Ja, Ennio Morricone, som mŕtvy
Tomáš Procházka 13/7/2020

Oznamujem to týmto spôsobom mojim priateľom, čo stáli po mojom boku, aj tým, ktorí nemali tú priležitosť. Lúčim sa s vami s vďakou a láskou.

Eva Jiřičná hovorila na jednej zo svojich prednášok o architektúre ako o snahe človeka priblížiť sa Bohu. Napriek tomu, že som agnostik, tento koncept ma nesmierne dojímal a myslím, že každý druh umenia slúži tomuto vyššiemu cieľu. Priblížiť sa k hviezdam, k vyššej sile? Čo je toho väčším dôkazom ako hudba? Všetci poznáme ten pocit, zimomriavky, ktoré prichádzajú, keď cítime, že melódia, skladba alebo pieseň mieri presne na tie miesta, kam má a cítime, ako nás skladateľ nesie do svojho sveta alebo sveta príbehu, ktorý skrz svoju hudbu rozpráva. Skutoční géniovia vás však berú nielen do svojho sveta, ale aj ďaleko zaň a ešte ďalej. Mozart, Beethoven a aj nedávno zosnulý génius filmovej hudby, človek, čo pomáhal definovať žáner westernu. Ennio Morricone.

Na moment, keď som prvýkrát počul jeho hudbu, nezabudnem do konca života. Bola nedeľa popoludní a ja som s mojím otcom pozeral Leoneho kultové dielo Vtedy na Západe. Ako cinefil som mal zvláštne, dnes už nepochopiteľné predsudky. Tento film bol iný vo všetkom, čo som o westerne vedel. Sergio Leone nerežíroval mizanscény, ani obrazy, on svojho diváka doslova teleportoval do reality divokého západu. Jedna scéna, ktorú som si po správe o maestrovej smrti musel znovu pozrieť, je finálny duel Muža s harmonikou a Franka. Dvaja nepriatelia, čo sa k sebe približujú paralelne s uzavretím kruhu Harmonikovej pomsty, a my pochopíme, že Frank bol ten muž, ktorý zabil jeho brata. Morricone počas celého trvania scény prebral velenie po Leonem a vytvoril vlastnú scénu. Štvordimenzionálny divácky zážitok, v ktorom cítime piesok púšte, počujeme tlkot srdca oboch mužov a na malú chvíľu, tú magickú filmovú chvíľu, prestávame existovať v našej realite. To dokázala Morriconeho hudba. To dokáže sila skutočného génia.

Jeho majstrovstvo však ďaleko presahovalo žáner westernu. Morriconeho muzikálna všestrannosť zahŕňala horory, historické filmy, komédie… Za všetky spomeňme ústredný motív hororu Vec Johna Carpentera, Malenu Giuseppe Tornatora alebo tragický náboženský epos Misia Rolanda Joffé. V každom z filmov vytvoril nezabudnuteľné motívy, ku ktorým sa budú desaťročia filmoví tvorcovia a fanúšikovia vracať.

Ennio Morricone opúšťa tento vesmír v úctyhodných 91 rokoch po nádhernej kariére a s úžasným odkazom pokorného umelca, ktorý miloval svoju prácu. Nám preto neostáva nič iné ako odkázať: Dobrú noc, maestro, a šťastnú cestu.