Hviezdny Timecopov akumulátor
Erik Binder 18/7/2020

Z CYKLU WE LOVE 90’S

Ročník 1994 nebol, eufemisticky napísané a povedané, príliš silný na kvalitné scifíčka, a tak tu máme jedno čisté guilty pleasure, jedno polovičné a jeden kvázi umelecký český experiment. Pokiaľ ale máte neodolateľnú potrebu napozerať si všetko zo sci-fi, čo bolo v tomto natočené, nevynecháte ani Emanuelu vo vesmíre 3 (Emmanuelle 3: A Lesson In Love, r. David Cove) japonský mišmaš Street Fighter II (r. Gisaburó Sugii) a ani ten známejší Street Fighter: Posledný boj (Street Fighter, r. Steven E. de Souza), tentoraz so Žánom Klódom v hlavnej úlohe. So JCVD ale touto pripomienkou nekončíme, na pole „sebavedomej komplikovanej science fiction“ sa vydal v diele Timecop, a ten sa tak hrdo môže v celosvetovom meradle pýšiť tým, že bude zvečnený na stránke Kinečka vďaka nášmu seriálu. Najväčším veľkofilmom bola v tomto roku jednoznačne Emmerichova Hviezdna brána, až má človek tendenciu v takom slabom ročníku túto snímku považovať za skutočne kvalitné filozofické dielo plné existenciálnych myšlienok. Konečne tu máme ale niečo iné ako z bohatých hollywoodskych či francúzskych spoločností – Akumulátor 1, ktorý klame názvom, pretože Akumulátor 2, 3, 4 alebo 5 nikdy nevznikol. Možno za to môže Ray Liotta utekajúci z Absolomu v snímke s názvom (no schválne hádajte) Útek z Absolomu (No Escape, r. Martin Campbell). Ten sa chcel tiež do našej TOP 3 votrieť, ale stačil len na zemiakovú medailu.

Nr. 5.1: Timecop (r. Peter Hyams, USA, Kanada, Japonsko, 1994)

V roku 1994 si tvorcovia mysleli, že v roku 2004 budeme cestovať v čase ako z Devínskej pod Hlavnú stanicu busom 21, ale maximálne tak len vo filme Timecop Petra Hyamsa. Božský Žán Klód sa tu predstavuje ako agent spoločnosti kontrolujúcej cesty do minulosti, a bol by v tom čert alebo Dolph Lundgren, aby sa časom do minulosti nevydal aj on sám. Istý senátor a budúci kandidát na prezidenta Spojených štátov kedysi kšeftoval s pozemkami a aby bola budúcnosť krajiny neobmedzených možností zachránená, musí sa Max Walker vydať do minulosti a prekaziť tomuto lotrovi jeho nekalé obohacovanie. No dobre, pýtate sa: urobí JCVD rozštep? Nebojte sa, tento trademark sa dostal do scenára aj takejto komplikovanej scifárne, veď inak by snímka zapadla prachom. Predstava z polovice deväťdesiatych rokov o blízkej budúcnosti je smiešna natoľko, že sa z filmu stáva ono nesmrteľné guilty pleasure. Korunu tomu všetkému scenáristickému a dizajnérskemu bordelu okolo dáva ale Jean-Claude Van Damme svojím polodlhým, načesaným a kvalitne vyfúkaným három.

Nr. 5.2: Hviezdna brána (Stargate, r. Roland Emmerich, USA, Francúzsko, 1994)

Ničiteľ Roland začal svoju kariéru vo veľkom svete (rozumej mimo Nemecka, kde artovo založení mudrlanti v štúdiách nerozumeli jeho megalomanským ambíciám) snímkou Hviezdna brána. Zápletka je pomerne jednoduchá, skupina archeológov nájde v púšti akýsi mimozemský artefakt. Po preskúmaní sa zistí, že sa vďaka nemu dá cestovať hneď na opačný koniec vesmíru. No a tam kozmonauti nachádzajú mimozemskú otrokársku spoločnosť trpiacu pod nadvládou boha Ra. Nie, vážne, Emmerich a jeho spoluscenárista Dean Devlin majú skutočne svojský názor na egyptskú mytológiu a pôvod tamojších starovekých pyramíd. Nechýba ani nejaká tá limonáda v podobe lásky k mladej otrokyni a hlavne nasratý Kurt Russell, ktorý to so zbraňou v ruke a depešáckym zostrihom natre každému bohu, čo sa mu postaví do cesty. Prvýkrát videné v kine Tatra v dobe prvého uvedenia, v pätnástich rokoch išlo pre mňa o zásadnú sci-fi záležitosť a nejaké tie „nepatrné“ umelecké rozdiely medzi Hviezdnou bránou a takou 2001: Vesmírnou odyseou (2001: A Space Odyssey, r. Stanley Kubrick, 1968) nehrali žiadnu úlohu.

Nr. 5.3: Akumulátor 1 (r. Jan Svěrák, Česko, 1994)

Projekt typu Akumulátor 1 nemá zrejme v novodobej českej kinematografii obdobu. Netradičné sci-fi Jana Svěráka sa odohráva v Prahe, kde nesmelý tridsiatnik Olda začína trpieť nevysvetliteľnou stratou energie. Môže za to zrejme žiarenie z televíznej obrazovky, a tak bude musieť chlapík zistiť, ako tento nový fenomén poraziť. Divák sa dostane aj do alternatívneho televízneho sveta, kde sa tvorcovia skutočne vybláznili. Akumulátor 1 je zvláštny film, ktorý tak trochu trpí pod váhou vlastných veľkých ambícií, a nedá sa rozhodne povedať, či mal a či dodnes má tendenciu osloviť široké divácke vrstvy. Bohužiaľ som ho v kine svojho času minul, v televízii sa ale môžete opakovane tešiť na jeho reprízy, predovšetkým v českej verejnoprávnej televízii. Pokiaľ ste film nevideli a silou mocou chcete nejaké prirovnanie, tak podobne by asi látka skončila v rukách Davida Cronenberga, len uňho by sme boli svedkami explicitnejších záberov. Vlastne mi tak napadá, či sa tento úchylný Kanaďan Akumulátorom neinšpiroval pri písaní a nakrúcaní mindfucku eXistenZ (1999)…