GRE-REN
Zuzana Bieliková 26/10/2019

V posledných týždňoch sa konalo viacero podujatí, kde sa v rôznych formách diskutovalo o udržateľnosti a znižovaní negatívneho dopadu na životné prostredie. Medzinárodný filmový festival Jeden svet je primárne zameraný na témy týkajúce sa človeka a jeho existencie, a preto je prirodzené, že v jeho programe sa čoraz častejšie objavujú aj filmy venujúce sa ekológii. Pilotný ročník festivalu udržateľnosti POMALO si dal za úlohu spájať každého, komu záleží na životnom prostredí a šetrnom životnom štýle.

Čím viac informácií o globálnej zmene klímy sa dozvedáme a čím viac aj sami začíname pociťovať jej dopady, tým sa aj filmári začínajú čoraz intenzívnejšie pýtať, ako by film mal na túto situáciu reagovať. Málokto si totiž uvedomuje, koľko také priemerné nakrúcanie vyprodukuje odpadu alebo koľko zdrojov sa na ňom minie, často aj zbytočne. Filmové nakrúcanie je veľmi náročné zo všetkých stránok – energiou, časom aj financiami, a nie každý považuje za dôležité myslieť pritom ešte aj na jeho dopad na životné prostredie. Autori filmov sa stále častejšie snažia reagovať na pálčivé otázky už počas písania scenárov, zamýšľajú sa nad výberom filmových lokácií, pretože im pripadá čoraz absurdnejšie cestovať kvôli dvom záberom tisícky kilometrov lietadlom, producenti sa snažia eliminovať uhlíkovú stopu výberom vhodného cateringu bez použitia plastov, výberom šetrnejších technológií, ale hlavne komunikáciou s jednotlivými členmi štábu. Dekorácie a kostýmy sa dajú ľahko použiť aj na iných produkciách, a teda účelne niekoľkokrát recyklovať.

Takzvaný „green shooting“ sa stáva v európskej kinematografii už rozšíreným prístupom, no u nás je ešte len novinkou. V Belgicku alebo v Anglicku je dodržovanie ekologických zásad pri produkcii audiovizuálnych diel samozrejmosťou. V našich končinách sa kde-tu objavia na filmovom pľaci jednotlivci, ktorí chcú pozitívne motivovať svojich kolegov k tomu, aby si nosili vlastné fľaše na vodu a nepoužívali plastové poháriky. Pri bežnej produkcii sa ich spotrebuje takmer 16 000 kusov… Komplexnejšie sa k ekologizácii nakrúcania filmu postavila producentka Katarína Krnáčová, ktorá sa pri nakrúcaní filmu STAND UP po prvýkrát na Slovensku pokúsila o „zelené nakrúcanie“. Filmári sa držali „desatora“, teda desiatich jednoduchých pravidiel, ktoré si na začiatku zadefinovali, a to vo fáze príprav, produkcie, ako aj na pľaci. Šetrnosť a podpora udržateľnosti sa týkala separovaného odpadu, energií, používania papiera, recyklovania kostýmov a rekvizít a dopravy, kde uprednostňovali bicykle, MHD a vlaky.

Zodpovednosť za rozhodnutia, ktoré môžu viesť k zmierneniu dopadu klimatických zmien, je v súčasnosti nielen v rukách jednotlivcov, ale najmä na štátoch a ich politike, ich schopnosti konať na nadnárodnej úrovni a korigovať vplyv veľkých korporátnych spoločností. Akokoľvek sa môže zdať, že vplyvy týchto spoločností sú vzdialené tomu, čo považujeme za audiovizuálne umenie, nemožno ich od seba oddeliť. Už aj kvôli tomu, že filmová produkcia vyžaduje určitý finančný kapitál, zázemie v podobe prístupu k elektrine, lokáciám alebo internetu, rovnako ako priaznivé politické prostredie, ktoré filmy necenzuruje. Filmoví tvorcovia tiež potrebujú materiál, vodu, funkčné trhové prostredie a publikum – teda všetko, na čo sme dnes akosi samozrejme zvyknutí, ale čo môže byť v budúcnosti ohrozené. Aj z toho dôvodu je cieľom Slovenskej filmovej agentúry spolu s ostatnými inštitúciami a v spolupráci s filmovými tvorcami podporiť proces ekologizácie filmovej produkcie a audiovizuálneho priemyslu. Dosahovanie tohto cieľa SFA aktuálne uskutočňuje prostredníctvom zapojenia do medzinárodného programu Green Screen, v rámci ktorého zabezpečuje prezentačné a vzdelávacie aktivity. V blízkej budúcnosti plánuje v úzkej spolupráci s Audiovizuálnym fondom implementovať stratégiu ekologizácie audiovizuálneho priemyslu na Slovensku vo vzťahu k podpornej činnosti s uplatňovaním kritérií pre kontinuálne znižovanie negatívnych dopadov produkcie audiovizuálnych diel na životné prostredie. Tieto aktivity by mali motivovať miestnych filmových profesionálov k prijatiu ekologického prístupu v rámci slovenského audiovizuálneho priestoru a k zmene pesimistického pohľadu do budúcnosti. Môže to viesť k zamysleniu sa nad tým, ako fungovať inak, spoločne a zároveň s ohľadom na rozdiely, ktoré nás definujú, ako vnímať svoju prácu aj prácu ostatných z iného pohľadu a ako mať radosť z vecí, ktoré robíme a nebáť sa o budúcnosť  nás a našej planéty.

eyelet 10812
array(0) { }