INÉ VÍZIE SK na 8. Zimnom filmovom festivale 4 živly
Petra Sedláková 21/2/2019

Čochvíľa nás privíta ôsma zimná edícia filmového festivalu 4 živly (22.-24. februára 2019), ktorej súčasťou bude už tradične aj súťažná prehliadka pohyblivých obrazov Iné vízie SK. Hoci sa bude tentoraz Banskou Štiavnicou tiahnuť téma NULA, náš projekt rozhodne od nuly nezačína a slovenskú umeleckú scénu sleduje v spolupráci s olomouckou kultúrnou platformou PAF už tretí rok. Jedinečné diela s nádychom experimentu, animácie, performance či video artu vyberá každoročne prizvaný kurátor podľa vlastnej vízie. Za aktuálnou zostavou piatich videí stojí vizuálny umelec, výtvarník a hudobník András Cséfalvay, fascinovaný spôsobom pozerania na svet, ktorý nie je ani mechanickou kamerou, ani subjektívnym ľudským pohľadom. Kino Akademik tento pohľad divákom priblíži v sobotu 23. februára o 16:30 hod. Chýbať nebude ani kurátorský úvod a vyhlásenie víťaza súťaže. Rozhodovať bude porota v zložení: režisér a producent Tomáš Krupa, animátor a výtvarník Andrej Kolenčík (Admirál), a kulturologička Miriam Lenčová.

Iné vízie SK 2018:

Pandy cartoon (r. Vladimír Havrilla, SK, 2018, 4 min)

Štetec, tuš, papier, Pollock, dripping.

Sen (r. Martina Štammová, SK, 2018, 4 min)

Matthewovi sa snívajú záhadné sny o krásnom lese. Keď sa zobúdza, nerozumie tomu, pretože v tej dobe už príroda nie je. Cestou do školy rozmýšla o tom, že by prírodu naozaj išiel hľadať. Nastáva vnútorný spor, či ísť alebo nie, pretože nemôže porušiť pravidlá a musí dodržiavať školskú dochádzku, no rozhodne sa ísť. Prechádza dlhé míle, niekoľkokrát sa stratí, no nakoniec sa dostáva k cieľu. Obzrie sa po svojej pravej ruke a zbadá les, ktorý je úplne mŕtvy, kvetiny sú vysušené, stromy polámané. Sklamaný sa vracia domov.

Aula: Areál univerzálnej latencie (r. Michal Žilinský, SK, 2018, 22 min)

Areál univerzálnej latencie (Aula) je súčasťou veľkého, na seba nadväzujúceho systému špecifických miest, zakorenených v historickej realite prostredia lokalizovaného na severozápadnom Slovensku. Dominantou Auly je stavba – Dom, určitý druh rodinného pamätníka autora, kedysi romantizujúce miesto, teraz miazmou presiaknutá opustená ruina obklopená hnijúcim jablkovým sadom. Vonkajšie ľudské alebo prírodné nekoordinované zásahy Aulu organicky premieňajú a neustále aktualizujú. Aula tak funguje vo svojej zvláštnej, „post-human“, latentne apokalyptickej biosfére. Realita procesov zrodu a rozkladu, neustále v Aule prebiehajúcich, znamená utópiu. Nejde o utópiu v zmysle nemožnej budúcnosti, ale o utópiu ako súčasnosť, v ktorej žijeme.

Model Situations I.-XIII. The Art of Documentation (r. Katarína Karafová, Michal Huštaty, SK, 2018, 14 min)

Performance je umením dokumentácie.

Bolo by mylné domnievať sa, že performance začína a končí autentickou skúsenosťou. Performance je proces prebiehajúci medzi živou udalosťou, jej medializáciou a spätnou reflexiou. Originál performance teda nie je definitívnym produktom, je nahradený svojou reprezentáciou. Reflexia performance zároveň vo väčšine prípadov nenastáva na základe živej udalosti, ale až na základe jej archívnych pozostatkov, ktoré podnecujú proces interpretácie a rekonštrukcie.

Na tento proces upozorňujeme trinástimi modelovými situáciami. Vychádzame taktiež zo skutočnosti, že fotografické zachytenie performance nie je výhradne len reprezentáciou originálnej udalosti. Fotografia performance modeluje. Nie je ju tak možné vnímať iba ako sekundárnu reprezentáciu originálnej udalosti, ale ako performance ako takú. V tomto prípade sa použité fotografie stávajú performatívnym zdrojom poznania, na základe ktorých vzniká performatívna interpretácia ako originálna reprezentácia toho čo už neexistuje.

Performance je umením dokumentácie.

Moje nanostroje alebo tajné pravidlá o povahe súkromných úvah (r. Pavlína Fichta Čierna, SK, 2017, 8 min)

Video voľne nadväzuje na aktuálne výskumy a posúva hranice ovládateľnosti a účinnosti pomyselných strojov v súčinnosti so „správne nastaveným“ či „správne používaným“ telom, v kontexte postmoderných úvah o funkčnosti, estetike a inakosti tiel. Vychádzajúc z faktu, že v niektorých teoretických prácach tretej vlny feminizmu (kyberfeminizmu) sú atribúty kyborga chápané ako špecificky ženské, komunikácia ako princíp sa tu posúva do intímneho priestoru tela.


Projekt INÉ VÍZIE SK podporili:

        

Vladimír Havrilla: Pandy cartoon
Martina Štammová: Sen
Michal Žilinský: Aula: Areál univerzálnej latencie
Katarína Karafová, Michal Huštaty: Model Situations I. - XIII. The Art of Documentation
Pavlína Fichta Čierna: Moje nanostroje alebo tajné pravidlá o povahe súkromných úvah