O Haninej rezistencii a tvojom porne
Publikované 13/2/2019

Autorka textu: Veronika Valkovičová

Hana sa sarkasticky usmeje a odpije si z kapučína. „Už si niekedy vyskúšala náš produkt?“ pýta sa ma. Má na mysli VR pornografiu, teda pornografické videá, ktoré je možné prežiť vo virtuálnej realite. Hana pracuje v produkčnej spoločnosti na konci bratislavského Starého mesta. Stará sa o marketing pre pornografický obsah, ktorý produkuje jej firma, vytvára grafický dizajn a občas píše skripty pre videá. Hlavný produkt, VR pornografia, by sa dal rozdeliť na dva typy podľa uhlu pohľadu – tzv. POV (point-of-view), teda uhol pohľadu herca/herečky, alebo voyeur (pohľad tretej osoby). Takto nakrúcané videá poskytujú zákazníkom a zákazníčkam pridanú hodnotu: zážitok z virtuálnej reality, kde môžu predstierať, že majú sex, s kým chcú a ako chcú.

V priebehu niekoľkých dní, kým píšem tento článok, sa rozhodnem tento produkt vyskúšať. Videá majú všetky znaky mainstreamovej komerčnej pornografie: herečky spĺňajú požiadavky pin-up krásy, muži sú mocní, agilní, veľkí, akrobatickým nápadom sa medze nekladú, veď najdôležitejšie je, aby kamera a divák zachytili úplne všetko. Zámerne píšem o divákovi, Hana mi vysvetlila, že ich produkcia rozlišuje medzi videami pre diváka a diváčku. S písaním skriptov pre diváčku je viac práce, vyžadujú si príbeh a obsahujú viac bozkávania. Naproti tomu videá určené pre divákov musia obsahovať viac záberov na genitálie. Tak ako väčšina mainstreamovej pornografie aj táto vytvára istú špecifickú predstavu o mužskej a ženskej sexualite. Muži sú neustále tvrdí, pripravení, dokonalé stroje, ženy submisívne, krásne, všetko si užívajú. Okrem toho má Hanina produkčná spoločnosť v repertoári aj niekoľko videí s dvoma herečkami (tzv. lesbické porno, i keď čo presne je na ňom lesbické, to by bola otázka do debaty), napríklad gej porno však neprodukujú – tento trh je vraj dostatočne saturovaný, nechcú sa púšťať do konkurencie. Podľa Hany prináša VR pornografia do pracovnej náplne hercov a herečiek niečo neočakávane nové – herečka tu má oproti iným typom pornografie viac priestoru a viac možností na vlastný telesný prejav. Môže do celého procesu viac zapojiť svoje telo. Herec na druhej strane zostáva väčšinou len ležať, tŕpne a modlí sa, aby vyvrcholil presne vtedy, keď hlas spoza kamery zakričí: „Orgazmus, teraz!“

V čase, keď sa v Európe ešte len začalo hovoriť o kríze automobilového priemyslu, bol porno priemysel v kríze už dávno. Prišlo to s internetom. V roku 2013 vyhlásil 72-ročný pornoherec Dave Cummings, že ho internet prinútil odísť do predčasného dôchodku. Spôsobili to hlavne tzv. tube stránky, ktoré často zdieľajú obsah, ktorý im nepatrí. Video, ktoré vypustí komerčná produkčná spoločnosť, môže byť do 24 hodín na YouPorn, PornHub alebo na RedTube. Všetky tieto stránky pritom vlastní jedna monopolná korporácia – MindGeek. Zároveň sa na trhu vyrojilo množstvo amatérskej a ľahko šírenej produkcie, napríklad interaktívne stránky takzvaných cam girls, žien a dievčat, ktoré si nakrúcajú živé videá. Pracujú pritom cez agentúry, ktoré voči nim ako svojim klientkam nemajú žiadne povinnosti – zdieľaná ekonomika, niečo ako Uber.

Ak sme ale čakali, že bude nejaký priemysel viac verzatilný ako pornopriemysel, mýlili sme sa. Cestu si našiel, i spravil. Gail Dines vo svojej knihe Pornland píše, že s nástupom internetu prišla nová vlna tvrdšej, rýchlejšej a necitlivejšej pornografie. Bol to spôsob, akým sa pornopriemysel pokúsil o sebazáchranu, keďže sex bol vtedy už všade, aj v hlavnom vysielacom čase. A takto vzniklo tzv. gonzo. Kedysi na jeden telesný otvor stačil jeden penis, dnes je to už málo. Ak pozeráte video, v ktorého názve figuruje slovo „bitch“ alebo „slut“, pravdepodobne pozeráte gonzo. Sociológ Alberto Brodesco v článku POV to the people konštatuje, že to, čo bolo ešte pred desiatimi rokmi samostatná kategória videí, je dnes skôr všadeprítomná logika mainstreamovej pornografie. Ide o pornografiu, ktorá zvykne mať rasistické a mizogýnne prvky, pričom sa v nej rutinne objavuje násilie na ženských telách. A tak sa dostávame k tomu, že priemerná dĺžka kariéry ženy v pornopriemysle je len niekoľko mesiacov. Shira Tarrant v knihe The Pornography Industry hovorí, že je to vďaka obrovskej fyzickej záťaži na ženské telá a neustálej potrebe produkcie obmieňať herečky a tak udržovať záujem. Gonzo je pre niekoho fantázia a pre niekoho až príliš tvrdá realita.

V boji s internetom sa produkčné spoločnosti zároveň rozhodli zamerať na niche (z angl. niche [ni:š] – okrajový, špecifický, pozn. aut.) kategórie produkcie. Ak chce zákazník či zákazníčka niečo špecifické, budú pravdepodobne ochotní za to aj zaplatiť. Fetiš, nazi pornografia či virtuálna realita. Hlavnou výhodou Haninej produkčnej spoločnosti na trhu je to, že ukradnuté VR video nemá dobrú kvalitu a nízka kvalita obrazu predznamenáva aj nižšiu kvalitu zážitku.

Môže vo svete pornografie dôjsť k rezistencii voči súčasnej mainstreamovej forme produkcie? Hana mi s radosťou hovorí, že im zákazníci a zákazníčky čoraz častejšie hlásia požiadavky, že by chceli viac bozkávania, hladenia a romantiky. Majú na to právo, veď platia. A zákazníci zasa často odkazujú, že „je tam príliš veľa análu“. Hana je feministka a z takejto rezistencie na lokálnej úrovni sa naozaj teší. Otázne ale je, či zákazníci túžia po romantike alebo autenticite. A čo to vlastne znamená autentická pornografická produkcia? Uveriteľnosť orgazmov? Ak je niečo hrané, môže to byť vôbec autentické? Romantika a autenticita nie sú totiž to isté a niekedy je komplikované začleniť do mainstreamovej produkcie aspoň nejaké prvky intimity. Hana mi opísala, aké zložité je vysvetliť to ľuďom v produkcii, ktorí často nepremýšľajú o erotike, ale len o mechanike. Ona si síce predstaví scénu a napíše dialógy, konkrétna exekúcia videa je však už na režisérovi, ktorého predstava môže byť úplne iná. I preto v jednom bode musela na scenáre „pre zákazníčky“ začať písať: „Prosím, žiadne pľutie!“

Hana sama žije istú formu mikrorezistencie a tiež si kladie otázku o autenticite ich produkcie. Porno pre súkromné účely nepozerá. Vysvetľuje mi, že po tom, ako začala chodiť na natáčania a videla všetko z druhej strany kamery, oň stratila záujem. Bolo to, ako keby niekto omylom otvoril dvere do kuchyne McDonaldu. Na profesionálnej úrovni je však Hana fanúšička „feministického porna“ (porna, ktoré sa samo za feministické označuje, aj keď o takej definícii by sa tiež dalo diskutovať). To neznamená viac rozprávania a viac bozkov. Znamená to v prvom rade rôzne telá, rôzne túžby, zobrazovanie súhlasu a iné formy distribúcie založené na potrebách klientely.

Hane záleží aj na tom, aby jej produkčná spoločnosť nevykorisťovala hercov a herečky. Dôležitý je stály kontrakt a možnosť odstúpiť od scény, ktorá im nevyhovuje. To vraj na iných miestach nie je zaručené, ani v spomínanom automobilovom priemysle. Ten však vo svojich klientoch nevytvára predstavu, že je bežné mať erekciu štyridsať minút a zvládnuť dvojitú penetráciu s úsmevom. Niekto by povedal, že ide o riziko povolania. Iní, že o riziko „umeleckej“ produkcie.

Ako dopisujem tento článok, medzi správami mi pristane odkaz na niche video z PornHubu. Posiela ho kolegyňa s odkazom „pre zaujímavosť“. Nebudem ho radšej otvárať, hovorím si. Neviem, kto a čím zaň zaplatil.

Text bol pôvodne publikovaný v mesačníku Kapitál č.1/2018

Autor obrazového materiálu: Dávid Koronczi