Ľudia prišli pre queer, ale zostali pre folk
David Benedek 15/12/2020

Keď som mal 16 rokov, blízka kamarátka zo strednej školy mi priniesla napálené DVD a povedala mi, že je na ňom jej obľúbený seriál, ktorý musím určite vidieť. Spomínam si, že som sa do toho pustil ešte v ten deň, zavretý vo svojej izbe, dúfajúc, že mi rodičia do nej nevtrhnú. Bol som prvýkrát vtiahnutý do sveta, o ktorom som ani nevedel, že existuje, ale vedel som, že do neho patrím.

Queer as Folk je inšpirovaný rovnomenným britským seriálom z roku 1999. Americká verzia mala premiéru 3. decembra 2000 a bežala na televíznej stanici Showtime 5 rokov, počas ktorých sa natočilo 83 epizód. Skončil piatou sériou 7. augusta 2005. Seriál predstavil skupinu LGBTI+ ľudí – Briana (Gale Harold), promiskuitného muža, ktorý odmieta všetky tradičné hodnoty spojené s heterosexuálnym životom. Jeho vzťah k láske a citom sa mení až keď stretne mladého Justina (Randy Harrison), ktorý sa s qay životným štýlom práve oboznamuje. Brian je typom antihrdinu, aký sa v súčasnej seriálovej tvorbe objavuje už pomerne často. Aj keď s jeho konaním nemusia diváci a diváčky vždy súhlasiť a sympatizovať, uvedomujú si, že všetko, čo robí, pochádza z lásky a porozumenia. Michael (Hal Sparks) je Brianov najlepší kamarát, ktorý miluje komiksy a počas druhej série stretáva lásku svojho života – HIV pozitívneho Bena (Robert Gant). Najstarší člen partie Ted (Scott Lowell) nemá žiadne sebavedomie a až postupne zisťuje, čo od života chce a očakáva. Emmett (Peter Paige) reprezentuje gayov, ktorí sa nehanbia za svoj ženský afekt, ale práve naopak, s hrdosťou takto vystupujú, pretože sa tak cítia sami sebou. Najdôležitejšou postavou je pre mňa Debbie (Sharon Gless), Michaelova mama, ktorá namiesto odcudzovania vlastného syna kvôli homosexuálnej orientácii (ako by sa to vo vtedajšej seriálovej tvorbe skôr dalo očakávať) bojuje za práva komunity LGBTI+ aj na úkor vlastného šťastia.

Zakaždým sa s nejakým odstupom ku Queer as Folk rád vraciam a zaspomínam si, prečo som ho v mladosti tak veľmi miloval. Dnes sa už na všetko okolo neho dokážem pozriem aj trochu kritickým okom a zhodnotiť, ktoré veci „zostarli“ priaznivo a ktoré problematicky.

V roku 2001 sa americký prezident George Bush verejne (a negatívne) vyjadroval k manželstvám ľudí rovnakého pohlavia. Svet vyzeral úplne inak, a práve v tomto období sa objavil Queer as Folk ako prvý seriál, v ktorom sú všetci hlavní hrdinovia „queer“. Oslavoval gay život taký, aký naozaj je, ponúkol neprikrášlený pohľad do komunity LGBTI+, odbúraval tabu, dodal postavám hĺbku, a uľahčil tak mnohým divákom a diváčkam cestu k stotožneniu sa so svojimi obľúbenými postavami.

Hoci sa reprezentácia homosexuálnych postáv a ich príbehov v audiovizuálnom prostredí medzičasom zlepšila, v seriáloch sú „queer“ ľudia často „bez sexuality“ a stáva sa, že najintímnejším momentom, ktorý medzi sebou zažijú, je bozk. V Queer as Folk je dôležitou súčasťou filmového rozprávania (doposiaľ nevídaná) sexualita. Sexuálne scény sú explicitné, spomeniem napríklad odvážny akt Lindsay a Melanie (Thea Gill a Michelle Clunie), jediného lesbického páru v seriáli, ktorý bol vyobrazený z pohľadu lesieb a nie heterosexuálnych mužov. Trochu problematicky však podľa mňa „zostarla“ scéna hneď z prvej epizódy seriálu – sex medzi 30-ročným Brianom a 17-ročným Justinom. Uvedomujem si, že dnešné publikum je na podobné sexuálne vzťahy zvyknuté napríklad z filmu Daj mi tvoje meno (Call Me by Your Name, r. Luca Guadagnino, 2017), no nakoľko je Justin mladistvý, myslím, že ide o problematickú časť.

Keď som si nedávno znova pozrel všetkých 5 sérií Queer as Folk, uvedomil som si, že napriek značnej otvorenosti je zameraný hlavne na gayov a postavy stotožnené s inými písmenami z rady LGBTI+ ako s „G“ by ste tu hľadali ťažko. Neobjavujú sa tu ani bisexuálni ľudia, ktorým sa už v dobe vzniku seriálu venoval napríklad Sex v meste (Sex and the City, 1998-2004), ani transrodoví ľudia, ktorých bolo v tých rokoch, žiaľ, možné vidieť spravidla v podobe smiešnych karikatúr. Je škoda, že práve seriál ako Queer as Folk neposkytol aj týmto ľudom viac priestoru, čím, samozrejme, nezavrhujem dôležitosť seriálu pre gay a lesbickú komunitu.

Od prvej epizódy mi bolo jasné, že postavy v tomto seriáli nežijú len v akejsi „homosexuálnej bubline“ plnej dúh a jednorožcov. Ako diváci a diváčky sme sa tu mohli stretnúť s viacerými s homofóbnymi praktikami heterosexuálnych ľudí, ktorých činy boli vykreslené veľmi realisticky a je na ne nepríjemný pohľad do dnešného dňa. V poslednej epizóde prvej série bol Justin zbitý svojím homofobným spolužiakom bejzbalovou pálkou, čo ho poznačilo až do konca seriálu. Počas tretej série museli hrdinovia Queer as Folk bojovať proti policajnému náčelníkovi, ktorý kandidoval na starostu a sľuboval občanom, že sa zbaví všetkého, čo je pre „queer“ ľudí dôležité. Najťažšie sa však pozerá na desiatu epizódu piatej série, v ktorej vybuchne bomba v klube Babylon, kde sa väčšina hlavných postáv práve nachádza. Ide o teroristický útok voči komunite LGBTI+, ktorý mrazivo pripomína masové strieľanie v klube Pulse v americkom meste Orlando v roku 2016, pri ktorom zomrelo 49 ľudí. Pre mňa ako mladého človeka, ktorý je súčasťou queer komunity, je takmer nemožné si tieto dve udalosti nespojiť a nezamyslieť sa nad tým, že podobný teroristický útok sa stal aj v reálnom svete 11 rokov po tom, ako sa odohral v seriálovom svete Queer as Folk.

Ako som už spomínal vyššie, v druhej sérii sa otvára téma AIDS. Michael spozná Bena, ktorý je HIV pozitívny a jeho choroba spočiatku Michaela desí. Postupne sa však ako on, tak aj diváci a diváčky dozvedajú viac o AIDS, o stigme, ktorá s vírusom prichádza, a o neinformovanosti ľudí. V tretej sérii tvorcovia otvorili tému drogovej závislosti, ktorá je u gayov bežná aj dnes. Ted sa stane závislý na pervitíne a jeho okolie nevie, ako mu má pomôcť. Celá (a opäť do veľkej miery realisticky vyobrazená) problematika ukazuje, ako dokáže závislosť človeka zničiť. V Queer as Folk sa ďalej možno stretnúť s témami ako adopcia, bezpečný sex, ale najväčší dôraz sa tu kladie na klubovú scénu, ktorá je pre homosexuálnu sociálnu bublinu síce veľmi dôležitá napríklad aj na Slovensku, no netreba ju vnímať ako jej nevyhnutnú súčasť. Nie každý, kto je queer, chodí do klubov, nie každý berie drogy, nie každý je promiskuitný. Spočiatku problematickému vykresleniu klubovej scény, ktorej protipólom bol „stereotypný“ lesbický pár (Lindsay a Melanie mali syna, tvorili spolu rodinu), začal seriál postupne ponúkať alternatívne možnosti. Postavy Michaela a Bena sa vo štvrtej sérii rozhodli založiť rodinu, adoptovali si syna, odsťahovali sa na pokojné predmestie. Som rád, že isté postavy prešli touto cestou, a zobrazili tak skutočnosť tých homosexuálnych ľudí, ktorí sa s klubovým životom príliš nestotožňujú. V každom prípade, tvorcom seriálu Ronovi Cowenovi a Danielovi Lipmanovi išlo o to, o čo sa snažia filmári v queer kinematografii dodnes. Zobraziť komunitu LGBTI+ ako ľudí, ktorí sú často odsudzovaní svetom a svojimi rodinami, a tým pádom si vytvárajú väzby a priateľstvá medzi sebou.

Od premiéry Queer as Folk prešlo 20 rokov. Móda, účesy a hudba sa zmenili, ale príbehy, ktoré tieto postavy tohto seriálu zažili, zostávajú rovnaké a nekonečné. Queer as Folk sa nikdy nesnažil byť mainstreamovým seriálom. Išlo o príbeh o rodine, ktorú si medzi sebou komunita LGBTI+ vytvára a v ktorej sa navzájom ľudia chápu a akceptujú bez ohľadu na ich sexuálnu orientáciu. Ako vraví Peter Paige, ktorý stvárnil postavu Emmetta: „I often say people came for the queer, but they stayed for the folk.“