Z CYKLU WE LOVE 90’S
Tentoraz to možno vyzerá, že názov článku je zároveň aj názvom jedného z hororov vo výbere, avšak opäť ide o slovnú hračku a v tomto desivom názve sa skrývajú tri hrôzostrašné príbehy nakrútené v roku 1995. Popravde, tento ročník nášmu obľúbenému žánru celosvetovo príliš neprial, a tak aj náš výber vyzerá tak trochu ako z núdze cnosť. Ale pozor, milovníci guilty pleasures by napozerávaním béčiek a céčiek z polovice deväťdesiatok mohli stráviť celý rok, od blížiaceho sa Halloweenu až po ten ďalší. Stačí spomenúť zopár názvov, a sme doma. Napríklad Lord of Illusions Clivea Barkera bol solídnym žánrovým filmom, ale opäť vzniklo množstvo v podstate zbytočných pokračovaní ako Candyman 2, Leprechaun 3, Halloween: The Curse of Michael Myers alebo Children of the Corn 3: Urban Harvest. No a ďalej sme tu mali dnes už zabudnuté počiny ako The Prophecy, Tales from the Hood, Night of the Scarecrow, Alien Terminator, The Outpost, Rumpelstiltskin či Necrophobia. Nepochybujeme, že mnohí pamätníci si medzi nimi nachádzajú svojich obľúbencov z VHS večerov alebo ponocovania pred polnočným programom Novy či VTV. My sme pre vás tentoraz vybrali pomerne málo známe snímky, i keď ide buď o ďalší film Johna Carpentera, adaptáciu poviedky Philipa K. Dicka alebo o šesťnásobného držiteľa španielskej filmovej ceny Goya.
Mestečko prekliatych (Village of the Damned, USA, r. John Carpenter, 1995)
John Carpenter sa pustil do adaptácie predlohy z pera spisovateľa Johna Dunhama a nedopadlo to až tak slávne ako vynikajúca britská verzia v šesťdesiatych rokoch. Lenže Carpenter je Carpenter, a ak nakrúca film o meste, kde sa v jeden deň narodí niekoľko detí a pomaly zisťujeme, že majú nadprirodzené schopnosti, tak napĺňa očakávania svojho autorského mena. Kultový režisér obsadil do hlavných úloh „Supermana“ Christophera Reevea, Kirstie Alley slávnu zo série Pozri, kto to hovorí alebo Lindu Kozlowski zo série o Krokodílovi Dundeem. No a čo by to bol za kultový sci-fi horor, keby v ňom nemal nejakú menšiu rolu aj stále hereckú prácu zháňajúci Mark Hammill alias Luke Skywalker a vtedy ešte hororový špecialista Peter Jackson. Mestečko prekliatych poteší atmosférou amerického malomesta postupne prechádzajúcou do hustej paranoje, pretože platí pravidlo, kde sú malé deti, tam sú vždy aj mŕtvoly… aspoň teda v niektorých hororoch.
Screamers – Hlasy z podzemia (Screamers, Kanada, USA, Japonsko, r. Christian Duguay, 1995)
Predstavte si to nadšenie, keď si prečítate zbierku poviedok od Philipa K. Dicka a následne zistíte, že jedna z nich bola kedysi aj sfilmovaná, a vy na toto DVD natrafíte v jednej trafike v Starom Meste. Potom sa už len nestačíte čudovať, čo sa pred vašimi očami začne odohrávať. Iste, potešiť adaptáciou aj čitateľa predlohy patrí medzi najťažšie oriešky všetkých filmových adaptátorov, Christian Duguay však akosi pochopil, že vzhľadom na rozpočet ide skrátka točiť „iba“ čistokrvné hororové béčko. V každom prípade má príbeh z planéty Sirius 6 odohrávajúci sa v roku 2078 aj v takomto lacnom šate neopakovateľné čaro. Na planéte dlhé roky prebieha vojna a riešením by mohla byť nová superzbraň. Odporúčame vám filmový maratón Screamers a Minority Report či Blade Runner, aby ste si mohli porovnať, akými všemožnými spôsobmi sa dá pristúpiť k látke tohto slávneho spisovateľa science fiction. Film sa nám minulý rok nedostal do výberu sci-fi, a tak sme radi, že ho máme priestor predstaviť ako guilty pleasure v rámci hororovej sekcie.
Deň šelmy (El día de la bestia, Španielsko, r. Álex de la Iglesia, 1995)
Nedávno mi jeden kamarát spomínal, že videl dokonalý španielsky komediálny horor, navyše ovenčený hneď šiestimi cenami Goya. No nechoďte do toho. Ale pozor, skutočne treba vopred vedieť, čo si púšťate, i keď nejakým zrozumiteľným spôsobom sa to slovami opísať nedá. Ale pokúsme sa o to: Kňaz bez viery, predajca death metalových cédečiek, televízny moderátor a zároveň aj podvodný šarlatán zistia, že na Silvestra sa dostaví do Španielska osláviť Nový rok samotný Satan a oni sa mu v tom pokúsia zabrániť. K slovu sa dostanú aj všemožné rituály a možno príde aj kozol. V Španielsku možno chápu celý tento nonsens ako prípadnú metaforu miestnych politikov, my, stredoeurópski laici, sa môžeme len dať unášať niečím, na čo by v našich končinách nikto nenašiel odvahu (ale ani by na to nedostal peniaze).
