Z CYKLU WE LOVE 90’S
Ahojte, milí deväťdesiatkári. Po čase sa vám opäť ozývame s novým pásmom o žánrových filmoch záverečnej dekády minulého tisícročia. Po trileroch, science fiction klasikách a guilty pleasures to bude nasledujúcich desiať mesiacov téma hororová. Myslíme si, že ide o logický krok, mnohokrát sa stávalo, že sa tieto žánre navzájom v jednom diele prekrývali a my sme úmyselne vynechávali tie s fantastickými prvkami. Tentoraz je to však inak, horor je žáner primárne upriamený na tieto nadprirodzené prvky, samozrejme s výnimkou subžánrov ako slasher, splatter alebo giallo. Začíname rokom 1990. Výber je skutočne obrovský, až má človek chuť písať nasledujúce mesiace len o dielach z prvého roka, v ktorom sme si v našej krajine naplno užívali demokraciu. Počítajte s nami: Arachnofóbia (Arachnophobia, r. Frank Marshall) – nočná mora autora textu, Odpútaný Frankenstein (Frankenstein Unbound, r. Roger Corman) – jediná filmová úloha Michaela Hutchencea, Gremlins 2 (r. Joe Dante), Plod noci (Nightbreed, r. Clive Barker), Chvenie (Tremors, r. Ron Underwood) s mladým Kevinom Baconom, Nevesta Re-animátora (Bride of Re-Animator, r. Brian Yuzna) alebo nová verzia Noci oživených mŕtvol (Night of the Living Dead, r. Tom Savini). A mnoho ďalších klasík, aj zabudnutých kúskov. Skrátka, začalo sa tam, kde sa skončili na žáner veľmi plodné osemdesiate roky. My vyberáme jedno neprávom trochu opomínané artovejšie ladené dielo Jakubov rebrík, hviezdne obsadenú klasiku Hráči so smrťou a napokon obrovský bizár a úžasné guilty pleasure Frankensteinka.
Nr. 1.1: Jakubov rebrík (Jacob’s Ladder, r. Adrian Lyne, USA, 1990)
Scenár Brucea Joela Rubina sa potuloval po Hollywoode nejaký ten rok, ale pre štúdiových mogulov išlo o príliš komplikovanú látku, inými slovami, nemali mozgovú kapacitu nato, aby komplikovaný dej tohto mysteriózneho príbehu pochopili. Našťastie sa koncom dekády niečo zlomilo a Jakubov rebrík sa dostal do výroby. Vznikol tak dosť možno prvý tzv. puzzle film, čo znamená film, ktorý pre plné pochopenie a pre zloženie všetkých dielikov na to správne miesto v mozaike potrebujete vidieť viackrát. Niežeby ste nepochopili jasnú pointu, ale je tu toho skrátka oveľa viac. Príbeh sa okrem iného točí okolo halucinogénnych látok využívaných počas verejnosťou „obľúbenej“ vojny vo Vietname. Napriek tomu tu žiadnych hipíkov nenájdete, len niekoľko prízrakov (ako) z nočných mor. Okrem hviezdneho Tima Robbinsa v hlavnej úlohe bývalého vojaka sa tu objavil aj neuveriteľný „ksicht Pruitt“ Taylor Vince, ústredný mešuge z ultimátneho mindfucku Identita (Identity, r. James Mangold, 2003).
Nr. 1.2: Hráči so smrťou (Flatliners, r. Joel Schumacher, USA, 1990)
Jeden z najzásadnejších hororov našej mladosti (tridsiatnici a štyridsiatnici vedia) nás zavedie medzi partičku študentov medicíny, ktorých už nebaví donekonečna pitvať mŕtvoly, a tak sa po nociach rozhodnú experimentovať s klinickou smrťou. Ak vám to niečo hovorí a tento film napriek tomu nepoznáte, tak ste asi jeden z nešťastníkov, ktorí videli úbohú novú verziu z roku 2017. Na tú rýchlo zabudnite, Hráči so smrťou ročník 1990 je to pravé orechové… a hororové peklíčko. Na pokraji smrti. a dokonca aj za ňou, sa ocitajú Kiefer Sutherland, Julia Roberts, Kevin Bacon, William Baldwin alebo Oliver Platt. Film obsahuje dokonalú gotickú atmosféru, skvelé nervy drásajúce sekvencie, či už ide o samotné stavy klinickej smrti alebo reálnu hrozbu v každodennom živote študentov, a nejaké to múdro na záver. Snímka sa stala pomerne obľúbenou u dramaturgov v našich televíziách, takže na ňu skôr či neskôr v bedni natrafíte. Počiatkom deväťdesiatok išlo pre nás v prípade ďalšej televíznej reprízy o veľkú udalosť.
Nr. 1.3: Frankensteinka (Frankenhooker, r. Frank Henenlotter, USA, 1990)
Frankensteinka kultového brakového režiséra Franka Henenlottera patrí do kategórie diel „pokiaľ neuvidíš, neuveríš“. Podobne to bolo aj so mnou, uveril som, až keď som uvidel, a dokonca ani potom som ešte istý čas neveril. Jeffrey Franken príde nešťastnou náhodou o svoju životnú lásku, ale rozhodne sa ju vrátiť do života. Už úvodná scéna nešťastia spôsobeného hrou so sekačkou na trávu patrí do zlatého fondu guilty pleasure gore scén. No to je iba začiatok, krátko po tom sa rozpúta skutočné céčkovo-déčkové peklo, aké hádam nemá ani v brakovej tvorbe obdoby. Ale pozor, Henenlotter asi dobre vedel, čo robí, jeho Frankensteinka ponúka aj niečo ako myšlienku vyjadrenú formou metafory a ide o pomerne smutný film na tému zneužívania ženského tela. Pozri originálny názov filmu. Tu prichádza v rámci hodnotenia do úvahy iba udelenie odpadu alebo plného počtu sekačiek na trávu.
