Effacer l’historique / Delete History
r. Benoît Delépine, Gustave Kervern, Francúzsko / Belgicko, 2020, 110 min

Ak ste niekedy boli naštvaní, lebo vás webová stránka žiadala označiť štvorčeky so semaforom, aby ste dokázali, že nie ste robot, alebo ste sa pokúšali zapamätať si všetky prístupové heslá na internete, tak potom film Delete History môže byť pre vás tou nevyhnutnou dávkou satiry. Rovnako ako priečinok s nevyžiadanou poštou v gmaili je aj tento film plný pozorovaní o tom, ako nám smartfóny, sociálne siete a digitálne inovácie komplikujú život. A pritom sľubujú, že nám ho zjednodušia.

Film sa zameriava na troch protagonistov zo strednej vrstvy žijúcich na anonymnom predmestí Francúzska. Všetci traja riešia svoje problémy s modernými technológiami. Marie (Blanche Gardin) je nešťastnica, ktorá nezarobila ani cent za virálne video s mačkami so 700 miliónmi vzhliadnutí. Opustil ju manžel so synom, jej najväčším problémom je rozpadávajúca sa posteľ a študent, ktorý ju vydiera. Ak mu nezaplatí desaťtisíc eur, zverejní ich spoločné porno video a jej syn uvidí, akú má matku. Vyznieva to o to absurdnejšie, že si nepamätá, že by niečo také natočila. Jej sused, osamelý vdovec Bertrand (Denis Podalydès) sa topí v dlhoch, jeho dcéra je obeťou kyberšikany a tento problém sa snaží vyriešiť písaním listov pre Facebook. Svoju osamelosť rieši telefonátmi s predavačkou Mirandou. Trojicu dopĺňa Christine (Corinne Masiero), tej sa rozpadlo manželstvo pre závislosť na seriáloch, prevádzkuje VIP verziu služby Uber, ale od zákazníkov dostáva ako ohodnotenie len jednu hviezdičku.

Aj keď protagonisti majú tú česť vlastniť škaredé domy, telefóny, autá či počítače, ako otroci konzumnej spoločnosti sa prepadávajú čoraz nižšie, ich životy sa komplikujú na úkor toho jedného percenta bohatých, ktorí bohatnú ešte viac. Film, ktorý mi pripomína zmes Kena Loacha a Ulricha Seidla, sa od začiatku vyhradzuje ako paródia na nespokojnú francúzsku robotnícku triedu. Christine má v priehradke auta žltú vestu, čo je znakom jej stotožnenia s nedávnymi protestami v krajine. Režiséri Gustave Kervern a Benoît Delépine nám ponúkajú svoju úvahu o konzumizme, vo väčšine zotročujúcom, ale nie cez depresívny film o svete, ktorý žijeme, ale cez frašku.

Prvých šesťdesiat minút sa hrdinovia všemožne snažia vyrovnať s absurditami technologického sveta, byrokracie a vlastnej hlúposti. Spojení spoločným zúfalstvom kontaktujú hackera, ktorý si hovorí „Boh“, a berú situáciu do vlastných rúk. Marie letí do Silicon Valley, kde preniká do dátového centra, aby raz a navždy zmizlo inkriminované porno video. Nič nevybaví a ešte viac si skomplikuje život. Minulosť nevymažeš. Bertrand nasleduje svoje srdce, letí do Mauritánie za predavačkou Mirandou, z ktorej sa vykľuje umelá inteligencia. Christine zmasakruje motorovou pílou kanceláriu spoločnosti, ktorá ju zamestnáva. Takto uvoľniť svoju frustráciu je na nezaplatenie. A potrebné hviezdičky si zaplatí. Niekde v Indii jej ich naklikajú.

Rovnako ako napríklad vo filme Na mamuta! so Gérardom Depardieu, aj tu režiséri spájajú sériu krátkych scénok podobných skeču do absurdných situácií, a tie vytvárajú film (Marie ohromí, keď vidí tínedžera s knihou, ten číta „Ako si zvoliť správny mobilný telefón“, jej naivita, keď sa pýta, aké sú otváracie hodiny na youporn, alebo zrušené doručovanie pošty a listy si treba vyzdvihnúť na 30-kilometrov vzdialenej pošte, a pritom pošta je aj vo vedľajšom meste). Aj keď film skáče od jednej postavy k druhej, rieši niekoľko problémov, prináša veľký odkaz s drzosťou a provokáciou: Našu bezmocnosť spôsobuje triviálnosť súčasnej spoločnosti, potreba konzumovať a vlastniť. Tento typ existencie nás núti robiť hlúposť za hlúposťou.

Herci Gardin, Podalydès a Masiero ako skúsené komičky a komik dokonalo zapadli do svetonázoru režisérov, ktorý je veselý a melancholický zároveň. S odkazom filmu silno vyznieva protest herečky Corinne Masierovej. Tá na tohtoročné odovzdávanie francúzskych filmových cien César prišla v zakrvavenom kostýme somára, z ktorého sa vyzliekla donaha. Na tele mala napísaný odkaz „Bez kultúry nie je budúcnosť“. A to štve aj mňa. Ako je možné, že môžem odletieť do exotiky, nakupovať cez internet, ale nemôžem ísť do kina?

Marie, Bertrand a Christine nebudú viac ako karikatúry na nešťastlivcov, ktorých trápi vybitý mobilný telefón. Aj keď sa nakoniec na chvíľu zriekli svojej digitálnej závislosti, nevedia sa pohnúť ďalej.

Delete History budete môcť vidieť v rámci online týždňa francúzskeho filmu Crème de la Crème 12.-18.4. 2021.