Krajina podľa Jana Jedličku
Andrea Bandiková 6/8/2021

Režisér Petr Záruba sa vo svojom celovečernom dokumentárnom debute Jan Jedlička: Stopy krajiny (2020) vybral za československým umelcom do Talianska. Jedlička krátko po sovietskej okupácii emigroval do Švajčiarska, nový domov však našiel počas výletov v Toskánsku.

Vo filme pozorujeme Jedličku pri výrobe farieb, materiál na ne hľadá vo svojom okolí. V priebehu rokov sa mu podarilo zostaviť kolekciu stoviek rôznych odtieňov. V exile nevymenil len paletu, ale i postupy. Zdá sa, že zvnútornenie cudziny sa v jeho prípade udialo prirodzene. Nachádzanie domova cez poznávanie postupov vyplývajúcich z nových podnetov a inšpirácií. Jedlička si cudziu krajinu osvojil. Našiel zmysel v jej archivovaní, v zaznamenávaní jej premien. Kľúčom od domova akoby sa stala pomalosť a sústredenosť zmyslov. Krajina reprezentuje miesto na život, ale i nekonečný zdroj prostriedkov na naplnenie potrieb vnútorných i hmotných.

Záujem Petra Zárubu o osobnosti umeleckej scény sa prejavil už v jeho predchádzajúcej tvorbe. Pre dok.revue spomína, ako sa snažil nájsť správne tempo filmu: „Na začátku střihu nás vedla netrpělivost – skákali jsme z místa na místo, střídali jsme různé techniky a vznikal pro diváka nečitelný chaos. Teprve časem jsme pochopili, že se při střihu musíme naladit na Jedličkovo tempo, na jeho rytmus a respektovat geografické zakotvení. Tak jako Jedlička pomalu hledá nové podněty, tak i my jsme potřebovali dostatek času ve střižně pro dokončení našeho filmu.“

Zárubov nakrútený materiál bol bohatší na témy i postavy. Cesta minimalizmu zvýrazňuje jednoduchosť umelcovho života a silu miesta, genia loci močarísk v oblasti Maremma. Keď film dopozerám, pýtam sa sama seba, či takýto pohľad nie je príliš romantizujúci a zredukovaný. Jan Jedlička je svojej práci celkom odovzdaný. Vzťahy s inými ľuďmi akoby tiež potrebovali kontakt s jemu známym médiom. Je to portrét s pevne zvoleným uhlom pohľadu, no možno práve vďaka úzkosti výrezu získava hĺbku.

Jedlička po emigrácii opustil známe témy a prevzal nové. V súčasnosti sa však jeho dlhoročný zdroj inšpirácie stáva neprístupným, do močarísk je obmedzený vstup. Pripravovaná súborná výstava v Prahe mu prináša nové podnety i rozhodnutie presťahovať sa do rodného mesta. Nové témy hľadá tentoraz s použitím postupov dovezených z Toskánska. Portrét umelca je trefne sústredený do otázky vnuka: „A kdo ti to káže dělat?“

Film môžete vidieť online na dafilms.com.

Zdroje:
https://www.dokrevue.cz/tp-clanky/stopy-jedlickovy-krajiny