Find me somebody to love… in my empty heart
Peťa Sedláková 16/11/2018

Bohemian Rhapsody (r. Bryan Singer, Veľká Británia / USA, 2018, 134 min)

Nico, 1988 (r. Susanna Nicchiarelli, Taliansko / Belgicko, 2017, 93 min)

V srdci je občas priveľa prázdnoty, prašných ciest, zábleskov zajtrajších rán. Nechcem byť úprimnosťou, čo má tak rada lži.

Radšej blúdim v cudzích spomienkach tam, do vojnou zjazveného Berlína, za dievčaťom z obálok módnych magazínov. Raz ako zvodná tanečnica, inokedy ako žienka v domácnosti, no ešte zďaleka nie múza z Warholovej továrne.

Radšej blúdim v cudzích spomienkach tam, do swingom utíchajúceho Londýna, za študentom Ealingskej školy umenia. Raz ako pomocník na letisku, inokedy ako predavač v second-hande, no ešte zďaleka nie hviezda svetových pódií.

Hoci si z častého vytesňovania a príkras pamätám po rokoch málo, spomínam si na jeden školský výlet. Od spolužiakov ma vzďaľoval klasický rock v staručkom prehrávači dovtedy, kým ma z tej agónie ktosi nevytrhol. So zvyškom autobusu sa potom zabával na opernej pasáži z bohémskej rapsódie. Tomu výsmechu som nikdy neporozumela, no na nejaký čas ma primäl hanbiť sa a svoje hudobné poklady si strážiť o čosi viacej. Z dnešného pohľadu som vlastne bola také “cool cat” dieťa.

To bolo ešte pred rokom 2002. Odvtedy už titul svetových šampiónov patril všetkým a chodilo sa na párty, ktoré sa bez skandovania “we will rock you!” nemohli zaobísť.

K Nico som sa dostala neskôr. Kým som na jej bledú tvár, hypnoticky belasú farbu očí a chladný prejav možno potrebovala dozrieť, hlas Freddieho Mercuryho mi pripadal vždy omnoho dostupnejší. Nuž a taký je aj film Bryana Singera. Celý kolotoč skutočností sa v ňom obracia naruby a zastavuje sa pri dokonalej ilúzii sveta rokenrolu. Bismillah, no a teraz, keď už asi tak veľmi “cool cat” nie som, prehliadam veľa vecí. Sústredím sa na piesne, čo pomyselné prázdne srdce napĺňajú. Nezáleží na pozlátku, pod ktorým sa to deje, pretože… vlastne nezáleží na ničom. A preto mi odpusťte, odpusť mi, mami, aj toto. Nechcem ťa rozplakať, ak sa zajtra nevrátim domov.

Keď sa vznášam v extáze, začínam byť zaujatá, počujem hromy, blesky, Galileo Figaro, ale aký bol Farrokh Bulsara? Predstavujem si Angera, toho belzebuba filmového undergroundu, portrét planúcich kreatúr v exotických kostýmoch, gay porno uprostred domu snov. Predstavujem si ešte veľa nahrávok, vrátane tej s Bowiem, alebo pokojne aj vyšperkovaný záznam legendárneho Live Aid. Pretože áno, ako naznačujú promo materiály k Bohemian Rhapsody, “jediné, čo je viac extraordinárne ako ich hudba, je jeho príbeh”. Pre množstvo línií je akiste nevyhnuté roztvoriť krídla a odletieť za diváckym úspechom čo najďalej.

Niet divu, že hollywoodska forma je už na prvý pohľad pritesná, aj keď som nastálo prilepená k melancholickému blues, na tvári mám trocha krvi a v mysli ešte veľa mŕtvych životov, ktoré sa pod tlakom nejasností pokúšam odhaliť. Mercury sa v žiare Singerových reflektorov stráca. Často z neho nevidieť ani toľko, koľko hovorí najrozsiahlejšia internetová encyklopédia.

Filmový život Nico je inou, menej schodnou cestou a namiesto mozaiky o tom, čo je dávno známe, sa upína k naozaj extraordinárnej vízii posledného roka niekdajšej “femme fatale”. Aká bola Christa Päffgen? Tieto dni som lepidlom, vediem ju v temnotách na všetky zajtrajšie párty. Videla som ju na zámku. Po jej boku Mastroianni a v očiach nádej, že raz nastane “plein soleil”. Videla som ju spievať Dylana v tranze, v bizarnej nesúhre medzi dušou heroínu a rolou matky chlapca s tamburínou. Ozdoba avantgardy do skupiny newyorských hipíkov v čiernom však nikdy celkom nepatrila a práve zrkadlo nastavané Susannou Nicchiarelli mi zostávalo dlho neznáme. Nico, 1988 svojím odrazom oslepuje ženu, čo si zapisuje sny, má posledné turné a očisťuje sa od pozlátka, v ktorom sa topí Mercury.

Tá zaujatosť je veľmi jednoduchá. Rada blúdim v cudzích spomienkach, viac či menej prifarbených. No keby bol Singerov alebo Nicchiarelliovej film o ABBe, nenávidela by som ho skôr, než by ho ktokoľvek z nich stihol nakrútiť. Myslím, že na pravde až tak nezáleží, pretože… vlastne nezáleží na ničom. Moje prázdne srdce našlo niekoho, koho sa oplatí milovať. A dokonca dvoch!

Bohemian Rhapsody
Bohemian Rhapsody
Bohemian Rhapsody
Freddie Mercury
Live Aid
Freddie Mercury
Nico, 1988
Nico, 1988
Nico, 1988
Nico
Nico
Nico & Ari