Nebolo to tak dávno, čo som písal článok o filme Plnotučná sebaláska, ktorý rozprával príbeh štyroch moletiek a nárastu hnutia Body positivity. Toto hnutie si ľudia často mylne zamieňajú s propagáciou nezdravého životného štýlu, pravda je však taká, že existuje predovšetkým kvôli tomu, aby sme sa naučili o svojom tele rozprávať a prijímať ho také, aké je.

„Keď som bola malá, chcela som zastaviť čas,“ prihovára sa Lene Marie Fossen, protagonistka nórskeho dokumentu Autoportrét (Selvportrett, 2020). Sen o zastavení času sa jej splnil, keď začala rozvíjať svoj talent ako fotografka so špecializáciou na portréty. Lene Marie od svojich 10 rokov prestala jesť a v Autoportréte sa s ňou stretávame v období, keď sa kvôli anorexii ocitla na pokraji smrti. Jej útla postava a presvitajúce kosti z nej robia takmer hororový výjav, ale predsa len sa stále pozeráme na ľudskú bytosť, ktorá sa rozhodla žiť a dosiahnuť, čo môže v umeleckom svete. Kľúčovou udalosťou v dokumente je výstava fotografií sugestívnych autoportrétov. Dovtedy sledujeme Lenin bežný život, tvorbu fotografií, nekonečné návštevy lekárov. Najtvrdšími ranami sú fakty o anorexii: Lena Marie vo svojich 33 rokoch stále hormonálne neprekonala pubertu kvôli tomu, že je dlhodobo podvýživená, rodinné domáce videá, v ktorých vidíme Lenu Marie ešte v zdravej váhe, či pokus o samovraždu. Vo svojich 11 rokoch dosiahla váhu 26 kilogramov.

V poslednej dobe mi je ako človeku, ktorý sa sám lieči z duševnej poruchy, nesmierne sympatické vidieť a spoznávať osudy ľudí, ktorí sa rozhodli nebyť definovaní svojou chorobou. Napriek ich nespornému a ohromnému ľudskému utrpeniu, sa neustále snažia byť aktívnou súčasťou spoločnosti. Či už je to formou videožurnálov, prednášok, alebo umeleckým sebavyjadrovaním. Tvorba Lene Marie Fossen mi v niečom veľmi pripomenula Francescu Woodman. Aj v jej autoportrétoch je cítiť osobu, ktorá je zmierená so smrťou a ktorá na ňu vyrovnane a odovzdane čaká. Tvorcovia dokumentu Margreth Olin, Espen Wallin a Katja Høgset dávajú vo filme veľký pozor, aby dodržiavali dva striktné naratívy, ktoré film ponúka. Prvým je portrét Lene Marie Fossen ako umelkyne a druhým je portrét Lene Marie Fossen, pacientky trpiacej anorexiou. Ako sama umelkyňa upozornila, jej fotografie nie sú o anorexii, sú o ľudskom utrpení.

Na prvý pohľad sa môže zdať, že Autoportrét je film „pre silné žalúdky“ a pre „otrlých divákov“. Niečo na tom pravdy je, ale skúste pristúpiť k filmu bez predsudkov a vidieť príbeh o hľadaní svetla v tme a o nevzdávaní sa. Lene Marie sa premiéry dokumentu nedožila, zomrela na zlyhanie srdca ako následok dlhodobého podvýživenia. Príbeh. To je základ pre každé umelecké dielo, či už je také, alebo také, či už ide o hraný film, alebo dokument. Tento príbeh pripomína, že všetci žijeme na tejto planéte na prenájom a musíme sa postarať o to, aby každý deň stál za to.

Dobrú noc Lene Marie, šťastnú cestu.

Film Autoportrét môžete vidieť od 8. NOV 12:00 do 9. NOV 12:00 v rámci 21. medzinárodného festivalu dokumentárnych filmov Jeden svet online.