Z CYKLU WE LOVE 90’S
Pri našom výbere toho, čo treba vidieť z trilerovej scény roka 1997, opäť narážame na situáciu, keď vôbec nie je jednoduché vybrať tri filmy, z toho jeden viac-menej guilty pleasure. Mali sme tu super akčňáky Con-Air (r. Simon West) a Tvárou v tvár (Face/Off, r. John Woo), tie si ale necháme na potenciálny rebríček akčných filmov tohto obdobia. Z Lost Highway (r. David Lynch) zrejme dodnes prepína všetkým, čo ho videli, vrátane hercov, tak vám tento bolehlav pripomíname iba takto v skratke. Diablov advokát (The Devil´s Advocate, r. Taylor Hackford) je predsa len až príliš nadprirodzený, Gattaca (r. Andrew Niccol) zas príliš sci-fi. U-Turn (aka Ešte sa môžeš vrátiť, r. Oliver Stone) je skvelým kandidátom do nášho výberu, hod mincou ale nakoniec rozhodol, že prednosť dostáva podceňovaný Únos Jonathana Mostowa. Čierny Peter v podobe guilty pleasure tentoraz ostal v rukách chudákov Richarda Donnera a Mela Gibsona, i keď taký Šakal (The Jackal, r. Michael Caton-Jones) s Richardom Gereom a Bruceom Willisom majú už status jedného z najviac wtf trilerov deväťdesiatok istý. Vyvolávač dažďa (The Rainmaker, r. Francis Ford Coppola) je ďalšia grishamovka a tých sme tu už mali dosť. L. A . – Utajené skutočnosti (L. A. Confidential, r. Curtis Hanson) poznáte všetci naspamäť (ak nie, nie ste normálni a mali by ste sa liečiť), upozornime teda na iné tituly. Hra tak ostáva jedinou pevnou skalou aktuálneho mesačného výberu, Fincher v nej režíroval Douglasa a ten tu dokonca ani nemusí preťahovať ženy, aby bol zaujímavý. To chcelo skutočne režijného majstra.
Nr. 8.1.: Hra (The Game, r. David Fincher, USA, 1997)
Nicolas Van Orton je multimilionár, vlastní luxusné sídlo a stalo sa z neho časom „tak trochu“ hovädo. Jeho brat mu preto prichystá na narodky istý špeciálny darček, mysterióznu hru, ktorá by mohla chlapcovi trochu spestriť nudné večery, nech stále len doma neonanuje. Veci sa ale začnú vymykať spod kontroly a ani brácho v stvárnení Seana Penna ich nedokáže ukočírovať. Hra je opäť jeden z tých trilerov, aké je povinnosťou si pozrieť pri každej jeho televíznej repríze, ako už činím vyše dvadsať rokov. Nejakí snobskí kritici sa síce svojho času odvážili označiť Hru za jedno z tých menej zaujímavých Fincherových diel, išlo ale asi iba o mentálne retardovaných jedincov. Niežeby sme tu nemali nejaké to dejové klišé, ale keď všetko poriadne šľape, nebude vám prekážať ani podprahovo podsúvaná milostná linka. Záver patrí k tým najpamätnejším, aké sa v deväťdesiatkach dali vidieť v kinách. Hlavy sa tu síce nerezali ako v Sedem, ale ostré sklo tu tiež zohralo svoju úlohu.
Nr. 8.2.: Únos (Breakdown, r. Jonathan Mostow, USA, 1997)
Únos je skrátka triler, na aký treba stále upozorňovať, pretože ho pozná až hriešne málo ľudí, a pritom ide o veľmi slušný neo-noir. Kurt Russell tu stvárnil manžela, ktorý prechádza so svojou milovanou ženou v aute cez nejakú americkú riť plnú redneckov a vodičov kamiónov v gýčových šiltovkách a s mulletom na hlave. Jeden z nich odvezie jeho manželku po poruche na ich autíčku pre pomoc do mesta. Lenže tá zrazu zmizne a Kurt musí zapnúť mozog a bude musieť použiť aj hrubú silu. Jonathan Mostow pracuje s napätím až do úplného vyčerpania, divák dlho netuší, ako sa veci majú a aj keď vyloží karty na stôl, ani vo finále vás nenechá vydýchnuť. Mostow je asi špecialista na kvalitné snímky, ktoré ľudia nedokážu doceniť, jeho Terminátor 3 (Terminator 3: Rise of the Machines, 2003) totiž ponúkol veľmi zaujímavú alternatívu známych udalostí a je škoda, že ďalšie zbytočné časti série jeho temný záver úplne ignorujú.
Nr. 8.3.: Sprisahanie (Conspiracy Theory, r. Richard Donner, USA, 1997)
A napokon nešťastná trojka Richard Donner, Mel Gibson a Julia Roberts v trileri, v ktorom sa dodnes ani divá sviňa nevyzná, a tak mu pripadol u mnohých spočiatku natešených divákov prívlastok guilty pleasure. Ono totiž sledovať Williama Wallacea a Pretty Woman, ako pred kamerou extrémne prehrávajú a snažia sa, akoby šlo o nového Občana Kanea, je skutočne zábavné. Do konšpirácií sa zapletie aj Patrick Stewart so svojou naleštenou plešinou a vyhúkaným ksichtom, ale ani potom nedostanú udalosti pochopiteľnú logiku. Taxikárovi brázdiacemu New York Jerrymu Fletcherovi totiž pripadá všetko ako konšpirácia a zverí sa so svojimi haluzami právničke na ministerstve spravodlivosti. No a ono sa ukáže, že v niečom by mohol mať dokonca pravdu!!! Kukať sa na to pri televíznych reprízach určite dá, ale prečo to preboha trvá 135 minút??? Pre priaznivcov súčasných konšpiračných teórií je tento titul, pochopiteľne, povinná jazda.
