Písal sa rok 1986 alebo 1987, Vianoce, už si nepamätám presne. Vrátil som sa zo sánkovačky (áno, vtedy bol sneh aj v meste) a moji rodičia prepli po hlavných správach (ako vždy bolo všetko v našej republike, v ZSSR a na Kube úžasné) na prvý kanál verejnoprávnej televízie na našom čiernobielom prijímači značky Tesla. Ale asi neprepli, jedine, že by sme mali predtým zapnutý ten druhý, alebo ORF, otec totiž vedel nemecky. Nič iné totiž v ponuke nebolo. No a začal sa jeden z najúžasnejších výletov do sveta (mojej) fantázie. Bastien, Atrej, Artex či kameňožrút. Najdôležitejšie postavy našej filmovej mladosti prvýkrát na obrazovke nejakej našej televízie začali putovať krásnou ríšou fantázie a zachraňovať jej zvyšky. No a my sme neverili vlastným očiam a ušiam. Na prvom stupni základnej školy na Českej ulici v Bratislave sa týždeň o ničom inom nerozprávalo. Spolužiačky sa zaľúbili do Atreja a my sme chceli mať podobnú metalovú hrivu ako on. Nadšení boli aj všetci rodičia, moja stará teta (česť jej pamiatke) sa vyjadrila, že dané Vianoce sa tomuto nemeckému filmu ani zďaleka v programe televízie nič nevyrovnalo, vrátane ORF. Programy typu Možná přijde i kouzelník nakoniec neboli silnou konkurenciou, ale to nie je podstatné…

Film bol odvysielaný v úžasnom, dokonalom českom dabingu. Jeho tvorcovia, nielen herci, ale najmä prekladatelia prišli s istou úpravou v texte, ktorá celému dielu pridala ďalší rozmer a popravde ho emocionálne povýšila na ešte vyššiu úroveň (možno aj dve úrovne). V týchto dňoch sme sa dočkali na RTVS reprízy tohto geniálneho diela Wolfganga Petersena (nakrútil napríklad aj vynikajúce kúsky Ponorka alebo Môj nepriateľ), tentoraz však v slovenskom dabingu. Samozrejme, nejde o nový dabing, každopádne ten pôvodný český z osemdesiatych rokov to nebol a v tom je pes (Falco) zakopaný. Dabingoví herci robili, čo mohli, ich hlasy sa k postavám skvele hodili, v žiadnom prípade nerušili, ale to môže byť aj otázka vkusu. Rozdiel bol v inom. Jedna vec je, pochopiteľne, nostalgia a celková kvalita českej dabingovej školy. Druhá vec je istá zmena v závere, keď sme sa nedočkali oného úžasného momentu – z Nekonečného príbehu sa vďaka českým dabingovým chytrákom stalo niečo viac! Kto vie, o čom je reč, musí mi dať za pravdu. Ide totiž o obľúbenú „krčmovú“ tému ľudí vyrastajúcich v osemdesiatych rokoch, keď aj toho snehu bolo viac a nakoniec asi aj tej fantázie v našich hlavách…

Preto tu máme jednu dôležitú radu. Nepochybujeme, že ste Nekonečný príbeh už minimálne jedenkrát vo svojich mladých nevinných životoch videli, ale je asi málo pravdepodobné, že v pôvodnom českom dabingu. Ak ma pamäť neklame, videl som neskôr snímku aj s druhým, novším českým dabingom v roku 1998 na Nove, kde TÁ veta (či skôr pôvodne len jedno slovo.…) zaznela už inak a išlo pre mňa o ťažko popísateľné sklamanie. Preto na vás apelujeme, aby ste najbližší výlet do ríše fantázie absolvovali s pôvodným prekladom, samozrejme, ak je to ešte možné. Sľubujeme, že budete na konci roniť slzy ešte viac ako pri každej televíznej repríze, či keď si film pustíte z DVD vo vašom brlohu. A nesnažte sa nám nahovoriť opak!