Hromadná svadba upírov, lupičov tiel a zeleného škriatka
Erik Binder 13/7/2021

Z CYKLU WE LOVE 90’S

Povedzme si to na rovinu. Rok 1993 nepatrí medzi ročníky, v ktorých na svete vznikli výnimočné hororové diela. Uznajte sami, názvy ako Kanibal! Muzikál (Cannibal! The Musical, r. T. Parker) (to je jeden film), Krvavý román (r. J. Brabec), Vortice Mortale (r. R. Deodato), Bloodstone: Subspecies II (r. T. Nicolaou), Brána do pekiel (Witchboard 2: The Devil’s Doorway, r. K. Tenney), Warlock II: Armagedon (Warlock: The Armageddon, r. A. Hickox), Psycho Cop 2 (Psycho Cop Returns, r. A Rifkin) alebo Návrat živej smrti 3 (Return of the Living Dead III, r. B. Yuzna) veľa optimizmu nevzbudzujú. Áno, nájde sa tu aj niečo od Daria Argenta alebo Georgea R. Romera, ale ich legendárne kúsky treba hľadať inde. Napriek tejto skepse je však stále z čoho vyberať, máme tu tak aj priestor na nefalšované guilty pleasures a svojím spôsobom by sme medzi ne mohli zaradiť všetky tri vybrané dielka, ale to závisí už od vkusu jednotlivého diváka. Českí tvorcovia sa snažili zaujať Svadbou upírov, my sme skôr neveriacky krútili hlavami, „arťák“ Abel Ferrara zobral klasickú sci-fi látku a dodal jej moderný háv, pretože zúrila vojna v Perzskom zálive, a začala sa aj ďalšia dlhá hororová séria, tentoraz s legendárnym zeleným írskym škriatkom za účasti mladučkej Jennifer Anistonovej.

Nr. 4.1: Svadba upírov (Svatba upírů, r. Jaroslav Soukup, Česko, 1993)

Začnime netradične u našich západných susedov v roku, keď sa od nás oddelili a asi preto nabrali odvahu nakrúcať diela ako Svadba upírov. Mix komédie a hororu (dobre, skutočne sa pri tom báli asi iba deti pod 10 rokov) bol odvysielaný u nás v televízii na Silvestra 1993, a my sme tak mali možnosť privítať nový rok práve takýmto netradičným WTF spôsobom. Rudolf Hrušínský najmladší ako nejaký anglický syr, pardon, sir, sa počas cesty do Prahy zaľúbi do Ivety Bartošovej a prijme pozvánku na istú nočnú párty na tajomnom zámku. No a hádate správne, ide o večierok upírov. Z českej hereckej smotánky sa tešte ešte na Petra Nárožného, Miroslava Táborského alebo Viktora Preissa. Svadba upírov časom tak zostarla, že na ňu v telke nenarazíte, ale skvele by sa hodila na festival otrlého diváka, tak dávame touto cestou aj podnet pre organizátorov. Na inej akcii asi nenaberiem odvahu si film po takmer troch dekádach znova pozrieť. A dočkáte sa aj zopár krvavých scén, predsa len žáner horor tu nie je uvádzaný len tak pre nič za nič.

Nr. 4.2: Lupiči tiel (Body Snatchers, r. Abel Ferrara, USA, 1993)

Bláznivý americký režisér Abel Ferrara (pozrite si jeho fotá, presne takto má vyzerať kukuč artového filmového tvorcu) v jednom rozhovore vyhlásil, že Body Snatchers bol jeho jediným skutočným mainstreamovým projektom v kariére. No ťažko povedať, čo si tento chlapík predstavuje pod pojmom mainstream, pretože tento remake slávneho remaku ešte slávnejšieho filmu z päťdesiatych rokov by súčasný „popcornový divák“ (dobre, príliš kategorizujeme) vydržal sledovať maximálne štvrť hodinku. A predlohou pre všetky filmy bola ešte kniha Jacka Finneyho, aby sme boli presní. Nie tak sci-fi nerdi, tí si túto podivnosť užijú so všetkým, čo k sci-fi béčku patrí. Ferrara preniesol dej z amerického malomesta na vojenskú základňu, a mimozemskú inváziu v podobe „kradnutia“ tiel členov armády tak môžeme chápať ako metaforu toho, čo sa stane s mysľou vojaka po účasti na krvavých bojoch, v tomto prípade v Kuvajte a Iraku. Ferrara dokonca nezavolal ani žiadnym hollywoodskym hviezdam, zo známych mien prizval iba Foresta Whitakera, ktorý však v tejto dobe skôr len začínal byť medzinárodne známym hercom.

Nr. 4.3: Škriatok (Leprechaun, r. Mark Jones, USA, 1993)

Pre niektorých ľudí predstavuje číre írske zlo síce iba U2, ale väčšina dobre vie, že peklo zo života z tohto ostrova prichádza robiť bezbranným civilistom istý zelený škriatok s veľkým klobúkom menom Leprechaun. Ale ak máte po ruke štvorlístok, mohli by ste jeho vyčíňanie prežiť. Pokiaľ nepoznáte túto filmovú sériu, tak je to tým, že sa začala nie príliš vydareným filmom, ktorý vám práve predstavujeme a neskôr sa už akosi nedokázala poriadne rozbehnúť, aj keď sa nakrúcalo ostošesť. Leprechaun sa odohráva na farme niekde na americkom vidieku, kam prichádza otec v strednom veku s deckami, vrátane namyslenej teenagerky Jennifer Anistonovej. A zhodou okolností vypustia škriatka von z debny v pivnici domu, kam sa nasťahujú. Postavy sa ako v správnom béčku chovajú absolútne dementne, po tom, čo napríklad v pivnici uvidia tarantulu, sa síce zhrozia, ale počas ďalšej stopáže už tohto návštevníka ignorujú. Leprechaun blbne ako po poriadnej dávke LSD, až neveríte vlastným očiam, a Anistonka do toho vrieska tak, aby jej postava pôsobila ešte retardovanejšie. Skrátka, toto čistokrvné guilty pleasure treba vidieť, slová sú zbytočné.