi z domova komunikuje výhradne po anglicky, chladne, stroho alebo vôbec. Jeho spoločníkom sa stáva francúzsky synonymický slovník, ktorý to nepreháňa s hmotnosťou. Pasuje akurát do dlane.

Neukotvený prúd myšlienok, synoným, slov sa významovo obracia k násiliu, represii, krutosti, ponižovaniu. Jazyk je znakom novej identity, ustavične však naráža na zranenia minulosti. Telo nezabúda. Je nositeľom tráum.
Prostredníctvom retrospektívy Lapid zobrazuje svet povinnej vojenskej služby v armáde. Ide o trpko-úsmevné momenty, ktoré odľahčujú napätosť tela, jeho zmätok v novom prostredí. Kritizuje absurdnosť svojej krajiny a strieda prítomnosť subjektívnej ručnej kamery, ktorá nepokojne tancuje ponad Seinu. V istom momente obraz od únavy zaplače a ja sa teším, pretože film prekvapuje tempom, nepredvídateľnosťou, rozrušenosťou.

Víťazný Achilles vláči Hektorovo mŕtve telo okolo hradieb Tróje.

Yoav sa, paradoxne, zamestná na Izraelskej ambasáde a spoznáva svoje opozitá, Izraelčanov, ktorých puto k vlasti je extrémne silné. Postavy prinášajú konflikty s dôrazom na teror. Yoav incidenty pozoruje, nezasahuje, hoci v istom momente ruší hranice a vpúšťa na veľvyslanectvo prisťahovalcov. Je pasívnou postavou, ktorej motivácie sú neraz nezreteľné, mdlé, neurčité, hmlisté, vágne. Nezmestí sa do kože, nedokáže ujsť ani zameniť preliatu krv. Keď recituje francúzsku hymnu a popisuje kohúta, nezmyselnosť jeho činov a zatúlanosť vo mne vyvolávajú smútok.
Nech krv nečistá napojí brázdy našich polí! Čo! Tieto kohorty cudzincov! Chcú vydávať zákony v našich domovoch! Čo! Tieto žoldnierske falangy! Chcú vyzabíjať našich hrdých bojovníkov!

Hektorovo telo nechal Achilles napospas psom. Yoav to svoje odovzdáva pornofotografovi, ktorý ho štylizuje a zbrojí. Kamera pravidelne sníma chaotickú chôdzu, pletie sa Yoavovi pod nohy. Padlý hrdina tentoraz zdvihne oči k nebu a vidí Notre-Dame. Na rozlúčku strieľa.