Krava (Cow)
r. Andrea Arnold, Veľká Británia, 2021, 93 min.
Slobodné matky a deti v ťažkostiach, chaotický život, sexuálne zneužívanie. Filmy Andrey Arnold zobrazujú brutálny svet žien, ktoré síce žijú na okraji a v neľahkých podmienkach, ale sú silné, divoké a pripravené čeliť tomu najhoršiemu. Dokumentárna prvotina Krava spadá do arnoldovského vzorca. Hlavná hrdinka Luma je slobodná matka, vykorisťovaná, znásilňovaná, neustále tehotná, odlúčená od svojich detí a dojená za každú cenu.
Andrea Arnold sa narodila do robotníckej rodiny v Dartforde. Začiatkom 90. rokov sa rozhodla venovať písaniu a réžii, presťahovala sa do Los Angeles, kde študovala na Americkom filmovom inštitúte. Režírovala krátke filmy ako Milk (1998), Dog (1998) a oscarový krátky hraný film Wasp (2003), v ktorom sa slobodná matka štyroch detí prvýkrát po rokoch vydáva na rande. Predstiera, že sa stará o deti svojej kamarátky, aby mala u partnera šancu. Nechá ich hrať sa pred vidieckou krčmou. Film Wasp, ktorý vychádza z režisérkinej vlastnej skúsenosti, je aktuálne spolu s Milk a Dog dostupný na platforme MUBI. Celovečerné filmy Red Road (2006), Fish Tank (2009) či American Honey (2015) boli pozitívne prijaté kritickou obcou. Za všetky získala režisérka cenu poroty v Cannes. Aktívna je i v americkej televíznej tvorbe, adaptovala známu knihu I Love Dick (2016) autorky Chris Kraus a režírovala druhú sériu populárnej HBO produkcie Big Little Lies (2019). Arnoldovej naturalistické rozprávanie je zriedka lineárne, eliptický naratív poskytuje priestor na divácku interpretáciu. Odklon k dokumentu, ktorý v hranej tvorbe naznačovala, je prirodzený a autorkin rukopis sa nikam nestráca.
Prvý dokumentárny film Andrey Arnold sa podobne ako niekoľko jej hraných filmov zaoberá narušenými väzbami medzi matkou a dcérou. Film exponuje pôrodom, cudzie ľudské ruky ťahajú lanom zviazané nohy teliatka. Čerstvá matka Luma olizuje plodovú vodu z teľaťa, ktoré jej následne odoberú farmári. Luma frustrovane kráča naspäť do kolektívu kráv, placenta z nej visí ako druhý chvost. Arnold Kravu síce neantropomorfizuje, ale umožňuje nám vidieť svet z jej perspektívy. Na Lumu sa jednoducho nedá pozerať bez toho, aby sme si nepredstavovali, čo sa odohráva v jej hlave. Sme svedkami nielen materského puta, spolu s Lumou sledujeme nočnú oblohu, ohňostroj počas aranžovaného množenia sa/znásilnenia a počujeme/cítime jej samotu, hnev či volanie o pomoc. Tam, kde mal Balthazar od Roberta Bressona ako soundtrack k utrpeniu Schuberta, sú jediným zvukovým sprievodom Lumy popové piesne a rádio BBC 1 ozývajúce sa kravínom. Dojené kravy počúvajú skladby od ženských interpretiek ako Billie Eilish, Angel Olsen či Kelsey Lu. Ako Luma vo filme starne a je oddelená od viacerých mláďat, zdá sa, že sa aj čoraz viac hnevá. Arnold je presvedčená, že Luma pociťovala súcit s ostatnými gravidnými kravami, uvedomovala si, čo nasleduje a obzvlášť sa rozzúrila, keď videla, že farmár odoberá teľa inej krave.
„Chcela som ukázať neľudské vedomie. Zaujalo ma, či budeme môcť vidieť jej vedomie, ak budeme Lumu sledovať dostatočne dlho,” hovorí Andrea Arnold v MUBI podcaste.
Hoci v predchádzajúcej tvorbe Andrey Arnold zvieratá nepredstavujú jadro rozprávania, sú dôležité. V snímke Red Road Jackie, ktorá pracuje ako operátorka bezpečnostnej kamery, už v expozícii filmu pozoruje interakcie psov a psičkárov a stretá túlavé zvieratá, ktoré naznačujú odhalenie násilníka. Vo Fish Tank trpí Mia nemalým množstvom tráum, no rozplače sa, až keď sa dozvie, že bol utratený kôň jej kamarátky. Osa, ktorá neprestajne lieta proti sklu, je analógiou k uväzneniu protagonistky (ktoré je aj v názve samotného filmu). Vo filme Dog sa dospievajúce dievča chystá na stretnutie s priateľom. Na opustenom mieste majú sex/je sexuálne zneužitá. Zatúlaný pes odhalí skutočnú povahu jej priateľa. Hoci sa jej podarí ujsť, doma čelí násilnej matke. V obrane sa na ňu rozbreše. A korytnačku z American Honey si pamätá hádam každý. Dievčatá a ženy sú vo filmoch Andrey Arnold k zvieratám láskavé, chcú im pomôcť a poskytnúť slobodu, samy o ňu totiž bojujú.
Režisérka spolu s kameramankou Magdou Kowalczyk zachytávajú život dojníc na úrovni kravských očí, sú natlačené na ťažkých vemenách, keď sa stádo hrnie do dojární, naháňajú sa spolu kravami na paši, neboja sa intimity ani kopancov rozzúrenej Lumy. V posledných rokoch sa objavilo pomerne veľa filmov o živote hospodárskych zvierat, žiaden z nich však nebol taký komplexný ako portrét Lumy. Krava nie je preestetizovaná ako napríklad Gunda (2020) – hoci Viktor Kossakovsky zobrazoval zvieratá ako samostatné bytosti, snímka disociovala diváka od reality. Naopak, Arnold k Lume pristupuje s úprimnosťou, ktorá je neúprosná, ale úctivá. Ako hovorí režisérka, film je snahou uvažovať o kravách. Je to tichý portrét života v zajatí, ktorý je radikálny vo svojej jednoduchosti, pretože vyzýva divákov, aby uznali pocity bytosti, ktorú (ne)vedome exploatujeme. Režisérka jasne registruje pohyb svojej hrdinky a zaznamenáva falošnú dilemu kapitalistického poľnohospodárskeho priemyslu. Aj vďaka tomu, že je film bez narácie – len zriedkakedy počujeme farmárov niečo hovoriť —, predstavuje Krava priestor svedomia. Hoci Arnold nekritizuje systém priamo a ani neviní jednotlivca (zámerne zvolila rodinnú farmu, kde by mali mať kravy teoreticky lepšie podmienky), vyzýva diváka k stanovisku: Prestaňme hospodárske zvieratá označovať za komodity.